Americkej ekonomike sa darí. Európa sa prepadá azda až do recesie

Nemecké ekonomické inštitúty znižujú odhadovaný rast hrubého domáceho produktu (HDP) Nemecka v tomto roku na 2,7 percenta z predchádzajúcich 4,8 percenta. A dodávajú, že pokiaľ dôjde k prerušeniu dodávok ruského plynu, Nemecko sa prepadne rovno do recesie.

Odhady sú teda čoraz nižšie. A do toho tu máme množstvo predstihových indikátorov, najmä nemecké predstihové indikátory ZEW a Ifo, merajúce ekonomickú náladu a očakávania v krajine, ktoré tiež výrazne klesajú. A to veští výrazné spomalenie nemeckého a prípadne aj európskeho hospodárskeho rastu, ak nie priamo recesiu v priebehu niekoľkých mesiacov.

Dve veľké ekonomické zóny, dva celkom odlišné výhľady.

Budovateľské výroky šéfky ECB

K tomu si pripočítame druhý rozdiel: eurozóna je stále na minimálnych úrokových sadzbách, Američania začali zvyšovanie úrokových sadzieb celkom svižným tempom. A tým sa to zďaleka nekončí. Tento týždeň sa totiž verejne prezentovala prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová po tom, čo zasadalo vedenie ECB a rokovalo o jej menovej politike. Čiže o nastavení úrokových sadzieb a ďalších rozhodnutiach, ktoré ovplyvnia nás všetkých – nielen eurozónu, ale sprostredkovane aj ďalšie krajiny v Európskej únii. A ekonóm občas nevie, či sa smiať alebo plakať.

Lagardeová totiž predniesla „zásadné“ a „budovateľské“ výroky, ako že „ECB podnikne všetky potrebné kroky na to, aby naplnila svoj mandát“ alebo že „ECB je veľmi vnímavá k súčasnej neistote“. Ale ako by sa tento mandát mal naplniť, ako chce ECB naplniť svoju úlohu udržať menovú a cenovú stabilitu a vrátiť infláciu na dve percentá – o tom sme sa nedozvedeli ani písmenko.

Centrálna banka totiž napriek súčasnej inflácii ponechala svoju hlavnú úrokovú sadzbu na 0 percentách a takzvanú depozitnú sadzbu aj naďalej drží na mínus 0,5 percenta. Čiže úrokové sadzby sú nastavené tak, aby infláciu veľmi efektívne pohnojili a aby sa inflácia „skrutkovala“ čoraz vyššie.

Dokonca aj ďalší nástroj, ktorý má centrálna banka k dispozícii na ovplyvňovanie inflácie, totiž tlač peňazí cez výkup málo bonitných štátnych dlhopisov od bánk výmenou za prakticky nekryté peniaze, ktoré sa tak dostávajú do obehu, zostáva bez zmeny a poskytuje pre infláciu ďalšie palivo.

Ktorej ekonomike sa darí?

A teraz si oboje dajme dohromady. Rýchlejší hospodársky rast, vyššie úrokové sadzby – verzus mizerný hospodársky rast a extrémne nízke úrokové sadzby. Ktorá mena asi bude posilňovať a ktorá oslabovať?

Samozrejme, na posilnenie má našliapnuté mena prvá, teda mena lepšie úročená a mena krajiny s rýchlejším hospodárskym rastom. Dolár skutočne posilňuje k euru dlhodobo, a to od mája 2021 doteraz. To je však pohľad naspäť do minulosti. Aktuálny rozdiel medzi vývojom Európy a Ameriky ale hovorí o budúcnosti – o budúcom vývoji kurzu. Môžeme teda predpokladať, že súčasný vývoj bude pokračovať aj ďalej. Dolár bude oproti euru silnieť.

Nebude to však iba dolár, voči komu bude euro strácať. Napríklad Česká ekonomika síce nemá v tejto chvíli výhodu proti eurozóne v tom, že by sme mohli očakávať rýchlejší hospodársky rast v Česku ako v eurozóne, ale zato má koruna oproti euru výhodu výrazne vyššieho úročenia. Aj koruna by teda mala oproti euru dlhodobo získavať.

Euro sa teda aktuálne javí ako najmenej výhodnou menou na uloženie peňazí – prakticky neúročené, likvidované vysokou infláciou a ešte aj oslabujúce.

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.