Muskovi treba držať palce, zachraňuje Twitter

Jej najviditeľnejšou obeťou sa stal pred viac ako rokom dosluhujúci americký prezident Donald Trump. Správcovia siete ho obvinili z podnecovania januárového útoku na Kongres a doživotne ho z Twitteru vylúčili. Ale tým sa to zďaleka nekončí, obzvlášť bohatú žatvu mali twitteroví cenzori napríklad pri potláčaní informácií o covide, ktoré nezodpovedali oficiálnej línii. Muskov argument je jednoduchý: Twitter predstavuje dôležité verejnoprospešné fórum, ktoré má slúžiť na slobodnú diskusiu, nemá byť ideologicky ovládané.

Rozhodol sa preto Twitter kúpiť. Počas dvoch mesiacov investoval do sociálnej siete okolo troch miliárd dolárov, čím dosiahol deväťpercentný podiel a stal sa najväčším akcionárom spoločnosti. Odmietol miesto v predstavenstve, pretože to by podľa pravidiel firmy zastropovalo jeho maximálny možný podiel na 15 percent. Musk chce však všetko a v prípade úspechu stiahne Twitter z burzy. Preto ponúka existujúcim vlastníkom odkúpenie akcií za vyššiu cenu, než za akú sú obchodované. Ak to prijmú, Musk na to minie vyše štyridsať miliárd dolárov.

Súboj o slobodu prejavu

Zrejme ho to vyjde drahšie. Manažment Twitteru sa bráni Muskovmu nepriateľskému prevzatiu emisiou nových akcií, ktoré si budú môcť existujúci akcionári kúpiť za zvýhodnenú cenu a rozriedia Muskov podiel. Avšak manažmentu hrozí, že sa dostane pod tlak akcionárov, ktorí sa môžu cítiť poškodení zmarením odkúpenia za cenu výrazne presahujúcu trhovú cenu. Je tu navyše saudský princ, ktorý svojím päťpercentným podielom patrí k významným akcionárom a nepovažuje Muskovu ponuku za dostatočne výhodnú. To všetko patrí ku korporátnym bojom, ktoré sa na amerických burzách často odohrávajú. Tu však ide o viac, a to nielen kvôli farbistému miliardárovi preslávenému odvážnymi víziami i agresívnymi výpadmi.

Preťahovanie sa o Twitter je súbojom o slobodu prejavu, ktorá sa v posledných rokoch na celom Západe s neuveriteľnou rýchlosťou a samozrejmosťou obmedzuje. Nejde len o Twitter, ale aj o Facebook, YouTube a predovšetkým o zužovanie toho, čo hlavné médiá prijímajú a rozširovanie toho, čo, naopak, odfiltrujú. Pod vplyvom progresivistickej ideológie a istých geopolitických i korporátnych záujmov sa potom presadzujú predstavy o terorizme, islame, migrácii, rode, etnických menšinách, očkovaní či Rusku, ktoré sú výnimočné svojou jednostrannosťou a skresľujú realitu, ktorej by mali byť obrazom.

V čom sa líšil starý a nový šéf

Hlavným Muskovým protihráčom je súčasný šéf Twitteru Parag Agrawal, ktorý v decembri prevzal žezlo od zakladateľa spoločnosti Jacka Dorseyho. Politická cenzúra sa začala už za Dorseyho, ale nebola mu po chuti. Dorsey dával najavo, že zakazovanie je v rozpore s ideami, s ktorými spoločnosť zakladal.

Na druhej strane sa zrejme dostal pod taký tlak americkej oligarchie, že sa v novembri rozhodol šéfovské miesto opustiť s tým, že tento rok odíde aj z predstavenstva. Jeho nástupca Agrawal je prototypom brilantného technokrata a zdatného manažéra, ktorý však svojimi predchádzajúcimi výrokmi aj krokmi podniknutými po nástupe do čela Twitteru dokazuje, že sloboda prejavu pre neho na prvom mieste rozhodne nie je.

Presne taký človek vyhovuje vládnucim demokratom aj hlbokému štátu. Keď sa Musk tento rok spýtal svojich sledovateľov, či Twitter rešpektuje slobodu prejavu, ozvali sa dva milióny a takmer tri štvrtiny z nich súdili, že nie.

Miliardár, ktorý nie je ideálny

Musk rozhodne nie je rytierom na bielom koni a je dosť dôvodov prijímať všetko, čo hovorí, so značnou rezervou. V krátkom časovom okamihu sa opakovane prejavuje ako neriadená strela, dokáže vyvolávať zmätok, ktorý poškodzuje aj jeho samého. Nie je možné mať žiadne ilúzie o jeho rešpekte k pravidlám a dohodám. Aj pri nadobúdaní svojho podielu v Twitteri porušil burzové pravidlá. Iste nemožno vylúčiť ani to, že by svoje postavenie nezneužil.

Na druhej strane sa nedá pochybovať o jeho podnikateľskom talente a podľa všetkého mu záleží aj na slobode prejavu viac ako Markovi Zuckerbergovi z Facebooku, Jeffovi Bezosovi z Amazonu, ktorý vlastní i denník Washington Post, hlasnú trúbu oficiálneho Washingtonu, alebo Larrymu Pageovi a Sergeyovi Brinovi, ktorí s Googlom kontrolujú aj YouTube.

Návrat k pôvodnému ideálu?

V dokonalejšom svete, než je ten náš, by všeobecne prospešná komunikačná platforma mala byť pod demokratickou kontrolou. Avšak vo svete, v ktorom momentálne žijeme, nič také s čistým svedomím navrhovať nemožno. Skúsenosť verejnoprávnych médií je dostatočne odstrašujúca. V Nemecku, Francúzsku či inde na Západe sa odvíja ten istý scenár. V médiách sa utvorí okolo vládnucej, ale demokraticky menšinovej ideológie klika, ktorá médium ovládne a potom dôsledne vyberá, čo smie a čo nesmie ísť do mediálneho mainstreamu. Svoju mediálnu silu potom zneužíva na to, že ovplyvňuje aj výber tých, ktorí ich majú kontrolovať.

Pokusy o skutočne demokratickú kontrolu odmieta ako útoky na vlastnú nezávislosť. Pred informačnou uniformitou nás potom chránia malé internetové médiá alebo finančne silní hráči, ktorí buď obhajujú osobné presvedčenie, alebo jednoducho chcú na slobode prejavu len zarobiť. V čase ideologickej cenzúry je aj taký pragmatizmus tá lepšia alternatíva.

Preto je možné privítať, ak sa aktivistický miliardár rozhodne investovať desiatky miliárd dolárov do kľúčovej platformy globálnej komunikácie s tým, že ju chce vrátiť k pôvodnému ideálu slobodného prejavu. Pokiaľ ide o nepredvídateľného excentrika, môže to dávať nádej, že nepodľahne tlakom, ktoré sa proti nemu nutne zdvihnú.

Text pôvodne vyšiel v MF Dnes. Vychádza so súhlasom autora a redakcie.