Pripravuje sa na prežitie katastrofy. Škrečkovanie zásob nie je to najdôležitejšie, vraví prepper Marián Zvěřina

Prepperské hnutie vzniklo v Amerike, pričom jeho názov vychádza z anglického slova prepare, teda pripraviť sa. Ide o komunitu ľudí, ktorí žijú normálne životy, popri nich sa sa však pripravujú na „koniec sveta“. Prepperi premýšľajú o tom, že svet nemusí byť vždy len bezpečné a príjemné miesto na život. Teda nielen premýšľajú, ale aktívne sa aj na rôzne nepríjemné scenáre pripravujú.

Chcú byť zväčša v utajení. Dôvod je prostý: obávajú sa, že v prípade krízy by sa pre nahromadené zásoby mohli stať terčom agresorov. Zvěřina patrí medzi preppermi k výnimkám, chce sa o svoje rady a skúsenosti podeliť.

Ide presne o ten typ človeka, ktorého by ste pri katastrofe chceli mať po boku. Vlastní strelnicu a obchod so zbraňami v Trenčíne. Je aj šéfom občianskeho združenia Strážca – Ranger, ktoré združuje dobrovoľných aj profesionálnych strážcov prírody. Zvěřina zároveň pôsobí ako dobrovoľný záchranár a na Facebooku spravuje prepperskú skupinu PREŽIJEM !!!, kde si ľudia vymieňajú rady a poznatky o prežití v nepriaznivých situáciách. Skupina začala rýchlo rásť v roku 2020, dnes má viac ako 5-tisíc členov. „Od pandémie sa s preppermi roztrhlo vrece,“ priznáva.

K Zvěřinovej strelnici sa dostanete cez trojo ťažkých železných dverí. Nachádza sa totiž v trenčianskom bunkri, ktorý bol vybudovaný za socializmu. Jeho kapacita bola pôvodne až 250 ľudí. Ako kryt civilnej obrany však nestihol byť skolaudovaný. Prišla revolúcia, upadol do zabudnutia, až pokým sa nedostal do Zvěřinových rúk.

„Kryt má vlastný vodovod s pitnou vodou a využíva existujúce kanalizácie a pretlakovú filtroventiláciu – vzduch sa nasáva vonku, agregáty ho tlačia dnu cez filtre – teraz zvnútra nasávajú vzduch, ktorý tlačia von. V prípade potreby sa len nasadia uhlíkové filtre, ktoré sú odložené a starostlivo zabalené – tie ochránia pred chemickými plynmi aj radiáciou,“ vysvetľuje ochranné mechanizmy nemalého komplexu. V prípade nutnosti by bolo žiaduce, aby sa v ňom nachádzal zdravotník či odborník na zbrane. „Sme taká partia,“ vraví Zvěřina. Nepredpokladá však, že bude naozaj potrebné takýto kryt využívať.

Škrečkovanie nie je to najdôležitejšie

Ako sa teda pripravovať na katastrofu? V úvode pandémie v roku 2020 mnohí Slováci zobrali obchody s potravinami útokom. V menšej miere sme svedkami tohto javu boli aj po začatí invázie Ruska na Ukrajinu. Zvěřina súhlasí, že zásoby si robiť treba. Doma má trvanlivé potraviny, ktoré by jeho rodine vystačili na pol roka. Ide o ryžu, konzervy, strukoviny. Vytváranie zásob však nie je podstatou prepperstva. „Nie je to len o tom, čo máte naškrečkované. Máte zásoby na mesiac, ale ja sa pýtam, čo urobíte po tom mesiaci?“

Dôležitejšie sú praktické zručnosti a znalosti. Človek sa môže vzdelávať sám na internete alebo absolvovať kurzy prežitia. Tie niekedy organizoval aj Zvěřina, nemá však s nimi dobré skúsenosti. „Dopadlo to tak, že niekto sa na kurze zúčastnil a o dva mesiace ma poúčal, ako si z kanalizačnej trubky vyrobiť špeciálny nožík. Mladí chlapci – airsofťáci – ktorí sa nafotili v pršiplášťoch, boli najväčší prepperi,“ spomína.

Nápomocnými koníčkami podľa neho sú poľovníctvo, rybolov či náročnejšia turistika, nie sú však smerodajné. „Ak človek vie, kedy, kde a čo má hľadať, v prírode prežije v každom ročnom období,“ hovorí.

Osobitnú rolu v prepperstve hrajú strelné zbrane. Viete si s nimi zadovážiť potravu a zaistiť bezpečnosť. Podľa Zvěřinu však mnohí čerství vlastníci zbraní chybujú, keď nakúpia zbrane bez dostatku munície. „So sto nábojmi toho veľa nenarobia. Ak sa chcete ozbrojiť, netreba nakupovať zbrane, ale muníciu. Keď je skutočne zle, munícia je lepšia ako zlato, viete ju vymeniť za hocičo,“ radí prepper.

Pokiaľ vás však prepperský životný štýl neláka alebo nemáte naň čas, dobré je podľa Zveřinu spraviť aspoň základné minimum – zbaliť si evakuačnú batožinu. „Tá obsahuje najnevyhnutnejšie veci – doklady, peňažnú hotovosť, drahé kovy, lieky, zapaľovač, baterku, malú mapu. Oplatí sa doklady si aj prefotiť a dať kópiu niekde zvlášť, lebo ak o ne prídete, stratíte totožnosť,“ radí.

Na čo sa pripravovať

Zvěřina robí záchranára viac než 25 rokov a bol pri viacerých prírodných katastrofách. Veľa ľudí je podľa neho mylne presvedčených o tom, že štát im v krízovej situácii pomôže. „Štát vám pomôže veľmi málo, lebo úlohou štátnych zložiek je v prvom rade chrániť infraštruktúru štátu – jadrové elektrárne, mosty, železnice. Až keď je to ochránené, prichádzajú na rad ľudia,“ vysvetľuje dôvody, prečo je dobré sa pripravovať na najhoršie.

Pozitívom je, že Slovensko nemá geografickú polohu, pre ktorú by nám hrozila prírodná katastrofa veľmi veľkého rozsahu. Zvyknutí sme skôr na lokálne pohromy, ako sú veterná smršť, povodeň alebo prívalové vody. „Ak sa niečo takéto stane, ľudí vieme evakuovať o pár kilometrov ďalej, kde je relatívne bezpečie. Škody po týchto katastrofách sa veľmi rýchlo naprávajú,“ hovorí zo svojich skúseností Zvěřina. Takéto lokálne krízy však ani sú podstatou prepperstva, ktoré sa zameriava na prípravu na katastrofy veľkého rozsahu. Podľa Zvěřinu sú napríklad na Slovensku predstaviteľné dlhodobé výpadky prúdu, či už pre prírodnú katastrofu, alebo pre človekom spôsobené kolísanie napätia v energetickej sústave.

„Veľa ľudí si myslí, že bez elektrickej energie prežije aj päť dní. Nikto si neuvedomuje, že na elektrinu je napojená voda, kanalizácia, bankomaty, potraviny, nemocnice a vlastne všetko. Je pekné, že nemocnice majú generátory so záložnými zdrojmi, ale to im vystačí na deň či tri a čo potom?“ Hovorí Zvěřina, podľa ktorého sa v takýchto prípadoch do 72 hodín začne rúcať sociálno-ekonomický systém.

V čase vojny na Ukrajine nielen na Slovensku začala viac rezonovať téma nukleárnej bezpečnosti. Koniec koncov, sovietska jadrová elektráreň Černobyľ na Ukrajine vybuchla v čase mieru. Preto keď ruské vojská obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň, vyvolalo to oprávnené obavy z ďalšej možnej jadrovej katastrofy v susednom štáte.

Zvěřina však aj v týchto prípadoch vystríha pred panikou, nakoľko jadrovú haváriu považuje za mimoriadnu udalosť lokálneho zamerania. „Môže mať rádioaktívny spád na širšom mieste, ale radiácia je životu škodiaca, nie život ohrozujúca. Ak ste v tesnej blízkosti takejto havárie, máte veľmi veľkú šancu vyviaznuť živý,“ konštatuje. Vystríha tiež pred zvyšujúcim sa dopytom po jódových tabletkách. Ľudia ich užívajú preventívne, čo je chybou, ktorá môže poškodiť ich zdravie.

Zvěřina verí, že Putin jadrové zbrane nepoužije. Čo však robiť v takejto nepredstaviteľnej situácii? „V takom prípade si treba nasadiť čierne okuliare, sadnúť si do prvého radu a pozerať sa,“ žartuje.

Slovenské bunkre pod útokom a fínsky vzor

Väčšina Slovákov bunker podobný tomu Zvěřinovmu nikdy nevidela. Niektoré vyspelé európske štáty pritom výstavbu bunkrov aktívne podporujú. Vo Švajčiarsku napríklad stavebný zákon požaduje, aby novopostavený dom obsahoval aj úkryt.

Bunkrovou veľmocou je však Fínsko, ktoré má v bunkroch miesto pre každého jedného obyvateľa. Pre Zvěřinu je preto táto severská krajina vzorom. „Majú bunkre pod mestami, v jaskynných systémoch, postavili pod zemou aj elektrárne a fabriky a vedia z nich rýchlo spraviť úkryty. Pod zemou v tuneloch majú aj rieku, ktorá v prípade potreby zabezpečí prísun vody,“ vysvetľuje.

Keď počas studenej vojny nad nami visel Damoklov meč jadrového armagedonu, slovenské bunkre boli pomerne dobre udržiavané. Po páde socializmu sa však na mnohé z nich zabudlo. Niekdajšie objekty civilnej obrany sa zmenili na sklady, bary či herne. „Zdevastovalo sa to, vyhádzala sa technika. Z toho dobrého, čo sme mali, funguje dnes pár percent,“ krúti hlavou Zvěřina. „Branná výchova sa nemala zrušiť. Dnes deti nevedia zapáliť oheň, za počítačom sú najlepší strelci,“ dodáva.

Zvýšený záujem o súkromné bunkre však nezaznamenal. V Trenčíne má k dispozícii ešte jeden bunker, ktorý sa prevádzkoval ako diskotéka. Stále by však mohol plniť svoj pôvodný účel. „Hodil som do pléna, či by bol záujem vybudovať malú komunitu, kde by sa spravilo desať obytných jednotiek a za 80 eur mesačne by tam ľudia mali svoje miesto. Na počudovanie o to nebol záujem,“ prezrádza.

Naše prepperské babky

Prepperi sú pestrou skupinou ľudí od obyčajných robotníkov až po lekárov a právnikov. Počas pandémie covidu sa tento koníček, alebo ak chcete, životný štýl, aj na Slovensku dostal viac do povedomia. „Aj moja polovička vždy nadávala na krabice s jedlom, ale keď boli v prvej vlne vykúpené obchody, pochopila systém,“ spomína Zvěřina.

Argumentuje, že takýto spôsob života nemusí byť finančne náročným, pokiaľ človek zodpovedne pristupuje k plánovaniu zásob. Ako príklad Zvěřina uvádza, že si zvykne natankovať plnú nádrž a k tomu si dotankovať 20-litrovú bandasku. „Finančne ma to nezaťažuje a k dnešnému dňu mám ako záchranár pohotovostné zásoby pre vlastnú potrebu,“ opisuje.

Prepperstvo je preto pre Zvěřinu v podstate len spôsobom života, ktorý viedli naši predkovia. Keď plánovali do budúcna, keď chovali zvieratá, chystali sa na zimu či na zasiatie plodín na jar. „Naše babky sú väčší prepperi než tí, ktorí chodia do Tesca a škrečkujú konzervy,“ uzatvára vo svojom kryte Zvěřina.

Foto: Patrícia Falbová