Voľby mali veľa rozmerov. Vinou súčasne prebiehajúcej pandémie výrazne poklesla ekonomika a Trump ich nakoniec prehral.

Starý Biden a radikálna ľavičiarka Harrisová vo vláde vs republikánsky Senát?

Ten obraz zástancov vlády poriadku v kontraste k ľavicovým radikálom napriek tomu mohol pretrvať. Joe Biden bude inaugurovaný ako najstarší prezident v dejinách USA, prirodzene preto nedisponuje energiou potrebnou na plnohodnotné riadenie krajiny. Keďže sa viceprezidentkou stane Kamala Harrisová, jedna z najradikálnejších ľavicových senátoriek, je jasné, aké krídlo Demokratickej strany bude mať štyri roky silný vplyv na riadenie USA.

Republikáni však mohli voči Bidenovej a Harrisovej vláde vytvoriť veľmi efektívnu opozíciu z postavenia väčšiny v Senáte, ktorou dovtedy disponovali. Je pravdepodobné, že by po krátkom čase mohli získať aj vysokú podporu medzi stredovými voličmi, ktorí radikálnych ľavičiarov neznášajú.

Mohlo to tak byť – keby sa prezident Trump nerozhodol spraviť zo svojej prehry niekoľkomesačnú tortúru neustáleho vyplakávania a spochybňovania volebných procesov vrátane tých v Georgii uprostred prebiehajúcej kampane pred doplňujúcimi voľbami do Senátu.

Keď svojich voličov presviedčate, že ich hlasovanie je zmanipulované (paradoxne v štáte, kde vládnu republikáni), logicky sa časť z nich na ďalších voľbách nezúčastní. Obaja republikánski kandidáti napokon prehrali o pár tisíc hlasov v štáte, odkiaľ demokrati nezískali senátora vyše 20 rokov. Republikánom sa väčšina v Senáte rozplynula medzi prstami. Do veľkej miery vplyvom prezidenta.

Iba pokračovanie kampane

Udalosti okolo sčítavania voličských hlasov je možné interpretovať rôzne a diskusia o zmenách pravidiel hlasovania v čase pandémie, ktoré sú zneužiteľné niektorou stranou, je dôležitá. Ak sa ako-tak uspokojivo nevyrieši teraz, bude sa vracať pred každými voľbami. Napriek tomu by bolo dobré vypočuť aj hlasy, ktoré nezvaľujú všetku vinu z neúspechu na druhú stranu.

Trump a jeho podporovatelia mali niekoľko mesiacov na predloženie dôkazov o volebných manipuláciách, ale ani jeden štátny orgán za ten čas nedospel k záveru, ktorý by voľby spochybnil. Samotní Trumpovi podporovatelia priznávajú, že ani prípadná volebná manipulácia nebola pre voľby rozhodujúca. Sporných hlasov jednoducho nebolo dosť veľa, aby otočili výsledok.

Trump však tlačil na Kongres, aby neuznal hlasy voliteľov, čomu čiastočne chcelo vyhovieť 140 kongresmanov a 11 senátorov. Pence sa postavil proti, argumentujúc ústavou, ktorá mu niečo také nedovoľuje.

Legálnosť postupu na obídenie tradičného spôsobu odovzdania moci spochybnili aj mnohí konzervatívni komentátori, krátko na Twitteri napr. aj ústavný právnik Robert P. George, učiteľ senátora Teda Cruza. Alebo lepšie povedané – mnohí konzervatívci boli zhrození, že niečo také mohlo republikánom napadnúť.

Trumpov pochod na Kapitol

Následné udalosti z utorka sú známe. Ešte stále sa to mohlo skončiť relatívne dobre, ak by, žiaľ, do toho deštruktívne nevstúpil prezident Trump.

Problém je, že racionalita sa v dobe politických divadiel a permanentnej kampane už neráta. Dôležitý je neustály prvoplánový dojem na voliča. Kritici premiéra Matoviča o tom vedia svoje.

V Kongrese sa malo rokovať o spočítaní hlasov voliteľov. Trump na ten deň blízko Bieleho domu vo Washingtone zvolal míting, kde sa zišlo niekoľko tisíc jeho priaznivcov. V približne hodinovom prejave (prepis sa dá nájsť tu) vysvetľoval svoju interpretáciu posledných politických udalostí, opakoval tvrdenia o zmanipulovaných voľbách a priaznivcov hecoval, aby ho išli ku Kapitolu podporiť. „Pôjdeme dole, budem tam s vami, pôjdeme dole ku Kapitolu a povzbudíme našich statočných senátorov a kongresmanov.“ Končil slovami „bojujeme. Pekelne (‚like Hell‘) bojujeme, a ak nebudete pekelne bojovať, už späť krajinu nezískate.“ V závere zopakoval: „Poďme dole po Pennsylvania Avenue ku Kapitolu, povzbuďme slabých republikánov...“

Je to relatívne bežný mítingový slovník a o priame navádzanie na násilie nešlo. Nedá sa ale rozumne poprieť, že stretnutie demonštrantov, ich vyhecovanie a ich pochod na Kapitol zorganizoval priamo prezident.

Vieme, čo sa stalo potom. Útok demonštrantov na Kapitol, jeden zo symbolov Ameriky a jej ústavného zriadenia, v čase, keď v ňom rokujú senátori o odovzdávaní moci, je škandál nehodný akejkoľvek demokracie. Bolo to bláznivé divadlo na kľúčovom mieste a v kľúčovom čase demokratického procesu, pre ktorého stabilitu sa Spojené štáty pred storočiami stali vzorom slobodného sveta. Podľa posledných správ malo päť obetí na životoch.

Keďže išlo v podstate „iba“ o demonštrantov, nedá sa hovoriť o pokuse o štátny prevrat, čo šíria demokrati a ľavicové médiá. Silové zložky najprv nijako zapojené neboli a nakoniec zasiahli, samozrejme, proti výtržníkom. Nikto o inom ich postupe ani vôbec nepochyboval a podľa známych informácií ani naďalej nijako nepochybuje. Podľa oficiálnych správ Národnú gardu povolala vláda, ale dá sa rozumne pochybovať, že by rozkaz vydal samotný Trump.

Výtržníci v Kapitole dostali v podstate pochvalu

Mohlo by to zostať jednou z kurióznych udalostí, akých je v dejinách USA niekoľko a aké by sa dali vysvetliť vybičovanou atmosférou volieb, a nechať to tak – keby do toho nebol priamo zaangažovaný prezident. Ak by výtržníkov a ich násilný vstup do Kapitolu hneď odsúdil, mohlo to vyzerať aspoň o trochu inak. Pri všetkej úcte k úprimným podporovateľom Trumpa, robil niečo úplne iné.

Časová os útoku na Kapitol sa dá vidieť tu. Asi hodinu po tom, čo výtržníci prerazili policajné kordóny, keď sa už vešali po múroch okolo Kapitolu a keď stráž eskortovala Penca do bezpečia, Trump svojho viceprezidenta na Twitteri obvinil zo zbabelosti, že nevie chrániť ústavu a krajinu. V podstate bodol nôž do chrbta človeku, čo mu štyri roky držal stranu. V tom čase mal ešte k Twitteru neobmedzený prístup, ale k výtržníkom nenapísal pol slova.

Až 20 minút potom, keď už celý svet v živom prenose televízií (a v niekoľkých streamoch samotných výtržníkov zvnútra Kapitolu) sledoval, čo sa deje, napísal na Twitteri: „Prosím, podporte našu políciu v Kapitole. Oni sú skutočne na našej strane. Zostaňte pokojní!“ Ani slovo o tom, aby vypadli z budovy. Opäť až po ďalšej polhodine neskôr zopakoval, aby sa zdržali násilia, že oni sú strana „práva a poriadku“, stále nič o tom, aby okamžite opustili budovu.

Až o ďalšiu hodinu neskôr zverejnil na Twitteri video (prepis tu), v ktorom ich konečne poslal domov. Vyzval ich na rešpekt k bezpečnostným orgánom, povedal že „nechceme nikomu ublížiť, (...) boli to podvodné voľby, nemôžeme hrať do karát týmto ľuďom. Musíme byť pokojní. Choďte domov. Milujeme vás, ste jedineční. (...)“

Dá sa teoreticky uvažovať o tom, či vôbec sledoval televíziu a či vedel o výtržníkoch vnútri budovy. Ale čo si myslieť o prezidentovi, ktorý nevie o vyčíňaní svojich priaznivcov v Kapitole, keď o tom vie celý svet?

O takmer dve hodiny po zverejnení videa, keď už mal väčší odstup a mohol sa vyhraniť voči výtržníkom výraznejšie, ešte na Twitteri napísal: „Takéto veci sa stávajú, keď sa posvätné, veľké volebné víťazstvo tak nehorázne a brutálne odníme veľkým patriotom, s ktorými sa dlhodobo zle a neférovo zaobchádza. Choďte domov s láskou a v pokoji. Nikdy na tento deň nezabudnite!“

Tri jeho tweety po niekoľkých hodinách admini Twitteru zmazali a mnohí si ich nevšimli. Jednoznačne však svedčia o Trumpovom myšlienkovom rozpoložení. Ich kópie sa dajú vidieť tu.

Stane sa násilné divadlo prijateľné?

Po niekoľkých hodinách od začiatku útoku konečne poslal demonštrantov domov, ale v podstate nerozlišoval medzi tými, ktorí „iba“ prerazili policajné kordóny, a výtržníkmi vnútri budovy, kvôli ktorým evakuovali všetkých senátorov. Všetkých vyzval na pokoj, v podstate ich opäť všetkých pochválil za podporu a vyzval, aby na tento deň nikdy nezabudli.

Skutočne na to nikto nezabudne a najmenej by mal on sám.

Pritom to boli v zásade úspešné štyri roky jeho vládnutia, na ktoré by mohol byť hrdý akýkoľvek iný republikánsky prezident. Každý seriózny republikán by vo vedení štátu robil hlavné veci podobne ako Trumpova vláda (v zmysle vecnej politiky, nie jeho rétorických výpadov) a mohol by byť hrdý, ak by sa mu to napriek antikultúre a antikampaniam všetkých veľkých médií podobne ako Trumpovej vláde podarilo.

Po útoku jeho priaznivcov na Kapitol priamo počas rokovania Senátu kľúčového pre zmysel demokracie a po jeho pasivite v odsúdení výtržníkov v čase, keď to bolo nutné urobiť, je to inak.

Je kritika zo strany demokratov a médií po roku vypaľovania ulíc zo strany BLM pokrytecká? Jasné, že je, a ešte si jej vrchovate užijeme. Trump však potenciálne slabej novej vláde demokratov nič lepšie darovať nemohol ako republikánskeho prezidenta v podstate chváliaceho útok na Kapitol. Nič lepšie si ani oni sami priať nemohli.

Republikánska strana tak zostala s morálne zdiskreditovaným prezidentom, od ktorého sa bude musieť v nejakej miere dištancovať, čo ju ešte viac rozbije. Niet čo závidieť.