Arméni budú zrejme Rusom platiť v rubľoch nielen za plyn, ale aj za ostatné tovary

Ešte 31. marca podpísal ruský prezident Vladimir Putin dekrét, podľa ktorého by s platnosťou od 1. apríla mali všetci zahraniční nákupcovia ruského plynu za túto strategickú komoditu začať platiť v rubľoch. Odmietnutie má podľa Kremľa mať za následok pozastavenie momentálne platných zmlúv.

„Pre kúpu ruského plynu si budú musieť otvoriť rubľové účty v ruských bankách. Z týchto účtov budú od zajtra (1. apríla) platiť za dodávky plynu,“ uviedol vtedy ruský prezident s tým, že tento krok má posilniť suverenitu Ruska.

Západní odberatelia ruského plynu však Moskvou požadovaný postup odmietli s tvrdením, že ide o porušenie už platných dohôd, ktoré stanovujú, že nákup zemného plynu by sa mal uskutočňovať v dolároch alebo v eurách.

EkonomikaEurópske ceny plynu po zastavení dodávok Poľsku a Bulharsku vyskočili takmer o štvrtinu. Južná Kórea núka pomoc

Po tom, ako táto téma na niekoľko týždňov utíchla, ruský plynárenský gigant Gazprom v utorok svojmu poľskému náprotivku PGNiG oznámil, že pre neochotu Varšavy nakupovať plyn podľa Ruskom navrhovanej schémy, import tejto suroviny nášmu severnému susedovi od stredy zastavuje. Neskôr zastavenie plynu oznámil aj Bulharsku.

Zatiaľ čo Západ sa s Kremľom v otázke platby za plyn púšťa do hry nervov, porážkou v druhej vojne o Náhorný Karabach oslabené Arménsko plánuje zájsť ešte ďalej – chce začať s Ruskom všetok obchod uskutočňovať výhradne v národných menách bez použitia doláru.

V rubľoch a dramoch

„O otázke výmenných operácií medzi rubľom a dramom sa diskutuje. Vo výsledku budeme mať ruble na zaplatenie dovozu z Ruska a ruské banky zasa budú môcť poskytnúť svojim klientom dramy za trhovú cenu,“ povedal v tejto súvislosti arménsky minister hospodárstva Vahan Kebojan.

Nezávislí experti v Arménsku pritom takýto krok považujú za logický, keďže ekonomiky oboch štátov sú už teraz úzko previazané vysokou mierou obchodnej výmeny, ako aj veľkým objemom remitencií, ktoré Arméni žijúci a pracujúci v Rusku posielajú domov svojim rodinám.

„Pre Arménsko je výhodné platiť za ruský tovar v rubľoch, keďže naša krajina dostáva z Ruska veľké množstvo tejto meny prostredníctvom turizmu a finančných prevodov od tam pracujúcich Arménov. Okrem toho vyrovnávaním [pohľadávok, pozn. red.] v národných menách sa vyhneme transakčným nákladom. Pri obchodoch v hodnote miliónov dolárov pritom ide o značné sumy,“ vyhlásil arménsky ekonóm Hajkaz Fanjan.

Karen Zakarjanová, riaditeľka priemyselnej skupiny Finarm Association of Financial Market Participants, verí, že takýto krok by nemal ohroziť arménsku národnú menu. „Ak Arménsko dostane masu rubľov, ale zaplatí nimi za ruský tovar, tak sa niet čoho obávať. Tu štát ani centrálna banka nebudú zasahovať. Zasiahli by iba vtedy, ak by bol tok rubľa do Arménska jednosmerný,“ zdôraznila.

Narastajúca previazanosť s ruskou ekonomikou

Rusko je už dnes najväčším konzumentom arménskeho exportu. V roku 2021 doň putovalo až 27 percent arménskeho vývozu v celkovej hodnote 850 miliónov dolárov (približne 799 miliónov eur), vrátane 98 percent exportu poľnohospodárskej produkcie a 78 percent produkcie alkoholických nápojov.

Obchodná výmena s Moskvou sa pre Jerevan aj napriek tomu nezaobíde bez výrazného obchodného deficitu, dosahujúceho úroveň takmer jednej miliardy dolárov (približne 940 miliónov eur). Z Ruska totiž importuje takmer všetok plyn, ktorý využíva na kúrenie a výrobu elektrickej energie, ale aj 99 percent dovozu pšenice. Keďže tieto komodity sa na medzinárodných trhoch vo všeobecnosti oceňujú v dolároch, prechod na ruble by mohol ochrániť Arménsko pred kolísaním výmenného kurzu.

Používanie rubľov však Arménsku podľa expertov nepomôže vyhnúť sa následkom ruského hospodárskeho prepadu. Sankcie, ktoré voči Rusku v súvislosti jeho agresiou voči Ukrajine uvalilo viacero štátov, Jerevan pocítil takmer okamžite.

„Keď rubeľ klesol, začali sme čeliť veľkým problémom. Podpísali sme zmluvy s ruskými kolegami v ruských rubľoch a teraz sa nachádzame v ťažkej situácii, keďže budeme dostávať znehodnotené peniaze,“ povedal Jeghiše Karapetjan, obchodník z Jerevanu, ktorý do Ruska vyváža sušené ovocie.

Ako varoval Atom Margaryan, vedúci Laboratória pre inovačné a inštitucionálne štúdie na Arménskej štátnej ekonomickej univerzite, posun smerom k používaniu rubľa tiež spôsobí, že Arménsko bude ešte viac závislé od Ruska ako dovozného partnera. „Vývoz z Arménska nie je ohrozený. Suroviny ťažené v Arménsku sa vyvážajú prevažne do Číny a európskych krajín a poľnohospodárske produkty do Ruska,“ povedal Margaryan. „Pokiaľ ide o dovoz tovaru do Arménska, môže dôjsť k prerozdeleniu v prospech Ruska. Arménski dovozcovia môžu uprednostňovať podobný ruský tovar, pretože obchodovanie v rubľoch alebo v národnej mene znižuje transakčné náklady.