V čom je Ukrajina bližšia Západu a v čom Rusku

Ukrajina je vojensky napadnutý štát, solidarita civilizovaného sveta preto musí byť na jej strane. Stále viac sa okrem vojny hovorí aj o budúcom usporiadaní, o mieste Ukrajine v EÚ, o nákladoch na obnovu zničeného ukrajinského štátu či dokonca o Ukrajine ako novom Izraeli na hraniciach s Ruskom. A to sú už témy, kde sa oplatí stavať na realizme, pretože aj nenaplnené očakávania môžu raz vyvolať sklamanie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa ruským vojakom vysmieva, že kradnú splachovacie záchody. A rád by svoj štát videl v Európskej únii. Ukrajina je pritom chudobnejšia ako Rusko a v mnohých štatistikách sa mu podobá viac než štátom EÚ. Rozsah emigrácie v predvojnových rokoch nenaznačuje práve vrelý vzťah Ukrajincov k vlastnému štátu.

Mnohí by zrejme radi videli medzi Ukrajinou a Ruskom výraznú civilizačnú hranicu. Na západ od nej je Európa – Ukrajinci sú ako my, stačí doladiť nejaké tie administratívne záležitosti a môžu sa stať súčasťou Európskej únie. Na východ sa začína Ázia, hordy ruských ohyzdov, chudobných a necivilizovaných divochov.

Ukrajinský prezident túto predstavu umocňuje tým, ako sa vysmieva chudobe ruských vojakov. Nevieme, koľko splachovacích záchodov bolo skutočne ukradnutých, no rozhodne to bola veľká téma. Anekdoty z povahy veci žiadnemu overovaniu nepodliehajú.

Ako si však Ukrajina stojí z pohľadu štatistických údajov?

Záchody nie sú všetko

Začnime teda spomínanými záchodmi. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie sú na tom Ukrajinci naozaj lepšie než Rusi. Tieto údaje, bohužiaľ, nerozlišujú splachovacie záchody napojené na kanalizáciu od lepších latrín a pohľad na čísla z niektorých štátov vyvoláva otázky o metodike. Treba však uznať, že v tomto ohľade urobili Ukrajinci v uplynulom desaťročí výrazný pokrok – snáď nie len štatistickou manipuláciou – a dostali sa na úroveň, ktorú môžeme označiť za európsku.

Keď však použijeme obvyklejšie štatistické ukazovatele životnej úrovne, Ukrajina z porovnania nevychádza práve najlepšie. Začnime tým najobvyklejším, teda hrubým domácim produktom na obyvateľa. V tomto ohľade Ukrajina výrazne zostáva aj za chudobnejšími členmi Európskej únie a jej produkt na obyvateľa je v porovnaní s tým ruským menej než polovičný. To, samozrejme, neznamená, že v Rusku neexistuje chudoba. V priemere je však príjem Ukrajincov výrazne nižší.

Podobný obraz ako HDP ukazujú aj iné štatistiky, ktoré odrážajú kvalitu života. Očakávaná doba dožitia je na Ukrajine podobná ako v Rusku a oba štáty stále výrazne zaostávajú za členmi Európskej únie, a to aj tými chudobnejšími. Ukrajina zaostáva aj v detskej úmrtnosti.

Ak porovnáme údaje za rok 2019, v Rusku bola detská úmrtnosť rovnaká ako na Slovensku, na Ukrajine bola o 45 percent vyššia.

Zaujímavá je dynamika infekcií vírusom HIV. Aj v tomto ohľade sa ukrajinské čísla vymykajú európskym štandardom a podobné sú skôr tým ruským. Alarmujúca je v oboch štátoch dynamika tohto problému. Ukrajina je známa tiež vysokou prevalenciou tuberkulózy, ktorú sme už v Európe prestali vnímať ako problém.

Chudoba cti netratí, ale nie je to len o tom

Niekto by mohol namietnuť, že tieto čísla o rozdieloch medzi Európou, Ukrajinou a Ruskom nič podstatné nehovoria. Pre Európsku úniu by prijatie relatívne veľkého a chudobného štátu bolo iste záťažou, ale keby šlo len o peniaze, problém by nebol nezvládnuteľný.

Lenže čo ak Ukrajinci nie sú ako my?!

Keď príde na kultúru a neformálne pravidlá, ťažko kresliť jasné hranice. Povedzme, že medzi nemeckým striktným prístupom k pravidlám a ruským divokým východom je isté kontinuum. Aj Slovensko je niekde medzi. Tieto veci sa ťažko merajú, ale indície existujú.

Jednou indíciou môže byť korupcia. Index vnímania korupcie ukazuje výrazný rozdiel medzi západoeurópskymi štátmi a novými členmi Európskej únie. Ukrajina a Rusko sú však ešte o stupeň nižšie. A situácia sa v poslednej dekáde nemení.

Vnímanie korupcie je jedna vec, samotná korupčná prax môže byť iná. Nasledujúca mapa ukazuje podiel respondentov, ktorí priznali, že v poslednom roku dali úplatok v súvislosti s prístupom k verejným službám. To východo-západné kontinuum je zrejmé a rovnako aj pozícia Ukrajiny.

Chcú za vlasť bojovať. Chcú v nej aj žiť?

Niektorí západní pozorovatelia prejavujú veľký obdiv k nasadeniu, s ktorým Ukrajinci pristupujú k národnej obrane. A vyvodzujú z neho závery ohľadom ich vzťahu k vlasti. Pravdou je, že vidíme tisíce Ukrajincov, ktorí nastúpili do zbrane. Nevidíme však už, koľkí k tomu pristupujú s nadšením, koľkí by sa tomu radšej vyhli a koľkí sa tomu naozaj vyhli.

Keď vynecháme krízové obdobie posledných mesiacov, vidíme úplne iný vzťah Ukrajincov k vlasti. Uplynulé dekády boli poznamenané významnou emigráciou, či už smerom na západ, alebo na východ. Dôvody neboli len ekonomické.

Uvidíme, aká bude migračná dynamika, až vojna skončí a muži i ženy sa budú môcť slobodne rozhodnúť. Ukrajinský prezident by chcel mať zo svojho štátu druhý Izrael. Ten je však od počiatku štátom imigrantov, ľudí, ktorí chceli za vlasť nielen bojovať, ale svoj blahobyt vybudovali v nehostinnej púšti.

S tým súvisí i postoj európskych štátov. Niektoré z nich v ukrajinských migrantoch vidia riešenie svojich ekonomických problémov. Vstup do Európskej únie by v tomto ohľade Ukrajine určite nepomohol – svoje o tom vedia najmä Rumunsko a Bulharsko. Lákať produktívnych Ukrajincov a motivovať ich k tomu, aby v Európskej únii zostali, je zjavne v rozpore so záujmami Ukrajiny samotnej. Po vojne uvidíme aj to, kto to s ukrajinským štátom naozaj myslí dobre.

Ukrajina je obeťou vojenskej agresie a mnohí Ukrajinci dnes trpia. Napriek tomu by sme mali byť realisti.