Buď na Ukrajine prehráme, alebo sa začne tretia svetová vojna. Ako čítať jadrové signály z Ruska?

„Buď na Ukrajine prehráme, alebo začne tretia svetová vojna. Myslím si, že druhý variant je realistickejší,” vyhlásila nedávno šéfredaktorka prokremeľskej televízie RT Margarita Simonjanová na ruskej stanici Prvý kanál o potencionálnom konflikte, v ktorom sa ráta aj s použitím jadrových zbraní.

Len nedávno v rovnakom médium moderátorka Oľga Skabejevová ukázala mapku a grafiku, ktorá mala znázorňovať, za aký krátky čas dokáže raketa Sarmat, ktorá je schopná niesť jadrové hlavice, zasiahnuť európske metropoly, ako Londýn, Berlín či Paríž. Šlo o 106 až 202 sekúnd.

Prvý kanál tiež pred tromi rokmi ukazoval schému nukleárneho útoku na USA hypersonickou raketou Zirkon. Moderátor Dmitrij Kiseljov na mape divákom ukázal päť cieľov, medzi nimi aj americké ministerstvo obrany Pentagón, letné sídlo amerických prezidentov Camp David alebo vojenské základne.

Fantazírovanie o tom, ako by vyzeral jadrový útok na západné štáty, je v ruskom mediálnom prostredí prítomný už roky. Vojna na Ukrajine tento obraz iba posilnila. Je priepasť medzi myšlienkou a činom v tomto ohľadne neprekonateľná alebo existuje reálny dôvod na obavy?

Peskov: Nepoužijeme ich bez ohľadu a výsledok vojny

Faktom však je, že ruskí propagandisti sú v prípade potencionálneho použitia jadrových zbraní v poslednom období o poznanie tvrdší ako samotní politici, ktorým slúžia a ktorí majú v rukách reálnu moc.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu uviedol, že jeho krajina sa snaží zabrániť jadrovej vojne a neblokuje v tomto smere úsilie. „Západné médiá skresľujú ruské hrozby,“ povedal Lavrov po rusky prostredníctvom tlmočníka pre taliansku televíziu. „Rusko nikdy neprerušilo úsilie o dosiahnutie dohôd, ktoré garantujú, že k jadrovej vojne nikdy nedôjde,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Pokiaľ ide o podmienky použitia jadrových zbraní, Moskva sa odvoláva na svoju vojenskú doktrínu. „Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrovú zbraň v reakcii na použitie jadrových či iných typov zbraní hromadného ničenia proti nemu a jeho spojencom, ako aj v prípade napadnutia Ruska konvenčnými zbraňami, ak by bola ohrozená samotná existencia štátu,“ píše sa v nej.

Na tieto pravidlá odkazuje aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „…akýkoľvek výsledok operácie (na Ukrajine) nie je, samozrejme, dôvodom na použitie jadrovej zbrane,“ povedal pred zhruba mesiacom Peskov, ktorého slová citovala agentúra Reuters.

Západní politici v tom nemajú jasno

V otázke, kam sú Rusi ochotní zájsť, sa nezhodujú ani západní lídri. Japonský premiér Fumio Kišida hovorí, že možnosť použitia jadrových zbraní Ruskom je „čím ďalej reálnejšia“. Britský predseda vlády Boris Johnson zas pred pár dňami vyhlásil, že neočakáva, že ruský prezident Vladimir Putin použije na Ukrajine taktické jadrové zbrane v prípade viacerých neúspechov Ruska na bojisku.

Na Slovensku, ale aj v Česku sa objavujú názory, podľa ktorých treba bojovať s Ruskom aj za cenu jadrovej vojny. O slovách komentátora televízie Joj Arpáda Soltésza a známeho excentrického českého politika Pavla Novotného Štandard informoval v samostatnom texte.