Sachs pokračuje v kritike. Amerika sa podľa neho zdráha vyrokovať mier viac ako Rusko

Mediálny priestor na Slovensku aj vo svete už niekoľko týždňov zahlcuje predovšetkým vojna na Ukrajine. Hoci je ruská agresia a pridružené témy v západnom svete vzhľadom na niektoré zrejmé fakty opisovaná jednotne, občas sa nájde autorita, ktorá tento konsenzus výrazným spôsobom narúša.

Najnovšie je ňou americký ekonóm Jeffrey Sachs, ktorý sa v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera zamyslel nad tým, že Ukrajina je geopolitickým dejiskom zástupnej vojny medzi dvoma veľmocami, Ruskom a USA. Sachs pritom nie je nezainteresovaným človekom, ale jednou z najvýraznejších postáv ekonomickej transformácie postsovietskeho Ruska.

Vojnu rozpútalo Rusko, ale…

Pokiaľ ide o samotnú príčinu vojny, Sachs pre talianske periodikum v podstate zdôrazňuje líniu, o ktorú sa opiera Kremeľ po tom, ako upustil od nepodloženého argumentu o potrebe denacifikovať a demilitarizovať Ukrajinu. Reč je o akomsi škodlivom vplyve západných štruktúr v susednom štáte.

„Samozrejme, Rusko rozpútalo vojnu, ale v nemalej miere preto, lebo videlo, ako USA nezvratne prenikajú na Ukrajinu,“ uvádza Sachs s odvolaním sa na viaceré kroky Bidenovej administratívy, ktorá posilnila ekonomickú a vojenskú spoluprácu s Ukrajinou. Reči o tom, že Ukrajina sa nepripojí do NATO označil za „americkú pascu“.

„USA chcú Ukrajinu pevne v tábore medzi USA a EÚ, vojensky, politicky a ekonomicky. Hlavne o tom je táto vojna. USA nikdy nepreukázali jediný znak kompromisu, ani pred vojnou a ani po jej vypuknutí,“ konštatuje svetoznámy ekonóm.

Ak je Putin vojnový zločinec, tak aj Bush

Pokiaľ ide o otázku, či je ruský prezident Vladimir Putin vojnový zločinec, Sachs tomuto tvrdeniu neoponuje, no prizvukuje, že ak chcú súdiť Putina za vojnové zločiny, potom podľa neho musia na zoznam obžalovaných pridať Georgea W. Busha a jeho viceprezidenta Dicka Chaneyho za Irak, Baracka Obamu za Sýriu a Líbyu alebo Joea Bidena za zabavenie devízových rezerv Kábulu, čím vraj spôsobuje hlad v Afganistane.

Pripomeňme, že vyššie menovaní politici sa pred spravodlivý súd nikdy nedostali, pričom nimi vedené administratívy viedli vojny v rozpore s medzinárodným právom a počas intervencií sa armády pod ich velením preukázateľne dopúšťali viacerých zločinov na civilnom obyvateľstve. Sach tiež kritizoval americké zásahy v štátoch ako Kambodža, Irán, Jemen, Líbya, Čile a podobne.

Medzinárodný trestný súd už 3. marca začal vyšetrovanie možných ruských vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti či genocídy na Ukrajine. Poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč zhruba pred mesiacom vyzval na ustanovenie osobitného justičného orgánu podľa vzoru Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Pokiaľ ide o vojnové zločiny, najviac pozornosti púta dianie v Buči alebo v Mariupole.

O embargu na ropu a plyn

Ak je reč o terajšej forme „trestu“, rozsiahlych hospodárskych sankciách, Sach tvrdí, že prípadné embargo na ruskú ropu a plyn by uvrhli Európu do ekonomickej recesie a tento postup neodporúča. Tvrdí tiež, že výsledok vojny by sa zákazom dovozu týchto energetických surovín nezmenil.

Eurokomisia najneskôr v utorok dokončí prípravu ďalšieho, už šiesteho balíka sankcií. V stredu totiž v Bruseli zasadajú veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER) a nový balík zhodnotia z pohľadu svojich národných záujmov. O plošnom zákaze dovozu energetických surovín sa už hovorí otvorene a v kuloároch sa šepká, že silne závislé Slovensko a Maďarsko by mohlo dostať výnimku.

Boj do posledného Ukrajinca?

V súvislosti s témou ukončenia vojny Sachs hodnotí ako problematické, že Spojené štáty podporujú Ukrajinu v myšlienke, že môže poraziť Rusko, čo je vraj nemožné. Sachs však nehovorí o konvenčnej porážke Ruska na bojisku. Prehra Moskvy je podľa neho nemožná vzhľadom na jej jadrový potenciál. „Prajú si americkí politici smrť? Poznám svoju krajinu dobre. (Jej) lídri sú pripravení – ako sa niekedy vtipkuje – bojovať až do posledného Ukrajinca. Bolo by oveľa lepšie uzavrieť mier, než zničiť Ukrajinu v mene Putinovej ‚porážky‘,“ mieni Sachs.

Iba nedávno obletela svet správa, že šéf Bieleho domu Joe Biden chce Ukrajine poskytnúť ďalších 20 miliárd dolárov na vojenskú pomoc. Ide o súčasť širšieho balíka pomoci v hodnote 33 miliárd, o ktorý bude prezident žiadať tamojší Kongres.

USA by sa mali zapojiť do rokovania o mieri

V reakcii na potencionálne uzavretie mieru Sachs tvrdí, že USA by sa do vyjednávania mali zapojiť: „Môj názor je, že Spojené štáty sa zdráhajú vyrokovať mier viac ako Rusko. Rusko chce neutrálnu Ukrajinu a prístup na jej trhy a k jej zdrojom. Niektoré z týchto cieľov sú neprijateľné, ale vzhľadom na rokovania sú zrozumiteľné,“ povedal.

Vyhliadky však v tomto smere nie sú optimistické. Mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom sa totiž zastavili. Povedal to nedávno ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po rozhovoroch so svojím kazašským rezortným kolegom Muchtarom Tileuberdim.

Kto je Sachs?

Ekonóm Jeffrey Sachs pôsobí na Kolumbijskej univerzite, je členom Pápežskej akadémie sociálnych vied, od roku 2001 do roku 2018 pôsobil ako osobitný poradca generálneho tajomníka OSN, začiatkom 90. rokov figuroval ako hlavný poradca pre hospodársku politiku Kremľa a v minulosti bol zaradený medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta podľa magazínu Time. Jeho ekonomická transformácia vo viacerých menej rozvinutých štátoch známa ako „šoková terapia“ bola v minulosti aj predmetom ostrej kritiky.