Už teraz je ale zrejmé, že z pohľadu ruských záujmov to bude zbytočná vojna. Rusko ňou svoju pozíciu vo svete neposilnilo, ale oslabilo. A nedá sa čakať, že z nej bude mať nejaký zisk. Územný, ekonomický, geopolitický. O psychologických ziskoch je ťažké špekulovať. Sú rýdzo subjektívne. A do hlavy Vladimira Putina asi nevidia ani jeho najbližší.
Čo už dnes podporuje zdržanlivý Scholz
Keby sa Rusko pohrávalo s napätím, ale Ukrajinu nenapadlo, dalo sa pod tlakom vyjednávať o uznaní okupovaného Krymu aj o nejakých špeciálnych statusoch na Donbase. To je teraz pasé. Rusi napáchali príliš veľa hrôz a Ukrajinci zaplatili mnohými obeťami na to, aby sa vzdali časti svojho územia. A Západ na čele so Spojenými štátmi ich k tomu určite nebude nabádať. Keď už aj zdržanlivý nemecký kancelár Olaf Scholz nahlas v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF povedal, že cieľom je stiahnutie Ruska z Ukrajiny. Západ bude Ukrajincov vyzbrojovať, kým budú odhodlaní bojovať.
Aj keby Rusko náhodou napríklad v dobytom Chersone vyhlásilo ďalšiu separatistickú enklávu, ako je v Donecku a Luhansku, nikto relevantný ju neuzná.
Naopak, Rusku sa už teraz podarilo to, proti čomu tak dlho vystupovalo. Táto vojna posilní Severoatlantickú alianciu. Doteraz neutrálni Švédi a Fíni sa rozhodli, že ich obavy z ruskej agresie sú také silné, že požiadajú o vstup do NATO. Tento týždeň na stretnutí s oboma škandinávskymi premiérkami túto ambíciu podporil aj kancelár Scholz. A keď už líder Nemecka, k Rusku najústretovejšej veľkej krajiny Európy, hovorí, že kto raz ako agresor napadne inú suverénnu krajinu, môže to urobiť aj druhýkrát, je zrejmé, že NATO bude po Putinovej agresii na Ukrajine väčšie a zovretejšie. A po fínskom vstupe sa priama hranica Ruska s Alianciou predĺži o tisíc kilometrov.
Žiadna silná európska krajina netlačí na ústupky
V súčasnosti sa na vyzbrojovaní Ukrajiny už podieľajú všetky veľké európske krajiny vrátane Nemecka. Svoju aktivitu obzvlášť zosilnilo Francúzsko, potom čo Emmanuel Macron vyhral pred necelými dvoma týždňami voľby. Francúzsky prezident sa chce opäť vrátiť do diplomatického sedla, a tak okrem veľkých zbrojných dodávok opäť zasadol k svojej telefónnej diplomacii. Najskôr hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a potom sa vyše dve hodiny opäť rozprával s Putinom. Predtým ešte podľa francúzskej televízie BFMTV ladil stratégiu so svojím predchodcom Nicolasom Sarkozym. Hovor Paríž – Moskva ale opäť žiadny výsledok nepriniesol.
V Európe v tejto chvíli ale nie je žiadna silná krajina, ktorá by tlačila na akýkoľvek ústupok Putinovi. Suroviny sa nakupujú, doláre, euro a v prípade niektorých krajín aj ruble za plyn a ropu do Moskvy tečú. Tým sa to ale končí. Žiadny kompromis, ktorý by znamenal pre Rusko nejaký zisk z ukrajinskej agresie, nie je na dohľad. Čoraz viac to vyzerá, že si Moskva rozpútala úplne zbytočnú, ničivú vojnu, ktorá zatiaľ zomkla Ukrajincov a speje k rozšíreniu NATO.
Text pôvodne vyšiel na portáli na Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.