Kým EÚ pripravuje embargo, India žiada ešte väčšie zľavy na nákup ruskej ropy

Zatiaľ čo Európska únia chce uvaliť embargo na ruskú ropu, India kráča opačným smerom. Juhoázijský gigant je tretím najväčším dovozcom ropy na svete. Dovoz ropy z Ruska je však minimálny, v roku 2020 sa pohyboval pod jedným percentom z celkového indického importu ropy. Vyzerá to však, že tieto čísla budú stúpať.

Indické štátne a súkromné rafinérie nakúpili od začiatku invázie na Ukrajinu viac ako 40 miliónov barelov ruskej ropy, čo je podľa výpočtov agentúry Bloomberg o 20 percent viac ako toky z Ruska do Indie za celý rok 2021.

Juhoázijská krajina sa podľa najnovších informácií snaží získať ešte vyššie zľavy na túto komoditu. India chce nakupovať ruské dodávky ropy za menej ako 70 dolárov (v prepočte 66 eur) za barel, pričom svetová referenčná cena ropy Brent sa vo štvrtok predávala na úrovni 110 dolárov (104 eur) za barel. Chce využiť fakt, že zostáva jedným z mála štátov, s ktorými môže Rusko obchodovať bez zaťaženia sankcií. Ak Rusko pristúpi na cenové požiadavky, indické štátne rafinérie môžu z Ruska odobrať približne 15 miliónov barelov mesačne, čo je asi desať percent z celkového mesačného dovozu ropy.

Indicko-ruské vzťahy

Napriek tomu, že India vyzýva k ukončeniu vojny, k sankciám voči Rusku sa nepridala. Na neutrálny prístup má viacero dôvodov, nielen ropu.

Jedným z nich je závislosť od dovozu ruských zbraní. V rozhovore na to upozornil Ashley J. Tellis, riaditeľ Carnegie Endowment for International Peace a špecialista na medzinárodnú bezpečnosť so zameraním na Áziu a indický subkontinent. India podľa neho posudzuje množstvo vecí, berúc do úvahy strategické súperenie s ďalším ázijským gigantom – Čínou. Tellis objasnil, že z pohľadu Indie je nežiadúce, aby Kremeľ považoval Čínu za jediného veľkého spriazneného partnera a ešte výraznejšie s ňou prehĺbil spoluprácu. To je podľa neho ďalší z dôvodov, prečo India pokračuje v obchodovaní s Ruskom.

Ruské zbrane tvoria vyše 80 percentný podiel vo výzbroji indickej armády. Indii prekáža aj západné pokrytectvo, keď mala pohraničnú dišputu s Čínou, Západ sa proti Číne nijako neangažoval. Navyše, západným sankciám čelil aj indický premiér Módí, cítia preto istý sentiment, ako to nazvali v dnešnom podcaste Gideona Rachmana v denníku Financial Times jeho hosťky Tanvi Madan z Brookings Institution a Elizabeth Sidiropoulos.

Spomínaný Ashley J. Tellis z Carnegie tiež ako faktor uviedol, že z pohľadu Kremľa sa Peking javí ako lepší partner než India. Objem obchodu medzi Moskvou a Naí Dillí je pomerne malý, pričom čínsky trh je atraktívnejší a bonitnejší.

Pre Indiu tak bude podľa Tellisa veľkou výzvou rozhodnutie, ako pristupovať k Rusku, ktoré bude pre politickú izoláciu a sankcie ekonomicky trpieť, čo môže tiež ovplyvniť dodávky ruských zbraní. Problematiku uzatvára tým, že pre Indiu by bolo výhodnejšie diverzifikovať dovoz zbraní a obranných systémov a postupne znižovať svoju závislosť na Rusku.

Úplne inak o ruskej rope rozmýšľa EÚ

V Európe je prítomný úplne opačný prístup. Európska komisia predložila v stredu návrh nových sankcií. Ich súčasťou je zákaz dovozu ropy a do konca roka aj rafinovaných ropných produktov. V snahe zabrániť vetovaniu návrhu navrhol Brusel o rok dlhšie obdobie na prípravu embarga pre Maďarsko a Slovensko, informuje agentúra Reuters.

Slovenská a maďarská závislosť od ruskej ropy je vysoká. Na rozdiel od Nemecka, kde sa podiel importu ropy z Ruska na celkovom importe ropy pohyboval v roku 2020 okolo 33 percent, Maďarsko dovážalo približne 57 percent a Slovensko takmer 90 percent ropy z Ruska.

Nejde však len o surovinu, ale aj o problémy spojené s dodaním a spracovaním iného typu ropy. Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka je kapacita ropovodu Adria nedostatočná a zmena technológie v rafinérii Slovnaft súvisiaca s dodávkou iného typu ropy by trvala roky a nebola lacná. Slovensko preto žiada Európsku úniu o trojročnú výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy.

„Pripájame sa k sankciám tak, aby nepoškodili viac Európu než Rusko,“ uviedol Sulík na svojom facebookovom profile, kde zároveň zdôraznil rozdiel slovenských požiadaviek od tých maďarských.

„Slovensko popri sankciách žiada solidaritu – treba totiž vedieť, že ak príde embargo na ropu, tri z 27 krajín EÚ dostávajú ropu potrubím, a nie loďami, a jednou z nich sme aj my. Nežiadame trvalú výnimku ako Maďarsko. Budeme potrebovať (rovnako ako Česko a nakoniec predsa len aj Maďarsko) prechodné obdobie, aby sme sa vedeli prispôsobiť situácii a prestavať celý systém,“ objasnil slovenský minister.

Maďarsko zastáva radikálnejší postoj. Na otázku, či si Budapešť v tejto oblasti, v ktorej ide o jednotné vystupovanie EÚ, uplatní právo veta, hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács odpovedal: „Skrátka áno. Musíte však vidieť, ako Únia funguje. Návrh prichádza z Bruselu, teda z administratívneho byrokratického centra EÚ, nie z členských krajín. Presne vedia, že tento návrh je v rozpore s maďarskými záujmami, nie je realizovateľný a ak ho schválime, tak tým úplne zničíme maďarské hospodárstvo.“