Ako sa ukrajinské delostrelectvo stalo najefektívnejším na svete

Vedel vysvetliť, čo sa snaží fungujúca armáda pre ich údržbu robiť. Pretože vojenské vozidlá sú často v službe rádovo dlhšie ako naše autá, pneumatiky nesprávnym zaobchádzaním trpia a keď potom techniku musíte nasadiť, dopadnete ako ruská armáda. Jeho cvičené oko si na fotografiách prichádzajúcich z bojiska všimlo, že to neuveriteľné množstvo Rusmi opustenej kolesovej techniky spadá na vrub nielen taktickým chybám v boji, ale aj tomu, že im jednoducho odišli pneumatiky.

Aj to je tvár prvej veľkej vojny vedenej v ére sociálnych sietí – nielen propaganda či „messaging“, ale aj agregácia obskúrnych znalostí rozptýlených medzi dosiaľ neznámymi ľuďmi, medzi ktorými sa vynorí niekto s talentom „prekladať“ ich pre normálnych ľudí.

Okrem iného je úplne jedno, kto Telenko presne je. Nejaké úvahy o tom, či nejde o pseudonymný účet, o spravodajskú operáciu, dezinformáciu či fake news, tu neprichádzajú do úvahy – jeho písanie hovorí samo za seba. Propagandista možno dokáže saturovať zábery z boja, ktoré zodpovedajú estetike fanúšikov počítačových hier a vojnových filmov (Kadyrovovi „tiktokoví vojaci“ sú extrémnym príkladom). Ale propagandistovi by nenapadlo manipulovať fotografie podľa toho, čo vypovedajú o pneumatikách. Jednoducho preto, že to netuší.

IT kockáči v akcii

Telenko teraz prišiel s novým vláknom, v ktorom poodhaľuje tajomstvo ukrajinskej delostreleckej paľby. Opäť na základe voľne dostupných zdrojov, ktoré ale boli akoby zasunuté, pretože sa im nikto iný ako „IT kockáči“ doteraz nevenoval. Ide o systém riadenia paľby, ktorý spája senzory, drony, satelitné zábery a rôzne spravodajské prostriedky s delostrelectvom, ktoré je k dispozícii. V jeho centre je systém „GIS Arta dlja artilleriji“, ktorý vytvoril v minulom desaťročí ukrajinský programátor Jaroslav Šerstjuk. Funguje trochu ako softvér riadiaci taxíky Uber – pridelí objavený cieľ najbližšiemu dostupnému palebnému prostriedku. A je rýchly. Dokázal vraj skrátiť reakčnú dobu z 20 minút na 30 sekúnd. Je to rýchlejšie ako čokoľvek, čo majú armády NATO, tvrdí Telenko.

Prečo? Z dvoch dôvodov. Ten prvý nesúvisí s technológiou, ale s tým, že v americkom rozhodovacom reťazci musia sedieť právnici, ktorí odsúhlasia, či je cieľ podľa schválených pravidiel vedenia vojny prijateľný. A rovnako sa im stávajú také veci, ako keď vlani v lete v Kábule omylom zabili raketou desať civilistov. A ten druhý je technický – západné systémy sú často rôznymi „sfušovanými“ pokračovateľmi desiatky rokov starej technológie, keď ešte vládli veľké sálové počítače. Ukrajinci svoj systém stavali pre dnešné prostredie prepojených notebookov.

Dve ďalšie odbočky

Toto nie je, aspoň dúfam, príliš skresľujúce zjednodušenie Telenkovho výkladu. Má to však ešte aspoň dve zaujímavé odbočky. Prvá: Americká firma z odboru počítačovej bezpečnosti Crowdstrike v minulosti tvrdila, že Rusom sa podarilo GIS heknúť, zjavne to nebola pravda. Pripomeňme, že Crowdstrike je firma, ktorá v roku 2016 prisúdila útok na server amerického Demokratického národného výboru skupine Fancy Bear ruskej rozviedky GRU.

Druhá: Občas počúvame, že vo vojne doteraz hrali prekvapivo malú rolu kybernetické útoky. Ale Rusi na začiatku vojny hekli satelitné prijímače na Ukrajine aj v niektorých európskych krajinách, spôsobilo to problémy napríklad aj prevádzkovateľom veterných turbín v Nemecku. Lenže tieto satelitné prijímače oveľa lepšie zastúpila technológia Starlink firmy SpaceX. Elon Musk ich nakoniec dodal na Ukrajinu až desaťtisíc. Sprostredkovávajú popri internete aj spojenie pre GIS a sú vraj odolnejšie voči nepriateľským protiopatreniam než akýkoľvek predchádzajúci systém.

Pre laika, zvlášť pre takého, ktorý sa nad doterajšie výdobytky digitálnej revolúcie cíti byť trochu povznesený, je to naozaj názorná ukážka, aký hmatateľný význam majú „tie internety“ v dnešnom svete. Priam životodarný. A pokrok na jednom poli sa nedá oddeliť od druhého, ako nám pripomenie prirovnanie GIS k Uberu. Je tiež zrejmé, že veľké, principiálne pokroky uskutočňujú veľké firmy v centrách technologického rozvoja – v USA a Číne. Čo však nebráni tomu, aby sa zaujímavé a unikátne dôležité aplikácie nerodili aj v menších krajinách, či už je to Izrael, alebo napríklad Ukrajina.

Čo spôsobila GDPR

Bude to Európa? Americký National Bureau of Economic Research zverejnil štúdiu štyroch vedcov z Nemecka, Švajčiarska, Británie a USA, ktorí sa pozreli na to, ako európska smernica na ochranu osobných údajov GDPR ovplyvnila ekosystém aplikácií na trhu pre mobilné telefóny Google Play Store. Výsledky sú zdrvujúce. Nielenže po realizácii opustila tento priestor zhruba tretina appiek. O tých sa ešte môžeme domnievať, že zanikli právom, pretože nehorázne zaobchádzali s osobnými údajmi. Ale GDPR mala vplyv aj na ďalší vývoj. Množstvo aplikácií vstupujúcich na trh trvalo pokleslo asi o tretinu.

Veľa kritikov to neprekvapí. Od začiatku upozorňovali, že s GDPR sa ľahko vyrovnajú veľké firmy, ktoré si náklady na vyhovenie novej smernice môžu ľahko rozložiť. Ale že pre menších developerov budú dôsledky smrtiace. Je to klasický prípad všeobecne ilustrujúci fungovanie európskych regulácií. Taký klasický, až si človek hovorí, či je to posilňovanie veľkých hráčov iba dôsledkom alebo priamo účelom.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.