Pokiaľ ide o politiku v širokom zmysle slova, Elon Musk nikdy nebol extrémnou postavou. Na pomery Silicon Valley, ktoré je plné ľudí s vysokým IQ a sebavedomím, nešíril Elon Musk nijak extrémne politické názory. Robil si niekedy srandu zo socialistov, ale takým spôsobom, akým to robí každý druhý podnikateľ. A hovoril veľmi výrečne o nutnosti boja so zmenou klímy. Do kultúrnych vojen sa nezapájal. Vo chvíli, keď oznámil kúpu Twitteru, sa proti nemu rozbehla kampaň – to slovo nie je prehnané –, ktorá sa dá vysvetliť naozaj len tým, že ľavica považovala Twitter za „svoj“.
Ukázala tiež, že súčasné ideologické trieštenie spôsobuje vážny úpadok intelektuálnych schopností ľavice. New York Times zverejnil pokus o hĺbkový text o Muskovej mladosti v Juhoafrickej republike, kde, ako sa uvádza v titulku: „boli všadeprítomné dezinformácie a belošské privilégium“. Je to až komický pokus prispôsobiť úplne všetko na svete aktuálnym americkým posadnutostiam. Charakterizovať Južnú Afriku za apartheidu tým, že tam panovali dezinformácie, bolo až doteraz, mierne povedané, vzácne. Times sa pokúša o somársky mostík tak, že vraj Musk nemusel čeliť násilným dôsledkom dezinformácií, ktorých obeťou boli černosi. Zákonná a otvorená diskriminácia by asi bol výstižnejší popis apartheidu. V texte sa tiež uvádza, že v novinách vtedy vychádzali miesta začiernené cenzúrou.
Priznaná, každému viditeľná cenzúra je však opakom dezinformácií. Nehovoriac o tom, že v článku sa prizná, že Musk mal čiernych spolužiakov – takže asi nevyrastal v rasistickom prostredí, kde ho rodičia dali do zmiešanej školy – a že sa ich zastával. A v sedemnástich rokoch emigroval, pretože nechcel slúžiť v apartheidovej armáde. Článok skrátka ukazuje nielen zlú vôľu, ale i neschopnosť pochopiť čokoľvek presahujúce hranice momentálnej ideológie. New York Times tiež v ekonomickej rubrike priniesli spravodajský text o tom, že inzerenti môžu stratiť záujem inzerovať na Twitteri, pokiaľ bude plný rasizmu a konšpiračných teórií.