V skutočnosti je to rana hlavne pre štáty Európskej únie, hoci nie s okamžitým účinkom (pre existenciu zásobníkov), a hoci v tomto prípade rana mieri na krajiny ako Maďarsko, Rakúsko, nie na Nemecko. Druhý dôvod, prečo u nás informciu o kroku Ukrajiny nikto veľmi nešíri, spočíva v tom, že Volodymyr Zelenskyj si tu vynucuje niečo, k čomu Európsku úniu ako celok neprinútil politicky.
Bloomberg tento týždeň napísal, že k desiatim európskym odberateľom plynu, ktorí si už otvorili rubľový účet pri Gazprome, pribudlo medzitým ďalších desať. Keď zatiaľ Únia nepristúpila k embargu na hlavné ruské suroviny a prihliada na to, že hrozbu sankcií jej vlastné firmy neberú vážne, nasadzuje EÚ odvykaciu kúru na ruskom plyne Ukrajina.
Európske vlády medzi dvoma mlynskými kameňmi
Zelenskyj čelí na fronte zrejme oveľa zúfalejšej situácii, než by sa zdalo zo spravodajstva. Ale týmto krokom tiež riskuje sympatie radových Európanov, ktorí čelia prudkému zdražovaniu. Zatiaľ sa ukrajinský prezident môže spoľahnúť naprieč Európou na politikov a veľké médiá.
Ťažko sa im teraz reflektujú starosti obyvateľstva, ktoré má stále privilégium žiť na jednom z najbohatších miest na planéte. Ak vzniknutá situácia okolo plynu potrvá dlhšie obdobie, ocitnú sa európske vlády definitívne medzi dvoma mlynskými kameňmi.
Keď chýba politická vôľa
Treba si klásť aj na pohľad nezmyselnú otázku, či Zelenskyj Sochranovkou nechtiac nepomáha aj Rusku. Klásť si ju máme už preto, že moment, keď politici siahnu na kohútiky, môže dlhodobo pôsobiť len ako podpora rastu cien.
Rusko a Ukrajina na situáciu okolo Sochranovky nereagujú vecne. Ukrajinci, aspoň ako to tvrdia odborne zdatnejší ľudia z plynárenstva ako autor poznámky, nemali technický dôvod plyn prechádzajúci Sochranovkou odstaviť a Rusi technicky nemajú dôvod plyn určený na prietok Sochranovkou nepresmerovať inde, cez Sudžu, ako im to poradili Ukrajinci.
Oboje je zrejme technicky možné, chýba politická vôľa. Rusko dáva najavo nezáujem aj inými smermi: uvaľuje odvetné sankcie na firmu, ktorá spravuje poľskú vetvu plynovodu Jamal, a možno túto rúru definitívne odpísalo. Azda je za tým všetkým aj týždeň stará správa, že od začiatku roka do konca apríla zinkasovalo Rusko za plyn a ropu už 50 percent sumy, ktorú si naplánovalo na celý rok.
Ako kalkuluje Putin
Ak by Putin kalkuloval s tým, že sankcie na ropný priemysel a obchod (západné prepravné lodné firmy Rusom svoje tankery skutočne prestali ponúkať) vďaka vyššej cene napokon povedú k vyšším príjmom, bol by aspoň nateraz múdrejší ako my, ktorí sme si predstavovali, že Rus pripravený o McDonald, talianske oblečenie či francúzske voňavky obratom vyjde do ulíc a zvrhne režim.
Rusko bude určite vojnou a našimi sankciami v dlhšom čase významne poškodené, ale možno bezprostrednejšie škody zažívame my v Európe. A to už teraz.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.