Martin Weiss

Možno ho odporučiť každému, kto ešte verí, že problém sociálnych sietí sa vyrieši, len čo sa z nich naučíme odstraňovať nevhodný obsah a nevyhovujúcich ľudí. Aj keď je aj on, tak ako väčšina podobných textov, lepší v deskripcii ako v preskripcii – teda v návrhoch, čo by sa malo robiť –, aj tak si zaslúži ocenenie. Už počnúc názvom, ktorý neobsahuje žiadne zo spomínaných kľúčových slov a znie: Prečo bolo posledných desať rokov amerického života výnimočne hlúpych.

Haidt sa vystríha súdov, či sú teraz ľudia horší alebo lepší ako predtým a či sú sociálne siete samy o sebe zlé alebo dobré. Sleduje štrukturálny vývoj sociálnych sietí a spája ho s poznatkami psychológie. Upozorňuje nás tak na body, ktorých význam môže laikovi uniknúť.

Za okamih, ktorý ukázal dvojznačnú silu sociálnych sietí, sa často považuje rok 2011, rok Arabskej jari a hnutia Occupy. Haidt upozorňuje na to, čo sa stalo v roku 2009. Vtedy Facebook zaviedol možnosť verejne „lajkovať“ príspevky a Twitter možnosť ich „retweetovať“, čiže zdieľať. Oba prvky od seba platformy navzájom odkopírovali a sú pre nich zásadné. Tu začína „virálnosť“, ako ju poznáme.

Tá priniesla mnoho zaujímavého, čo sa týka demokratizácie verejnej diskusie. Ale tiež vzostup moci ľudí, ktorí sú v tejto sociálnej hre nezvyčajne úspešní. „Táto nová hra povzbudzovala nepoctivosť a dynamiku davu,“ píše Haidt. „Používatelia boli vedení nielen svojimi skutočnými preferenciami, ale tiež predchádzajúcou skúsenosťou odmeny a trestu a schopnosti predvídať, ako budú ostatní reagovať na každú novú akciu. Jeden z inžinierov v Twitteri, ktorý pracoval na funkcii retweet, neskôr priznal, že svoj príspevok ľutuje. Twitter sa preto stal škaredším miestom. Keď sledoval, ako sa s použitím tohto nástroja formujú twitterové davy, pomyslel si: ,Ako by sme dali štvorročnému dieťaťu nabitú zbraň.‘ “