Od protestnej piesne po symbol nášho národa. Príbeh slovenskej hymny

V nedeľu 10. januára sme si pripomenuli 200 rokov od narodenia štúrovca Janka Vlastimila Matúšku, spisovateľa, básnika a dramatika. O deň nato spomíname aj na jeho úmrtie – skonal 11. januára v roku 1877.

Pochádzal z Dolného Kubína, kde prv študoval u Leopolda Brucka, jedného zo zakladateľov Matice Slovenskej. Následne odišiel študovať do Bratislavy na evanjelické lýceum, kde vtedy vyučoval aj Ľudovít Štúr. Ten dostal v roku 1843 zákaz prednášať a krátko nato aj výpoveď.

Začiatkom roka 1844 Matúška spolu s 21 ďalšími žiakmi na protest z lýcea odišiel, pričom pri tejto príležitosti napísal pieseň Nad Tatrou sa blýska, známu aj ako Prešporskí Slováci, budúci Levočania či Dobrovoľnícka.

Napísaná bola na melódiu slovenskej ľudovej mieste Kopala studienku a dnes ju poznáme ako našu národnú hymnu, resp. ako hymna slúžia jej prvé dve strofy. Pozrime sa spolu bližšie na pieseň, ktorú Slováci s hrdosťou spievajú už viac ako sto rokov ako aj na štatút slovenskej hymny všeobecne.

Prešporskí Slováci

Matúškov rukopis vznikol v roku 1844, bohužiaľ sa však nezachoval. Najstarší dochovaný zápis preto pochádza od Viliama Paulínyho-Tótha, ktorý text zaznamenal v rovnakom roku pod spomínaným názvom Prešporskí Slováci, budúci Levočania. Jej text v pôvodnom zápise vyzeral nasledovne (písmeno g sa číta ako j):

Ponad Tatrau blyská hromi diwo bigau
Zastawme jch bratia
Weť sa oni stratia
Slowaci ožigau.

To Slowensko naše posjal twrdo spalo
Ale blesky hromu
Zbuzugú ho k tomu
Aby sa prebralo.

To Slowensko naše posjal roztracené
Wrahowja šturmugú
Slowakou spogugu
W miesto založené.

Už Slowensko stáwá lúžko zanecháwá
Hoi Rodinko milá
Hodina odbyla
Sčasná matka Sláwa.

Nech si kdo chce hwjízdá nech spjewá ak muože
Mi sa držme spolu
Spolu w tomto kolu
Nik nás nepremuóže.

Ešče duby rastú na Krywanskég strane
Kdo gak Slowák chodj
Nech knihy zahodj
A mezi nás stane.

Tlačou vyšla nepodpísaná báseň v roku 1849 a neskôr v roku 1851 v národnom kalendári Domovej pokladnici. Nachádzala sa v sekcii Básnická záhradka v súbore Pesničky slovenských bojovníkov. Jej názov znel Dobrovoľnícka (Dobrovolňícka) a text vyzeral takto:

Nad Tatrou sa blíska, hromy ďivo bijú :;:
zastavme jich braťja, veď sa ony straťja
Slováci ožiju :;:

To Slovensko naše dosjal tvrdo spalo :;:
Ale blesky hromu zbudzujú ho k tomu,
Aby sa prebralo :;:

Eště jedle rastú na kriváňskej straňe :;:
Kdo slovensky cítí, ňech sa šable chiťí
A medzi nás staňe :;:

Už Slovensko vstáva, puta si strháva :;:
Hej, roďina milá! hoďina odbila
Žije matka Sláva :;:

Hymna v 20. storočí

Prvá strofa piesne Nad Tatrou sa blýska sa stala súčasťou československej hymny po vzniku Československa v roku 1918. Nasledovala po prvej strofe českej piesne Kde domov můj a spolu tvorili hymnu nového štátu. Text v prvej strofe slovenskej piesni však prešiel miernou zmenou, keď bolo spojenie „zastavme ich bratia“ zmenené na „zastavme sa bratia“.

Kde domov můj, kde domov můj.
Voda hučí po lučinách, bory šumí po skalinách,
v sadě skví se jara květ, zemský ráj to na pohled!
A to je ta krásná země, země česká, domov můj,
země česká, domov můj!

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.
Zastavme sa bratia, veď sa oni stratia,
Slováci ožijú.

Zaujímavosťou je, že v medzivojnovom období existovala i nemecká a maďarská verzia štátnej hymny. V nemeckom preklade sa na konci prvej strofy nespieva „Slováci ožijú“, ale „bratia, prebúdzame sa/zobudíme sa“.

Nemecký preklad:

Wo ist mein Heim,
mein Vaterland.
Wo durch Wiesen Bäche brausen,
Wo auf Felsen Wälder sausen,
Wo ein Eden uns entzückt,
Wenn der Lenz die Fluren schmückt:
Dieses Land, so schön vor allen,
Böhmen ist mein Heimatland.
Böhmen ist mein Heimatland.

Ob der Tatra blitzt es,
Dröhnt des Donners Krachen
Doch der Stürme Wehen
wird gar bald vergehen
Brüder, wir erwachen!

Maďarský preklad (zdroje sa rozchádzajú, či existoval oficiálny preklad celej hymny alebo len jej prvej časti. Rozdiely sú aj v obsahu prekladov):

Hol patak zúg a hegyháton,
Csörgedez a rónaságon.
Üde virág a kertben,
Mint egy földi édenben.
Ez az istenáldotta föld,
Cseh(szlovák) föld a hazám,
Cseh(szlovák) föld a hazám.

Fenn a Tátra ormán villámok cikáznak,
Állj meg szlovák testvér,
elmúlik a veszély népünk ébredez már.

V roku 1939 sa v rámci Slovenskej republiky ujala ako slovenská hymna pieseň Hej Slováci. Tá pochádzala z pera evanjelického básnika a historika Samuela Tomášika (vznikla v roku 1834) a ako melódia slúžila poľská pieseň Mazurek Dąbrowskiego (od roku 1926 hymna Poľska).

Hej, Slováci, ešte naša
slovenská reč žije,
Dokiaľ naše verné srdce
za náš národ bije.

Žije, žije, duch slovenský,
bude žiť naveky,
Hrom a peklo, márne vaše
proti nám sú vzteky!

Jazyka dar zveril nám Boh,
Boh náš hromovládny,
Nesmie nám ho teda vyrvať
na tom svete žiadny;

I nechže je koľko ľudí,
toľko čertov v svete;
Boh je s nami: kto proti nám,
toho Parom zmetie.

A nechže sa i nad nami
hrozná búrka vznesie,
Skala puká, dub sa láme
a zem nech sa trasie;

My stojíme stále pevne,
ako múry hradné.
Čierna zem pohltí toho,
kto odstúpi zradne!

Súčasná slovenská hymna

Variant tejto piesne, známej ako Hej, Slovania, slúžil aj ako hymna Juhoslávie od roku 1943 do roku 1991 a neskôr, ako hymna Srbska a Čiernej hory (do roku 2006). Medzitým späť u nás, po obnovení Československa sa krajina vrátila späť k spoločnej hymne.

Tak to bolo až do roku 1990. Z tohto roku pochádza Ústavný zákon (50/1990 Zb.) o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky, ktorý určil za slovenskú hymnu prvé dve strofy piesne Nad Tatrou sa blýska. Slovenskú hymnu v tejto podobe spievame dodnes:

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.
Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo.
Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.