Demograf Vaňo: Ak sú deti prioritou, rodina po pôrode nesmie prísť o časť príjmu

Minister financií Igor Matovič sa snaží o zvýšenie prídavkov na deti a zvýšenie daňového bonusu tak, aby si rodina s deťmi prilepšila mesačne o sto eur. Je to cesta na zvýšenie pôrodnosti?

Je to jedno z opatrení, ktoré by mohli ovplyvniť pôrodnosť. Ak majú byť populačné opatrenia úspešné, musia byť komplexné a dlhodobo stabilné. Chýba nám premyslený sofistikovaný model, ktorý by mal šancu výraznejšie ovplyvniť pôrodnosť. Izolované opatrenia nám v tomto smere nepomôžu.

Vláda tvrdí, že jej prioritou je rodinná politika. Predtým sme mali vlády, ktoré tvrdili, že sú sociálno-demokratické. Model, o ktorom hovoríte, však stále nemáme. Nepočúvajú politici demografov?

Myslím si, že ich vypočujú, ale žiadna vláda zatiaľ nemala odvahu pustiť sa do komplexnej podoby rodinnej politiky. Nastaviť systém opatrení je odborne zložitá vec, ktorá navyše vyžaduje aj nemalé finančné prostriedky. Ale je to otázka priorít a nie je to projekt na jedno volebné obdobie. Muselo by ísť o politicko-spoločenský konsenzus, aby aj ďalšie vlády pokračovali v nastavenom kurze rodinnej politiky. Demografické procesy majú svoju biologickú aj spoločenskú podmienenosť a značnú zotrvačnosť. Preto zmeny koncepcie po každých voľbách nemôžu viesť k úspechu.

Čo má taký komplexný model okrem spomínaných dávok obsahovať?

Mal by sa opierať o tri základné piliere: bývanie, zladenie práce a rodiny a kompenzácia stratených príležitostí. V mestách majú mladé rodiny problém zaobstarať si cenovo dostupné bývanie. V porovnaní s inými štátmi je u nás ponuka nájmov oveľa nižšia a výrazne prevláda vlastnícke bývanie.

Za štátmi s vyššou pôrodnosťou zaostávame aj vo flexibilite pracovného procesu. Čiastkové úväzky sa u nás využívajú málo a pri súčasnom nastavení nie sú atraktívne ani pre pracovníkov, ani pre firmy. Pritom ide o model, ktorý by mohol rodičom pomôcť lepšie zladiť pracovné a rodičovské povinnosti. Rezervy máme aj v starostlivosti o deti v predškolskom veku. A nejde pritom len o dostupnosť, ale aj o kvalitu a variabilnosť. Treba viac diverzifikovať predškolskú starostlivosť a zrovnoprávniť jej rôzne formy, lebo nie každému rodičovi alebo dieťaťu vyhovuje materská škola.

Do oblasti stratených príležitostí patria napríklad už spomínané finančné kompenzácie. Ak sú pre nás deti prioritou, je nemysliteľné, aby rodina narodením dieťaťa prišla o časť svojho príjmu. Každú prípadnú stratu treba kompenzovať, aby narodenie dieťaťa neznamenalo, že sa rodine zníži príjem. Starostlivosť a výchova detí vyžaduje nielen financie, ale aj čas. Stratu voľného času treba kompenzovať napríklad kvalitnými a dostupnými službami pre rodiny.

Len ak sa všetky tieto opatrenia prepracujú do detailov, navzájom prepoja a zostanú dlhodobo stabilné, môžu priniesť výraznejšiu zmenu vo vývoji pôrodnosti.

Hovoríte, že chýba politický konsenzus. Existuje medzi politickými silami v oblasti demografickej politiky nejaké svetielko nádeje?

Podľa mojich skúseností nemala terajšia opozícia o problematiku rodinnej politiky, v čase, keď bola pri moci, vôbec záujem. Myslím reálnu politiku, nie teoretické deklarácie. Po niekoľkoročných diskusiách s viacerými politikmi súčasnej vládnej koalície alebo mimoparlamentných strán som skôr skeptický. Sú veci, ktoré treba riešiť akútne, prinášajú aj okamžité politické body. Navyše, sú tu nové skutočnosti, ktoré do značnej miery menia náš pohľad na život a menia aj politické priority. Pandémia aj ruská agresia v našom susedstve stavajú mnohé do iného svetla. Opatrenia populačnej povahy cielia obvykle do vzdialenejšej budúcnosti, a preto sa ľahšie odsúvajú. Problém je, že keď demograficky podmienené výzvy dopadnú plnou silou na spoločnosť, už ich nie je možné ovplyvniť. Napríklad proces starnutia obyvateľstva bude vrcholiť po roku 2060 a vtedy sa už budeme musieť vzniknutej situácii len prispôsobiť a riešiť mnohé problémy, ktoré prinesie. Ovplyvniť vekovú štruktúru obyvateľstva alebo demografické procesy možno len v dlhodobom horizonte a s časovým predstihom. V prípade starnutia meškáme už viac ako 20 rokov.

Nájomné byty sú témou aj vo vládnej koalícii. Návrh sa však zatiaľ nepodarilo presadiť.

V štátoch ako Nemecko alebo Rakúsko býva zhruba polovica obyvateľov v nájomných bytoch. Na porovnanie, u nás tvoria nájomné byty len asi desať percent z bytového fondu. Nepochybne ide o jednu z kľúčových oblastí reálnej podpory rodín, ktorá však zatiaľ ostáva u nás v rovine teórie.

Maďarsko, kde sa pôrodnosť po minulé roky väčšinou zvyšovala, sa hrdí svojou prorodinnou politikou. Dôležitým prvkom maďarskej cesty sú príspevky na vlastné bývanie do výšky 27-tisíc eur pri narodení troch detí. Je aj toto cesta?

Aj keď podpora pri narodení tretieho dieťaťa je dôležitou súčasťou propopulačnej politiky vo vyspelých krajinách, maďarské opatrenia považujem za málo komplexné. Celkovo som skeptický k priamej podpore, ktorú preferuje maďarská vláda. Informácie od maďarských kolegov aj nahliadnutie do čísel ukazujú, že výsledky nie sú adekvátne investovaným prostriedkom. Maďarsko má stále nízku pôrodnosť a myslím si, že izolovanými opatreniami sa mu to ani nepodarí zmeniť. Opatrenia prijímané v Maďarsku sú príliš populistické a málo odborné. Skúsenosti zo sveta ukazujú, že účinnejšia je nepriama podpora, ktorá vytvára podmienky a rodiny sa sami rozhodujú, podľa toho, čo im vyhovuje. To ale nie je štýl politiky, ktorý by vyznával Viktor Orbán.

Najvyššiu pôrodnosť v rámci V4 majú najmenej religiózni Česi. Čo robia dobre?

Česko nemá politiku zameranú priamo na zvýšenie pôrodnosti. Skôr ide o ekonomicko-spoločenské prostredie, ktoré vytvára vhodné podmienky pre rodiny. Poznám renomovaných demografov, ktorí hovoria, že opatrenia nám nepomôžu a potrebujeme dobre fungujúcu spoločnosť. Neviem, či je to úplne prípad Česka, ale povedal by som, že sa z krajín V4 najviac a najúspešnejšie zameriavajú na vytváranie spoločnosti, ktorej ľudia dôverujú.

Na druhej strane je otázne, či nie sú s úrovňou pôrodnosti na strope, zatiaľ čo u nás vidím ešte potenciál na zvyšovanie pôrodnosti. Poľsko s Maďarskom podľa mňa doplácajú na systém, ktorý sa menej sústreďuje na vytváranie podmienok pre rodiny prostredníctvom nepriamych opatrení.

Čiže majú politiku, ktorá vymieňa opatrenia za volebné hlasy?

Čiastočne áno. O Maďarsku sme už hovorili, Poľsko dopláca hlavne na veľkú polarizáciu spoločnosti, čo sa prejavuje aj pri koncipovaní politík a opatrení. Pôrodnosť môžu zásadnejšie ovplyvniť len komplexné opatrenia, ktoré sa v silno rozdelenej spoločnosti nastavujú a presadzujú ťažšie.

Hovoríme o budovaní siete škôlok a vytváraní podmienok pre ženy, ktoré chcú v materstve pracovať.

Áno, v tomto smere máme na Slovensku dlhodobo rezervy. Známe sú hlavne problémy s dostupnosťou v niektorých lokalitách, menej sa hovorí o zrovnoprávnení všetkých foriem predškolskej starostlivosti.

Ako mladý rodič však v tomto ohľade pozorujem pokroky. V našej obci sa zlepšila dostupnosť škôlok, s manželkou sme sa vystriedali na materskej. Nedá sa povedať, že sa v tomto smere nič na Slovensku nerobí.

To ani netvrdím. Veď pôrodnosť sa u nás za posledných dvadsať rokov zvyšuje a je to aj zásluha prijímaných opatrení. Postupom času sa bude pôrodnosť pravdepodobne ešte zvyšovať, najmä vďaka našej rodinne založenej tradícii. Nedajú sa však očakávať hodnoty, ktoré by mohli výraznejšie spomaliť proces starnutia obyvateľstva. Populácia intenzívne starne a tento proces sa do roku 2060 nezastaví. To sa stane, až keď vymrú silné generácie z druhej polovice 20. storočia. Tie sú také početné, že by sme museli mať extrémne vysokú pôrodnosť, aby sme vykompenzovali starnúce početné generácie, a zastavili tak proces starnutia obyvateľstva. To nie je reálne. Čím však bude pôrodnosť vyššia, tým bude proces starnutia miernejší, iná možnosť neexistuje.

A migrácia?

Migrácia má na starnutie populácie len malý vplyv. Záleží od toho, akí migranti prichádzajú. Aby sme výraznejšie ovplyvnili proces starnutia, museli by prichádzať predovšetkým deti. Ešte nevieme, ako sa zmení situácia po vojne na Ukrajine, ale myslím si, že ani to nebude stačiť na ovplyvnenie procesu starnutia slovenskej populácie.

Priemerný vek na Slovensku je dnes 42 rokov a migranti, ktorí sem prišli v posledných rokoch, boli v priemere len o niečo mladší. Prichádzali predovšetkým ľudia v mladšom produktívnom veku, buď sami, alebo s rodinami. Preto migranti výraznejšie neomladzujú vekové zloženie obyvateľstva, ale môžu pomôcť kompenzovať výpadok v produktívnej populácii, a to prakticky okamžite. Podľa odhadov sa v dôsledku starnutia obyvateľstva do roku 2060 presunie zhruba 800-tisíc ľudí z produktívneho veku medzi seniorov. Bude to znamenať veľkú výzvu pre trh práce, kde jednou barličkou pri riešení môže byť aj migrácia. Samozrejme, treba sa zamerať aj na seniorov, ktorých počet a podiel v populácii výrazne narastie.  

Veľkou neznámou je však migrácia z Ukrajiny, pri ktorej sa hovorí o hrozbe niekoľkoročnej vojny a akéhosi európskeho Afganistanu. Nevieme, koľko ľudí príde a koľko z nich na Slovensku zostane.

Neočakávané udalosti nie sú v predpokladoch bežných demografických prognóz zahrnuté. Všetky takéto udalosti prinášajú zmeny v počte a štruktúre obyvateľov, s ktorými sa v prognózach nepočíta. Tak ako počet a štruktúru obyvateľov významne a neočakávane ovplyvnil pád komunizmu na konci minulého storočia a v menšej miere aj pandémia v nedávnej minulosti, tak ich ovplyvní aj vojna na Ukrajine. Dnes sa treba zamerať najmä na humanitárnu pomoc a v maximálne možnej miere prispieť k skončeniu ruskej agresie. Potom prídu na rad ďalšie otázky. Predovšetkým obnova vojnou zničenej Ukrajiny, ale aj možný príchod Ukrajincov na náš trh práce, o ktorom sa hovorí už dnes. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že riešenie nedostatku pracovných síl, ktoré je na Slovensku stále akútnejšie a bude sa ďalej prehlbovať, má okrem migrácie aj ďalšie zdroje. Stále je u nás dosť ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nechcú alebo nemôžu pracovať, alebo nemajú vytvorené podmienky na prácu.

Hovoríte o vylúčených komunitách?

Aj, ale tiež o rodičoch malých detí na materskej alebo rodičovskej dovolenke, o nezamestnaných, o senioroch, o skracovaní doby štúdia. Píše sa o tom napríklad v stratégii aktívneho starnutia, nejde o nové veci. Realizácia v praxi však pokrivkáva. Nielen starnutie, ale aj trh práce si vyžaduje komplexnú stratégiu. V tomto smere máme značné rezervy. Je preto zarážajúce a poľutovaniahodné, že sa stále vyskytujú aktivity, vychádzajúce dokonca z najvyšších politických miest, ktoré situáciu ešte viac komplikujú. V minulosti to bolo napríklad spochybňovanie dôchodkovej reformy, v súčasnosti sú to snahy o zastropovanie dôchodkového veku.

U nás sa študuje približne do 26. roku života, zatiaľ čo v niektorých západných štátoch končia absolventi v 23. rokoch.

Pre náš trh práce by bolo zaujímavé, keby mladí ľudia študovali čo najkratšie a čo najskôr sa zamestnali. V systéme by sme mali zvýhodňovať a motivovať tých, ktorí sa chcú čo najskôr zapojiť do pracovného procesu.

Pri senioroch a demografii sa často skloňuje systém troch grošov, ktorý je založený na princípe: majte deti a oni sa o vás postarajú. Minister Milan Krajniak sa to pokúša systematizovať v rámci rodičovského bonusu. Je to efektívny postup?

Sú voči tomu výhrady a mnohí hovoria o nesystémovom opatrení. Ja tieto výhrady nezdieľam. Samozrejme, je potrebné dotiahnuť realizačné detaily a tiež vyriešiť finančnú udržateľnosť celého systému, ale princíp považujem za logický a správny. V každom prípade ide len o jedno opatrenie, ktoré by malo byť súčasťou komplexnej stratégie, lebo intenzívne starnutie obyvateľstva takúto stratégiu potrebuje. Budeme mať veľa seniorov, preto potrebujeme reformy na dosiahnutie udržateľného dôchodkového systému. Žijeme dlhšie a pomaličky sa zlepšuje aj zdravotný stav našich seniorov. Treba tomu prispôsobiť fungovanie seniorskej populácie a na všetkých úrovniach vytvárať podmienky, aby seniori mohli prežiť starobu čo najaktívnejšie. Aktívne starnutie má štyri základné piliere, ktoré tvorí rodina, platená práca, komunitné aktivity a aktívne trávenie voľného času.

Pokles obyvateľstva je celosvetovým trendom, pozorujeme ho aj v chudobných krajinách Afriky a Ázie. Na Západe či vo východnej Ázii klesla pôrodnosť pod úroveň 2,1 dieťaťa na ženu, pri ktorej sa už neobnovuje populácia. Dá sa tento trend zastaviť alebo otočiť?

Určite nie v krátkodobom horizonte. Trend modernizácie a zvyšujúcej sa životnej úrovne predlžuje ľudský život a znižuje počet detí v rodinách. Tento životný štýl už desaťročia funguje vo vyspelých krajinách a postupne sa prenáša aj do rozvojových štátov, kde zatiaľ nie je až taký zabehnutý. V najmenej vyspelých štátoch sú hodnoty pôrodnosti ešte stále vysoké, hoci klesajú. V našich podmienkach je príkladom časť rómskej populácie, ktorá žije v osadách a vykazuje podobné znaky ako populácie v rozvojových krajinách. Táto časť rómskej populácia má stále relatívne vysokú pôrodnosť, ale trend je dlhodobo klesajúci. Zatiaľ si väčšina vyspelých štátov dorovnáva prirodzený úbytok cez migráciu. Keď rozvojové štáty narazia na strop pôrodnosti, migrácia z rozvojových krajín do vyspelých bude znamenať nielen úbytok elít ako v súčasnosti, ale aj úbytok počtu obyvateľov.

Reprodukčný model spojený so starnutím obyvateľstva a znižovaním prirodzeného prírastku je univerzálny, čo znamená, že postupne nastane vo všetkých krajinách sveta. Je však otázne, aký reprodukčný a rodinný model sa rozšíri po naplnení toho súčasného.

To je asi oblasť futurológie.

Existujú na to viaceré teórie, ale ťažko dnes hovoriť inak ako vo všeobecnej rovine. Je pravdepodobné, že nepôjde o univerzálny model, ako je tomu v súčasnosti, ale medzi jednotlivými regiónmi a krajinami sveta budú existovať rozdiely spojené hlavne s etnickými, náboženskými a kultúrnymi rozdielmi.

Keď mala v minulosti rodina dobré živobytie, mala často aj viac detí. Prečo je to dnes naopak?

Dnes je v porovnaní s minulosťou celkovo menej detí v rodinách. Dôvodov je viac – znížila sa detská úmrtnosť, zmenili sa funkcie detí v rodine, zvýšili sa náklady na výchovu a hlavne vzdelávanie detí, je dostupná moderná antikoncepcia a deťom v rodinách konkurujú rôzne aktivity rodičov (štúdium, kariéra, voľnočasové aktivity).

No a rozdiel medzi solventnejšími rodinami s menším počtom detí a chudobnejšími s väčším počtom detí je v súčasnosti primárne spôsobený väčšími možnosťami realizácie, ktoré majú rodičia v solventnejších rodinách.

Čo spravia s demografickou situáciou malé skupiny, ktoré majú viac detí? Zmení sa v storočnom horizonte náboženské alebo etnické zloženie obyvateľstva?

Nemyslím si to, lebo tieto komunity nie sú natoľko početné, aby aj pri vyššej pôrodnosti získali väčšie zastúpenie v populácii. V súčasnosti existujú dve skupiny obyvateľov, ktorí majú na Slovensku výrazne nadpriemernú pôrodnosť. Prvou skupinou sú Rómovia žijúci v segregovaných komunitách. Druhou sú rodiny, väčšinou nerómske a nábožensky založené, ktoré vnímajú veľký počet detí ako svoje poslanie a prioritu a snažia sa ju naplniť bez ohľadu na okolité podmienky. Žiadna z týchto skupín však nie je dostatočne početná, aby v budúcnosti dokázala ovplyvniť štruktúru obyvateľstva na celoštátnej úrovni. Rozhodujúci podiel v populácii si zachováva tá časť obyvateľstva, ktorá má síce menej detí – momentálne to vyzerá na jedno alebo dve deti –, ale je veľmi početná.

Celý čas sa točíme okolo problému (ne)fungujúceho štátu. V súčasnosti je doba zlá, ľudia sú nahnevaní, strácajú vzťah k štátu a vidieť to aj na prieskumoch. Zrejme treba zmeniť fungovanie politiky, aby sa zmenila demografická situácia štátu.

Dôvera ľudí v štát a spoločnosť, v ktorej žijú, je veľmi dôležitá pre realizáciu reprodukčných a rodinných zámerov obyvateľstva. Základným predpokladom pre viac detí v rodinách je pocit istoty a spokojnosti, ktorý ľuďom poskytuje fungujúci štát a stabilné rodiny. V konečnom dôsledku musí získať rodina s deťmi vyšší spoločenský status, bez toho rodiny viac detí mať nebudú.

Čo sa stane, ak sa spomínaný politický konsenzus na demografickej politike nenájde?

Blížime sa k stavu, keď sa starnutie obyvateľstva zastaví aj bez nášho pričinenia. Do 40 rokov vymrú silné populačné ročníky, a ak sa nestane niečo mimoriadne, vráti sa do populácie rovnováha. Priemerný vek obyvateľstva však nebude 42 rokov ako v súčasnosti, ale možno 50 rokov, a to je obrovský rozdiel pre fungovanie spoločnosti. Aj keď je starnutie obyvateľstva v najbližších desaťročiach nezvratné, je možné ho spomaliť a priemerný vek by sa mohol zastaviť skôr, možno na úrovni 47 rokov. O tom rozhodne vývoj pôrodnosti v najbližšom období. Môžeme mu nechať voľný priebeh a uspokojiť sa s veľmi intenzívnym starnutím alebo sa môžeme pokúsiť o rozumné opatrenia na spomalenie starnutia. Druhá možnosť je po všetkých stránkach výhodnejšia.

Boris Vaňo pôsobí vo Výskumnom demografickom centre pri Infostate. Zaoberá sa hodnotením populačného vývoja, demografickými prognózami a populačnou politikou. Učí základy demografie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.

Foto: Matúš Zajac