Ukrajinci nechcú mier, ale zbrane

Ide o ďalšiu úroveň argumentu, ktorý sa objavil na začiatku vojny, ale v posledných dňoch začína silnieť. Znie nejako takto: Dodávky zbraní na Ukrajinu vojnu iba predlžujú, a tak spôsobujú viac utrpenia. Mali by sa zastaviť, Ukrajinci vzdať, a tým sa všetko zlé skončí.

Druhým stupňom tejto argumentácie je, že Západ Kyjev iba využíva vo svojom konflikte proti Moskve, je ochotný bojovať „do posledného Ukrajinca“. Obe tieto úrovne narážajú na zjavný problém. Ukrajinci bojovať chcú a Západ o zbrane aktívne žiadajú. Chomského interpretácia, aj keď zjavne úplne mylná, je logickým dôsledkom takého uvažovania. V skutočnosti si časť západných predstaviteľov zjavne praje, aby to Ukrajinci vzdali. Ušetrilo by im to veľa problémov.

V Nemecku sú najväčšími jastrabmi Zelení

Na prvom mieste možno menovať Nemcov, ktorí sa potácajú medzi svojím appeasementom Ruska a verejnou mienkou, ktorá žiada čo najväčšiu pomoc Ukrajine. Neochota, s ktorou vládna SPD a kancelár Olaf Scholz pristupujú k podpore Kyjeva, naznačuje, že by sa im veľmi uľavilo, keby to Ukrajinci vzdali. Jastrabmi sú prekvapujúco koaliční Zelení. Naopak, Scholzovi bol určený otvorený list nemeckých intelektuálov žiadajúci zastavenie dodávok zbraní.

„Napriek priebežným hláseniam o úspechoch Ukrajincov je ukrajinská armáda oveľa slabšia ako ruská a sotva má šancu túto vojnu vyhrať. Cenou za dlhší vojenský odpor bude – a to nezávisle od prípadného úspechu – ešte viac zničených miest a dedín, ešte väčšie obete v radoch ukrajinského obyvateľstva,“ stojí v zhruba tri týždne starom liste, exemplárnom príklade spomínaného fenoménu.

Nejaký rýchly koniec vojny, aj za cenu ukrajinských ústupkov, si evidentne praje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Jeho mnohohodinové telefonáty s Putinom neustali. Vo svojom prejave 9. mája v EÚ Macron vyhlásil, že „nesmieme podľahnúť pokušeniu ponížiť“, evidentne tým mal na mysli Rusko. Zelenskyj odvetil, že „nepomôžeme Putinovi tým, že zaplatíme vlastným územím“. Elyzejský palác reagoval, že Zelenského nikdy nežiadal o územné koncesie. Avšak asi jediný spôsob, ako sa vyhnúť ruskej strate tváre a poníženia, je ponechať mu časť územia, kde sú teraz jeho vojská.

USA považujú za úhlavného nepriateľa Čínu

Z vedenia zástupnej vojny na Ukrajine sa najčastejšie osočujú Spojené štáty. V tomto kontexte sa spomína napríklad citát ministra obrany za Baracka Obamu a následne šéfa CIA Leona Panettu. Ten 17. marca vyhlásil: „Je to proxy vojna s Ruskom, nech hovoríme čokoľvek.“ Ďalším dôkazom má byť poznámka britského predsedu vlády Borisa Johnsona, že vojna môže trvať až do konca roku 2023.

Ale USA si túto vojnu nepriali. Za úhlavného nepriateľa považujú Čínu a vojna v Európe je pre nich zbytočným rozptýlením. Joe Biden zrušil sankcie na plynovod Nord Stream 2 a Američania si zjavne nemysleli, že Ukrajina stojí za ich podporu, pretože ich spravodajské služby prorokovali pád Kyjeva v priebehu pár dní. Maximálne boli ochotní evakuovať Zelenského. Masívne dodávky zbraní prišli po tom, čo Ukrajinci ukázali schopnosť bojovať.

Washington teraz stojí pevne za Kyjevom, ale aj tak sa objavujú niektoré znepokojujúce signály. Pred troma dňami si prvýkrát od začiatku vojny volali minister obrany USA Lloyd Austin a jeho ruský náprotivok Sergej Šojgu. Ukrajincov vydesilo, že Austin naliehal na „okamžité prímerie“ bez toho, že by spomenul nutnosť Ruska stiahnuť sa.

V Kongrese leží obrovský balíček pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov. Aj ten je kontroverznejší, než by sa dalo čakať. Snemovňou reprezentantov prešiel bez problémov, ale v Senáte jeho urýchlené schválenie brzdí republikánsky senátor s libertariánskymi sklonmi Rand Paul. Trvá na zriadení nejakého dohliadacieho orgánu, ktorý bude kontrolovať, ako sa peniaze míňajú.

Donald Trump junior, syn exprezidenta a jedna z vedúcich postáv trumpovského krídla republikánov, zase okomentoval fotografiu senátorov so Zelenským takto: „Namiesto toho, aby sme utrácali 40 miliárd dolárov amerických daňových poplatníkov na financovanie proxy vojny Washingtonu s Ruskom, prečo Zelenskyj proste od týchto politikov nevyberá poplatok za obligatórne selfie a nefinancuje si to sám?“ Trumpovci majú evidentne s ničím nepodmienenou pomocou Ukrajine problém.

Treba tiež dodať, že Ukrajinci nedostali od USA všetko, čo chceli. NATO nevyhlásilo nad Ukrajinou bezletovú zónu a bol to zrejme Washington, kto stopol transfer poľských stíhačiek Kyjevu.

Jediný, kto pomáha, je Londýn

Jediný, kto pomáha zo západných mocností ochotne a bez kontroverzií, je Londýn. Možno v tom zohráva úlohu historická skúsenosť. Základným mýtom modernej Británie je druhá svetová vojna a za jeden z najkľúčovejších okamihov takzvaná májová kríza v roku 1940. Winston Churchill sa stal čerstvo premiérom, Francúzsko bolo porazené a britské vojsko uviaznuté v Dunkerku. Frakcia appeaserov, vedená ministrom zahraničia lordom Halifaxom, navrhla vyjednávať s Hitlerom o mieri prostredníctvom vtedy stále neutrálneho Mussoliniho. Churchillovi sa podarilo Halifaxa vymanévrovať, odmietnuť rokovania a pokračovať vo vojne, aj keď sa situácia zdala bezvýchodisková a nikto netušil, ako dosiahnuť konečné víťazstvo.

Briti tak v Ukrajine a v Zelenskom vidia niečo zo svojej histórie. Samozrejme, fakt, že Británia nie je závislá od ruského plynu a ropy, tomuto postoju veľmi pomáha. Rovnako aj vládne škandály, ktoré je potrebné prehlušiť.

Mier sa tak Západu hodí. Poľavilo by zdražovanie energií, ktoré minimálne sčasti stojí za súčasnou infláciou. Nemci by mohli znova veselo obchodovať s Moskvou. Macron je tiež nervózny z novoemancipovaného východného krídla EÚ. Francúzsky prezident dlhodobo tlačí na „strategickú autonómiu“ Európy, ktorá by bola značne nezávislá na politike a obrannom dáždniku USA. Nevysloveným predpokladom bolo, že by v takom zoskupení malo hlavné slovo Francúzsko. V súčasnej kríze však politiku EÚ úspešne určuje dosiaľ upozaďované východné krídlo.

Nie je teda pravda, že by Západ používal Ukrajinu ako baranidlo proti Rusku a bojoval „do posledného Ukrajinca“. Tento typ analýzy vidí geopolitiku ako šachové stretnutie, v ktorom sú menšie štáty len figúrkami bez akejkoľvek vlastnej autonómie. Pravda je, že Ukrajinci bojovať chcú, žiadajú zbrane a veria si na finálne víťazstvo. A keby Zelenskyj pristúpil na nejaké kompromisné riešenie, najskôr by ho to stálo kreslo.

Správy z Ukrajiny hovoria o vysokej morálke a o tom, že si verejnosť nepripúšťa, že by mohla prehrať. Ukrajinci budú bojovať, či im zbrane dáme, alebo nie, s nimi majú skutočnú šancu zvíťaziť. Vzrastajúci tlak na Ukrajinu, nech pristúpi na nejaké kompromisné riešenie, je dôsledkom toho, že západné mocnosti si myslia, že skôr úspešne zatlačia na Kyjev než na Moskvu. Keby ale Zelenskyj a jeho okolie na to pristúpili, boli by blázni. Moskva by si odlúpla kus ukrajinského územia a o pár rokov by to skúsila znova, tentoraz lepšie pripravená.

V roku 1941 mal Churchill slávny rozhlasový prejav, ktorý bol určený hlavne vtedy stále neutrálnym Američanom. Premiér vedel, že pokiaľ má Británia prežiť a možno aj zvíťaziť, tak potrebuje dodávky vojnového materiálu z USA. Príhovor zakončil zvolaním: „Dajte nám nástroje a my tú prácu dokončíme!“ Teraz nie je čas pochybovať, ale dať Ukrajine nástroje na dokončenie práce.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.