Ďalších 300 miliárd eur na energetické reformy. EÚ chce menej ruských surovín, viac obnoviteľných zdrojov i úsporu energie

Európska komisia predstavila balík opatrení v hodnote 300 miliárd eur. Majú znížiť závislosť od fosílnych palív z Ruska a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov do roku 2030 oproti plánovaným cieľom. Navrhuje tiež investície do energetickej účinnosti a úsporných krokov.

Na summite Európskej rady sa rokovalo o opatreniach na spomalenie rastu cien energií Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Energetický plán REPowerEU má nasmerovať 300 miliárd eur do energetických reforiem, ktoré znížia závislosť na ruských fosílnych palivách, s 225 miliardami eur vo forme úverov a zvyšných 75 miliárd priamymi dotáciami.

Opatrenia uvedené v pláne REPowerEU majú podobu úspor energie, diverzifikácie dodávok energie a zrýchleného zavádzania obnoviteľnej energie s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle, doprave a pri výrobe elektriny. Eurokomisia navrhuje vykonať cielené zmeny začleniť do existujúcich národných plánov obnovy a odolnosti aj osobitné kapitoly REPowerEU.

Eurokomisia plán vypracovala na pokyn lídrov členských štátov, ktoré chceli vedieť, ako je možné sa čo najrýchlejšie odstrihnúť od ruských surovín. Majú v úmysle urýchliť koniec nákupov plynu a ropy, aby ďalej nepodporovali vládu Vladimira Putina, ktorý rozpútal vojnu na Ukrajine. Náhradné dodávky plynu chcú získať z USA, Kataru a ďalších štátov.

„Putinova vojna spôsobuje problémy na globálnom energetickom trhu. Ukazuje, ako sme závislí od dovozu fosílnych palív a zraniteľní, keď sa spoliehame na Rusko. Musíme našu závislosť obmedziť čo najrýchlejšie,“ vyhlásila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

Komisia tiež upravila energetické ciele. Do roku 2030 chce dosiahnuť 45-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie, doterajší ciel bol 40 percent. Mieni zdvojnásobiť počet tepelných čerpadiel a solárnych panelov, ktoré by mali byť postupne montované na všetky nové budovy.

Únia má ambicióznejšie ciele aj pri zvyšovaní energetickej účinnosti. Namiesto deviatich chce touto cestou ušetriť do roku 2030 až 13 percent spotrebovanej energie a časť z nej nahradiť zeleným vodíkom.

(tasr, ctk)