Po troch mesiacoch vojny varujete pred prílišným, skresľujúcim optimizmom. V čom sa podľa vás na vojnu pozeráme príliš ružovými okuliarmi?
Keď to poviem veľmi všeobecne, ako už niekto spomínal, je to prvá tiktoková vojna. Vidíme množstvo videí v priamom prenose a máme tendenciu vidieť to, čo vidieť chceme. Znásobujú to aj algoritmy sociálnych sietí. Západ chce, prirodzene, vidieť, že Ukrajina sa ako obeť agresie bráni úspešne. V tejto súvislosti trochu zveličujeme to, v akej dobrej situácii je, a máme tendenciu mierne podceňovať Rusko. Navyše sme si už vytvorili nejaký obraz na začiatku, keď Rusko skutočne vŕšilo taktické chyby, postupovalo podľa veľmi nefunkčného plánu. A teraz ľahko prehliadneme, že Rusko je schopné časť tých chýb odstraňovať a že Ukrajina neustále bojuje v konflikte proti krajine, ktorá je oveľa väčšia, má oveľa viac obyvateľov, pred vojnou mala oveľa silnejšiu, lepšie vyzbrojenú armádu. Že tá situácia pre ňu vôbec nie je jednoduchá.
Môže to v konflikte hrať aj nejakú pozitívnu rolu?
Pozitívne to v niektorých veciach určite je. Je to tiež trochu výsledok toho, že Ukrajina veľmi rozumne požiadala medzinárodnú komunitu aj verejnosť, aby nezdieľala informácie o ukrajinských jednotkách, stratách, preto vidíme v otvorených zdrojoch primárne ruské straty. Má to tú výhodu, že to Ukrajincom pomáha udržiavať vysokú morálku, vieru v to, že víťazí, čo je, samozrejme, niečo, čo potrebujú. Aj pre Západ treba veriť tomu, že západná podpora má zmysel a ona dozaista ten vojenský zmysel má. Takže áno, to, že to naše videnie je mierne optimistické, nie je nutne zlé, ale zároveň by sme mali naše rozhodnutie o konflikte predsa len robiť na základe nejakého triezveho úsudku, čo je a nie je možné.
Je vôbec možné skladať z dostupných informácií reálny obraz situácie?
Dá sa poskladať nejaký obraz s určitou mierou abstrakcie a priznaním si, že nevidíme veľkú časť detailov. Stále platí hmla vojny. S istotou môžeme povedať veci, napríklad že sa Ukrajine podarilo vybojovať bitku o Kyjev, tam už máme odstup. Čo možno s istotou povedať nemôžeme, je, ako sa vyvinie súčasná kampaň na Donbase.
Teda zatiaľ čo Ukrajine odpúšťame detaily, pri Rusku je to naopak?
Je to tak. Aby sme mohli niečo vyhodnotiť analyticky správne, potrebujeme vidieť celý obraz. A mnoho tých našich úsudkov je z výsekov, z videa, kde sme videli zničený ruský tank. Ale nevieme, čo sa deje s ďalšími tisíckami ruských tankov, nevieme, čo sa deje so stovkami ukrajinských tankov. Preto sú jedným z najlepších podkladov mapy. Mapa je len jedna, Kyjev je buď pod kontrolou Ruska, alebo ho kontroluje Ukrajina. Môže sa oň bojovať. Ale ak bolo v nejakej dedine kontinuálne týždeň vidieť iba ruské jednotky a ukrajinské nie, tak je pomerne jasné, že túto dedinu kontroluje Rusko. V tom je mapa spoľahlivejšia, než niečo odhadovať z videí zničených tankov.
Ako je na tom teda teraz reálne Ukrajina?
To je práve zásadná vec, ktorú úplne presne nevieme. Ukrajina z rozumných dôvodov nezverejňuje údaje o svojich stratách. Zo správ žurnalistov, ktorí boli priamo na mieste, vieme, že ukrajinskí vojaci majú stále vysokú morálku, ale zároveň na profesionálnej úrovni tiež nepodceňujú ruského protivníka. Máme správy, že Ukrajina predsa len netrpí prebytkom zbraní ani munície. Situácia nie je až taká ružová, potrebuje ďalšie západné dodávky. Pretože ukrajinská ekonomika utrpela v princípe veľmi ťažké rany a ťažko dokáže podporiť tú zmobilizovanú ukrajinskú armádu.
A Rusko? Ako ste naznačovali, svet oblietavajú často správy či videá poukazujúce na neschopnosť ruskej armády, dá sa povedať, že sa v niečom už poučila, zmenila taktiku?
Prvou zmenou taktiky prešli v princípe už na začiatku konfliktu, ktorý ani armáda nepojala ako vojnu, ale skôr takú veľkú protipovstaleckú operáciu proti pučistom, kde si mysleli, že len pozatýkajú Ukrajincov. Nebojovali podľa svojej doktríny. Snahy dať to dohromady trvali a veľa vecí nefungovalo. Zo všetkého najviac dve veci. Jednak logistika, ale aj to, čomu sa hovorí combined arms (vševojskový prístup), keď jednotlivé druhy zbraní postupujú spoločne a vzájomne sa podporujú tak, aby kompenzovali svoje slabiny a využívali svoje sily. To je niečo, v čom sa dokázala ruská armáda minimálne čiastočne zlepšiť. Podarilo sa im to napríklad v prelome pri Popasnej, kde vytvorili, povedzme, údernú päsť svojich najlepších dostupných jednotiek.
Napriek tomu sa hovorí o veľkých ruských stratách, o tom, že ich jednotky nebudú do niekoľkých týždňov v bojaschopnom stave, o veľmi pomalom postupe v posledných týždňoch. Podľa vás je naopak situácia na bojisku teraz v mnohom najhoršia od prvých týždňov. Ako to teda v súčasnosti vyzerá?
Vojna sa mení na opotrebovávaciu, keď sa ani jednej z tých strán nedarí dosiahnuť veľké prelomy, ktoré by konflikt rozhodli. Takže vŕšia straty. Hovorí sa o ruských stratách, ale Ukrajina, ako spomínal prezident Zelenskyj, tiež stráca 50 až 100 vojakov denne. Keď počítame s nejakým obvyklým pomerom mŕtvych a zranených zhruba 1:3, tak to sú ďalšie stovky zranených každý deň. A aj ukrajinská armáda sa opotrebováva. Napriek tomu, že sa už niekoľkokrát hovorilo o tom, že je na spadnutie ukrajinská protiofenzíva, tak sme ju nevideli a je otázka, či na ňu má sily.
Dlhodobo sa hovorí o tom, že Rusko už nevydrží operačné tempo, ale oni majú ešte značné možnosti. V Rusku neprebehla mobilizácia, nejde naplno vojnová výroba a toto všetko môžu fyzicky urobiť. Je otázka, či to môžu urobiť politicky. Napriek tomu, že im sankcie komplikujú život, tak je nepravdepodobné si myslieť, že to, čo dokázali vyrábať počas existencie Sovietskeho zväzu, nedokážu vyrábať teraz. So sankciami si dokážu poradiť štáty ako Severná Kórea či Irán, ktoré sú, pri všetkej úcte, z priemyselného hľadiska niekde úplne inde.
Je mobilizácia skutočne niečo, čo by dokázalo Rusku dodať čerstvé sily v nejakom kratšom čase?
Ono sa o tom niekedy hovorí čierno-bielo, všeobecná mobilizácia áno alebo nie. Samozrejme, že ak by Rusko začalo mobilizovať ľudí úplne bez vojenských skúseností, muselo by ich vybaviť vecami zo skladu, ktoré nemusia byť v úplne dobrom stave, tak to rozhodne bude trvať dlho. Čo ale Rusko môže urobiť, sú rôzne formy čiastočnej mobilizácie. Oni už trochu mobilizujú, hoci to nerobia tak, že by ľuďom nariaďovali, aby do armády vstúpili. Ponúkajú im veľmi lukratívne podmienky. Rusko môže napríklad zmeniť zákony tak, aby mohlo nasadiť branca. Čiastočne môžu zmobilizovať špecialistov, ktorí im chýbajú, ľudí, ktorí nedávno z armády odišli, predĺžiť službu vojakom základnej služby a tým si pomôcť. Takéto čiastočné posilnenie môže priniesť rádovo až stovky tisíc vojakov.
Ako si predstaviť opotrebovávaciu vojnu? Čo Ukrajinu čaká?
Základný charakter opotrebovávacej vojny je v tom, že sa až natoľko nemení kontrola územia a zvíťazí ten, kto vydrží dlhšie dopĺňať straty. Je veľká otázka, ktorá z tých strán to je. Rusko ešte má mobilizačné rezervy, ale je otázne, či ich môže využiť. Ukrajina v podstate mobilizovala, čo sa dá z hľadiska zbraní, pokiaľ ide o ľudí, určite ešte rezervy má, ale potrebuje pre nich zbrane. Tie jej najrealistickejšie môžu dodať západní partneri. Za mňa je pre Ukrajinu úplne kľúčové, aby západná pomoc z hľadiska zbraní i munície vydržala. Bez toho Ukrajina v podstate nemá šancu v konflikte ďalej dlhodobo pokračovať.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie