Pamätajte, posledná guľka je pre vás. Reportáž pri posvätnom pomníku hrdinom Gabčíkovi a Kubišovi

Ten chrám som objavil vlastne úplne náhodou. Prechádzal som sa skoro ráno, ešte za tmy, ulicami Prahy, keď mi odrazu jedno priečelie nenápadného chrámu, ukrytého medzi starobylými budovami a úzkymi uličkami starej Prahy odrazu prišlo akési povedomé. Vtedy som si to uvedomil: ide predsa o pravoslávny kostol, v ktorom padli hrdinovia protinacistického odboja Jozef Gabčík a Jan Kubiš.

Keďže šlo o nečakaný a náhly objav, cítil som sa ako malý chlapec, ktorý nájde poklad pri hre v zablatenej hline, a začal som sa motať okolo jeho múrov, schodov a plotov, či by sa aspoň dalo nakuknúť. Darmo, v skorú hodinu bol ešte zavretý, no oplatilo sa čakať na jeho otvorenie.  

S takmer posvätnou bázňou som vstúpil dnu. Pravoslávny chrám je plný ikon, pre katolíka je to zároveň možnosť okoštovať východnú spiritualitu týchto obrazov s mnohými duchovnými motívmi, ktorých je v chráme aj v jeho bočných kaplnkách naozaj veľa.  

To, čo ma však najviac zaujalo, bol pohľad na klenbové priečelie pri horných oknách. Živo som si predstavil scény z filmu Atentát (1964) s Radkom Brzobohatým a uvedomil som si, že hrdinská obrana našich chlapcov, sprítomnená v tomto filme, bola natočená priamo na týchto miestach, v klenbách pri hlavnej lodi chrámu

Hoci horné poschodie bolo uzavreté, z hlavnej lode kostola bolo vidieť aj otvory medzi klenbami, v ktorých sa naši vojaci pohybovali počas streľby. Spomenul som si na legendárny príkaz z úst Brzobohatého ako nadporučíka Krála: „Nikoho z nás nesmú dostať živého.“

Atentát Jiřího Sequensa je zrejme dodnes neprekonaný film o tejto problematike. Hoci západná produkcia sa nedávno pokúsila o niekoľko filmov, ktoré nie sú vôbec zlé, ale na rozdiel od Atentátu v nich príliš vyrušuje, že našich vojakov hrali príliš „proamerické“ typy, najmä Cilian Murphy, ktorý v britsko-česko-francúzskom filme Operácia Anthropoid z roku 2016 hral Gabčíka. Pri jeho zhliadnutí sa tiež musíte odosobniť (čo som ja veľmi nedokázal), že Kubiša stelesnil Jamie Dornan, ktorý v tom čase hral aj hlavnú postavu v ohavnosti zvanej Päťdesiat odtieňov sivej.

Za film som však bol i tak vďačný. Koho zaujíma táto téma, na škodu tiež nie je pozrieť si aj americký film HHhH z roku 2017, v ktorom sa príbeh našich hrdinov strieda s osobným príbehom samotného Reinharda Heydricha.  

Liturgia s hrdinami

Osobitným zážitkom bolo v tomto priestore absolvovať liturgiu. Hoci som na ňu bol ekumenicky zvedavý, nebol som pri nej veľmi pozorný, keďže pohľad mi neustále zabiehal na starobylé vikiere a v hlave mi vírili predstavy, ako sa medzi nimi naši bojovníci schovávali počas prestrelky s ohromnou nacistickou presilou, ktorú sprvu spozorovali práve cez pootvorené okno.

Počas omše som si pri pohľade na slúžiaceho kňaza tiež pripomenul aj to, že jeho predchodcu nacisti takisto popravili za pomoc pri ukrývaní československých parašutistov. Pravoslávni kresťania si biskupa Matěja Gorazda Pavlíka pripomínajú ako mučeníka, svätého biskupa Gorazda II.

Netrénovaného a pravoslávia neznalého návštevníka, ako som bol ja, musím upozorniť, že na východnú liturgiu si musíte vyhradiť dostatok času. Keďže išlo o jednoduchú omšu o ôsmej ráno počas pracovného dňa, myslel som si, že to potrvá niečo viac ako pol hodiny, ako je zvykom u katolíkov.

Pracovné stretnutie som mal až o desiatej, takže na neplánovanú omšu som mal dostatočný priestor. Aspoň som si to myslel. Liturgia však trvala tak dlho, že o pol desiatej som sa už nervózne ošíval pozerajúc na hodinky s obavou, že nebudem môcť zostať do konca. Napokon som to tesne stihol.  

Krypta s nádychom histórie

Neskôr popoludní, keď už bolo prístupné aj spodné múzeum, presnejšie Národný pamätník hrdinom heydrichiády, som sa sem vrátil s túžbou nazrieť aj do krypty, kde naši chlapci našli smrť po tom, ako sa ich nacisti pokúsili v krypte vytopiť dúfajúc, že ich z nej takto vyduria.

Nepodarilo sa, povstalci sa nedali lacno. „Pamätajte, posledná guľka je pre vás,“ spomenul som si na príkaz veliteľa z filmu. Šlo o klasický príkaz partizánskeho odboja – nacisti nesmeli nikoho dostať živého, inak by ich následné mučenie či možné vyzradenie informácií ohrozilo odboj. Ešte predtým, ako sa naši hrdinovia v krypte utopili, venovali „poslednú guľku“ vo svojich zbraniach sebe.

Expozícia sa nachádza priamo v krypte, návštevník tak môže na chvíľu zastať a nadýchať sa atmosféry, ktorú predtým poznal iba z filmových záberov, a predstaviť si udalosti, akoby sa premiestnil v čase a ocitol sa uprostred chvatu vystrašených, no odhodlaných vojakov, bojujúcich o posledné minúty svojho života.

Expozícia múzea je udržovaná v podobe, aby čo najvernejšie kopírovala kryptu presne tak, ako vyzerala pred 80 rokmi, vrátane dier po guľkách pri okenných výklenkoch a miest v bočných stenách, kam sa ukladajú truhly mŕtvych a v ktorých Gabčík s Kubišom a ich spolubojovníci spávali, keď sa tu ukrývali pred nacistami. Krypta je z opačnej strany ukončená kamennými schodmi, ktoré ústia do hlavnej lode kostola. Na nich dnes pri sviečke spočíva malá ikona Panny Márie s dieťaťom.

Návštevu krypty aspoň na krátku, no hlboko precítenú návštevu odporúčam každému, kto sa zaujíma o túto tému. Zotrvať na moment v krypte, kde naši hrdinovia umierali, je pôsobivejšie ako najlepší film.  

Pred vstupom do krypty je pripravená aj moderná a pôsobivá expozícia o protektorátnej okupácii Česka a Moravy a o odboji našich parašutistov.

Ak by ste však chceli prísť na návštevu hneď teraz, upozorňujeme, že do polovice júna bude krypta pre rekonštrukcie uzavretá. Po 17.6. si ju však neváhajte prísť uložiť do svojej vlasteneckej duše.

Foto: Matej Gašparovič