Schröder: Žiadne mea culpa nebude

Zvýšenie závislosti Nemecka od ruského plynu ani spätne nepovažuje za chybu. Závislosť sa zvýšila z 39 percent v roku 2011 na terajších 55 percent, čo predstavuje 200 miliónov eur v platbách za energie, ktoré Ne­mec­ko denne platí Rusku. Vážnym momentom bolo náhle rozhodnutie jeho ná­stup­kyne Angely Merkelovej v roku 2011, podľa ktorého Nemec­ko chcelo čo­ naj­rých­lejšie vystúpiť z jadrovej energie. Merke­lo­vá bola preto „otvorená“ pre „prechodnú energiu“ – plyn. Kľúčoví lobisti pre ďalšie a ďalšie plynovody pre čoraz viac rus­ké­ho plynu boli v Merkelovej vládach dvaja sociálni demokrati: Frank-Walter Steinmeier a Sig­mar Gabriel – obaja odchovanci Schrö­dera, obaja z jeho politickej domoviny Dolné Sasko.

V rozhovore sa novinára New York Times pýtal: „Prečo by sme mali ako vláda namietať? Nikdy nikomu nenapadlo, že by sa to mohlo stať pro­blémom. Bol to len spôsob, ako zaobstarať plyn pre Nemcov, pre ne­mecký ťažký priemysel a tiež pre chemický priemysel, s menšími pro­blémami a prerušeniami.“

Schröder a Putin majú veľa spoločného, napríklad pôvod z drsných podmienok. Schröderova matka bola upratovačka a sama vy­cho­vávala päť detí. Narodil sa v roku 1944, rok pred skončením druhej sve­to­vej vojny, a nikdy sa nestretol so svojím otcom, ktorý bojoval na stra­ne nacistov a zahynul na východnom fronte, tak ako sa Putin nik­dy nestretol so starším bratom, ktorý zahynul pri nemeckej blo­ká­de Leningradu. „To vytvorilo určitú blízkosť,“ priznal sa Schrö­der americkým novinárom, „bol tu pocit, že sa môžete jeden na dru­hého spoľahnúť.“ Pu­tin vie plynule nemecky, obaja lídri si mali čo povedať, obaja sú mačovia starej školy, padli si do oka. Schrö­der tvrdil: „Obraz, ktorý majú ľudia o Putinovi, je len polovica pravdy.“

Nepopieral, že ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj bol otrávený: „Áno, ale kým?“ Ešte keď Putin vlani na jeseň hromadil vojská na uk­rajin­ských hraniciach, Schröder navštívil svojho priateľa v So­či, jednom z Putinových obľúbených útočísk, oproti severnému po­bre­žiu Čier­ne­ho mora, ktoré sa ruské vojská snažia odtrhnúť od Uk­ra­jiny. New York Times píše: „Na fotografii z mo­bilného te­le­fónu, kto­rú mi pán Schröder z tejto návštevy ukázal, sa obaja muži na se­ba us­mie­va­jú, pán Putin v červenom hokejovom výstroji a pán Schrö­der v svet­lo­mod­rej košeli a saku. Na otázku, o čom sa roz­prá­va­li, mi povedal: ‚O futbale.‘“

Schröder sa od Putinovej invázie Ukrajiny dištancuje, „táto vojna bola chybou“, nie však od Putina. Neverí, že rozkaz na masaker v Buči prišiel od Putina, skôr „od nižšieho orgánu“, v každom prí­pade „sa to musí vy­šetriť“. Sprostredkovateľská misia Schrödera sa v mar­ci skončila neúspechom, exkancelár je ale podľa vlastných slov ďalej k dispozícii, „teraz musíme čo najrýchlejšie vy­tvo­riť mier. Môžem vám povedať, že Putin má záujem na ukončení vojny. Ale to nie je také jednoduché. Je tu niekoľko bodov, ktoré si treba vyjas­niť“.

Schröder je tvrdohlavý, mnohé nemecké priateľstvá obetoval za to jed­no s ruským prezidentom, nedá si povedať. Je už len málo jed­not­livcov, ktorí ho doma v Han­noveri navštevujú. Je z neho osamelý starý muž, vyvrheľ vylúčený z dobrej spoločnosti, ne­dávno vraj za­čal hrať na klavír.

Napriek všetkému je neochvejne presvedčený, že „krajinu ako Rusko ne­môžete dlhodobo izo­lo­vať, ani politicky, ani ekonomicky. Nemecký prie­mysel po­tre­bu­je suroviny, ktoré má Rusko. Nejde len o ropu a plyn, ale aj o vzác­ne zeminy, ktoré nemôžete nahradiť“.

Hos­ťom z Ame­ri­ky oznámil: „Keď sa táto vojna skon­čí, budeme sa mu­sieť vrá­tiť k ro­ko­va­ni­am s Ruskom. Robíme to vždy.“ Svoje pô­so­be­nie pre Ruskú federáciu obhajoval takto: „Vždy som slúžil ne­mec­kým záujmom. Robím, čo viem. As­poň jedna strana mi dô­ve­ru­je.“

Schröderova tragédia spočíva v tom, že tá strana sa nevolá Nemecko.