Matovičov tajný kód a voľba riaditeľa RTVS

Znie to kvapku komplikovane, ale vysvetlím: Jozef Mikloško sa stal komisárom pre deti hneď v prvom kole, získal 79 hlasov. Volili ho poslanci OĽaNO, Sme rodina, Smer. Ľubomír Andrassy, kedysi tvár SDĽ, sa stal predsedom Národného kontrolného úradu, získal 75 hlasov. Volili ho poslanci OĽaNO, Sme rodina a kotlebovci.

Jedného aj druhého zvolila koalícia poslancov naprieč spektrom, od OĽaNO po Smer či kotlebovcov.

Na ostatnej schôdzi boli aj ďalšie personálne voľby, išlo ale o menej podstatné funkcie (podpredseda NKÚ, člen Správnej rady ÚPN), tam už koaličná logika fungovala.

Celé je to na prospech veci, Mikloško bol dobrá voľba, Andrassy a Jerguš Sivoš tiež. Tekuté piesky teda dobrým kandidátom priali.

Nebolo to však vždy, viď príklad Kataríny Hatrákovej, ktorú vlastní poslanci z klubu (a vlády) najskôr znemožnili, potom z vlastných radov vyhnali. Znemožnil sa aj niekdajší kandidát na generálneho prokurátora sudca Kliment, iní sa nepresadili. Platí to najmä pre otvorených liberálov (prokurátor Honz).

Začiatkom tohto procesu bolo zvolenie Maroša Žilinku za generálneho prokurátora. Ani tu nefungovala vládna koalícia v čistej podobe, Žilinku volili skoro všetci, koalícia aj opozícia. Odvtedy sa veľa zmenilo, koalícia si ostreľuje vlastné kádre a keď niekto na dôležitejší post prejde, tak s podporou časti opozície.

Funguje to aj na opačnej strane. Janette Motlovú volili na post komisárky poslanci koalície SaS, Hlasu a progresívcov.

Čím to je a čo to môže znamenať? Rodí sa nám tu azda nejaká nová parlamentná väčšina, ktorá sa neprekrýva so zložením vládnej koalície? Vidíme trend, kam smeruje politika po najbližších voľbách, alebo len počujeme trávu rásť?

Netreba preháňať, Igor Matovič so Smerom nikdy žiadnu vládu nevytvorí, mimochodom, kuloáre vravia, že ani Smeru sa po voľbách nebude chcieť ísť do koalície s Republikou. To, čo sa deje, je niečo subtílnejšie.

Všimnime si, komu to vyhovuje a komu nie. Má to totiž svoju logiku.

Najviac sa v tomto labyrinte orientuje Sme rodina. V podstate vždy hlasuje za víťazného kandidáta (Žilinka aj Lipšic, teraz Mikloško, Andrassy aj Sivoš). Ak má kandidát podporu Matoviča a OĽaNO, je to cesta k víťazstvu. A vôbec nevadí, ak vás nevolia liberáli z SaS či opozície. Problém nastáva len vtedy, ak sa naťahuje čas voľby (opakovaná voľba, druhé kolo) a začne fungovať diskreditačná mašina Denníka N. Dokáže totiž rozviklať slabšie povahy.

A teraz poďme k pointe: Čo to všetko znamená pre voľby generálneho riaditeľa RTVS?

Vo voľbách sú dvaja favoriti. Súčasný riaditeľ Jaroslav Rezník a jeho hlavný vyzývateľ Tibor Búza. Obaja sú príliš skúsení, aby išli otvorene proti sebe a ukazovali na svoje slabé miesta.

Vláda, zdá sa, nemá spoločného kandidáta. Je to Matovičova dlhodobá línia, v podstate to systematicky podporuje. Má to v sebe trochu anarchie, nestraníckosti a chaosu. Dlhodobo to oslabuje koalíciu, ale praje to neliberálnym kandidátom.

A to je prvá dôležitá vec. Búza sa v Nku posťažoval, že je „pre konzervatívnu časť spektra príliš veľký liberál“. Na tom niečo je, konzervatívnejším poslancom sa Búzu voliť veľmi nechce, hlavnou je zrejme obava, že by sa do televízie vrátila liberálna úderka, a keďže z liberálov sa stali za dva roky progresívci, väčšina politických strán z vlády aj opozície nemá veľmi dôvod vrátiť do televízie svojich najtvrdších ideologických kritikov, ktorí sa cítia osvietenejší ako väčšina spektra. Netreba zabúdať, že progresívci majú v slovenskej spoločnosti presne obrátenú pozíciu, ako ju majú v bratislavských médiách.

Búza sa téme zatiaľ vyhýba a nechce nikoho z nových kádrov menovať, ale to mu nemusí stačiť. Najmä ak je známy dôvod, prečo z televízie odišiel.

Isté to ale nemá ani Rezník. V prvom rade nie je kandidátom Matoviča ani OĽaNO. Časť hlasov tam zrejme získa, Matovičov klub už dokáže byť jednotný iba, keď niečo navrhuje Matovič, ale má tam aj najsilnejších oponentov (Kristián Čekovský a ďalší liberálni poslanci). Viac hlasov ako v koalícii získa zrejme Rezník skôr v opozícii. Takú úspešnú voľbu sme tu napriek všetkým tým ad hoc koalíciám ešte nemali. Bol by to posun na osi Žilinka-Mikloško-…, ale nedá sa povedať, že nelogický.

Isté sú totiž tri veci.

Po prvé, že otvorený alebo skrytý liberál nemá v pléne väčšinu. Po druhé, že na víťaza položí ruku Sme rodina. A po tretie, že víťazovi bude vyhovovať, že voľby budú tajné.