Ivan Korčok kritizoval návrh konzervatívneho poslanca Györgya Gyimesiho za zákaz dúhových vlajok na štátnych budovách. Korčokov útok nebol vedený vo vecnej alebo ideologickej rovine, ale v nacionalistickej. A to je zaujímavá novinka.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok, mainstreamom oceňovaný ako hlas rozumu v koalícii, kritizoval poslanca OĽaNO Györgya Gyimesiho za to, že spoločne s opozičným poslancom Tomášom Tarabom predložili návrh zákona, ktorý by viedol k zákazu umiestňovania dúhových vlajok a symbolov LGBT hnutia na štátnych budovách.
Korčokovi sa nepáči, že Gyimesi návrh predložil spoločne s politikom, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke ĽSNS. Tiež mu vyčíta, že tento krok spravil bez vedomia strany OĽaNO. Minister Korčok je pri tejto kritike v práve. Škoda, že pri vecných argumentoch neskončil.
Korčok si hneď na začiatku svojho vyjadrenia postavil argumentačného „slameného panáka“, keď napísal, že nevidí dôvod „vešať“ alebo „ukrižovať“ tých, ktorí sa postavia za svoju inakosť.
Návrh zákona dvojice poslancov nielenže žiadne represie voči ľuďom inej sexuálnej orientácie nenavrhuje, obmedzuje sa iba na zákaz vyvesovania symbolov sexuálnej orientácie na budovách štátnych inštitúcií.
Korčok nonšalantne odbil návrh zákona slovami: „Toľko k obsahu.” Lenže Korčok ako diplomat pôsobiaci roky v zahraničí veľmi dobre vie, že dúhová vlajka dnes nereprezentuje len inú orientáciu a „nediskrimináciu“, ale aj nároky, ktoré ideologicky potláčajú biológiu. Jeho kvázi lakonické odbitie legitímneho návrhu hovorí veľa o jeho mentálnom posunutí. Ešte pri vystavení dúhovej vlajky na slovenskej ambasáde v Budapešti bol totiž opatrne kritický.
Potom už Korčok prechádza do vyhrážok. Návrh na zákaz dúhových vlajok na úradoch nemá nič spoločné s národnostnou otázkou, keďže však jeden z jeho predkladateľov je slovenský Maďar presadzujúci záujmy maďarskej menšiny, Korčok píše, že na Slovensku by sme mohli plošne zakázať niektoré symboly maďarského nacionalizmu. Ale už nie na štátnych budovách, ako navrhuje Gyimesi, ale plošne, všetkým občanom.
Cítite ten posun? Tu je citát:
„Plus, na jeho mieste by som veľmi zvažoval, či tieto jeho nápady vydávať za ochranu slovenskej štátnosti. Aby náhodou niekomu nenapadlo do tej vytúženej novely proti LGBTI zástavám pribaliť zákaz symbolov a vlajok propagujúcich a urážajúcich slovenskú štátnosť. Lebo keď ochrana štátnosti, tak teda poriadne: na štátnom území Slovenska žiadne cudzie symboly hlásiace sa k obdobiu spred roka 1918. To sú tie hlásiace sa k tzv. felvidéku, ktoré sú na juhu Slovenska bežnou rutinou, a ja sa neviem zbaviť pocitu, že tie spochybňujú našu štátnosť viac ako dúhové,“ píše Korčok.
Tá úvaha je pozoruhodná.
Predstavte si, že by nejaký liberálny poslanec predložil zákon, ktorý by zakazoval umiestňovanie kresťanských zástav či symbolov na štátnych budovách (čo sa, samozrejme, nedeje, preto to ani nikto nenavrhuje). Následne by na tento návrh reagoval nejaký radikál, ktorý by zakázal akékoľvek verejné používanie dúhovej symboliky. Verejne, na demonštráciách, hocikde.
Absurdné? Zameňte si slovíčka v Korčokovom statuse a je to z rovnakého súdka.
A len mimochodom, táto Korčokova rétorika je akoby vystrihnutá z repertoáru niekdajšieho predsedu SNS Jána Slotu.
Pretože si Maďar a navrhuješ niečo, čo sa nám nepáči, zakážeme maďarské nacionalistické symboly.
Je pravda, že Gyimesi obhajuje záujmy maďarskej menšiny a štýl jeho politiky je niekedy cez čiaru. Napríklad keď na Facebooku chválil vyobrazenie štátneho tajomníka zahraničných vecí Martina Klusa (SaS) v ľudáckej uniforme. Za takéto prejavy treba Gyimesiho kritizovať, lenže tento poslanec OĽaNO nikdy nepresadzoval nejaké veľkomaďarské iredentistické ambície ani symboly podriadenia sa Slovenska Maďarsku. Dnes je to jediný nacionálny Maďar v parlamente.
Isteže, aj autorovi článku sú protivné odznaky a mapky veľkého Uhorska. Chápe však, že ich používanie je dôsledok historickej maďarskej traumy. Maďari sa na Slovensku prudko asimilujú, maďarský nacionalizmus je už dlho (našťastie) okrajová téma. Členstvo maďarských politikov naprieč slovenskými stranami, ako aj nízke preferencie maďarských národnostných strán sú toho najlepším dôkazom.
Ale nemusí to tak ostať, ak by sa realizovali predstavy, aké predstavil pán minister Korčok.
Poprosili by sme teda, pán minister, neotvárajte už takmer zacelené rany. V 90. rokoch národnostné vášne rozdúchavali nacionalisti, dnes sú to liberáli.
Prešli sme veru prapodivnú cestu.