Dúhové vlajky nie sú o rovnosti. Návrh na ich zákaz v štátnych budovách treba podporiť

Iniciatíva jedného koaličného a jedného opozičného poslanca, ktorá zakazuje vyvesovanie dúhovej vlajky prichádza neštandardným spôsobom a porušuje koaličnú zmluvu. S trochou nadnesenia však možno skonštatovať, že tu sa negatíva novely končia.

Poslanec koaličnej OĽaNO György Gyimesi a nezaradený opozičný poslanec Tomáš Taraba navrhli koncom minulého pracovného týždňa úpravu zákona o štátnych symboloch. Novela by v praxi zakázala vyvesovanie dúhovej vlajky na budovy verejných inštitúcií, pričom za porušenie povinnosti by hrozila pokuta až do výšky 7-tisíc eur.

O téme sa toho popísalo dosť, no azda najzaujímavejším dôsledkom iniciatívy je skutočnosť, že nakreslila deliacu čiaru medzi šéfom OĽaNO Igorom Matovičom a premiérom Eduardom Hegerom, zástupcom toho istého OĽaNO. Matovič označil návrh za správny, podľa Hegera prekračuje „všetky rámce“ a Gyimesiho dokonca vyzval, aby ho stiahol.

Jeden z najznámejších maďarských politikov na Slovensku vzápätí pre RTVS uviedol, že na to nie je pripravený, návrh nestiahne a nevidí na to dôvod. Heger dokonca povedal, že žiadnu spätnú väzbu od poslanca nedostal.

Gyimesiho návrh rezonuje, má dobré načasovanie a udiera na citlivú stranu. Hneď po predstavení čelil lavíne kritiky z mnohých strán. Časť z nej relevantná je, časť vôbec neobstojí.

Začnime tou prvou.

Návrh je formálne nešťastný. Gyimesi ho totiž predložil v rozpore s koaličnou zmluvou, na čo právom poukazujú aj viacerí jeho spolustraníci vrátane niektorých konzervatívcov.

Tento dôležitý dokument totiž vyžaduje, aby sa materiály legislatívnej alebo nelegislatívnej povahy nepredkladali do parlamentu bez toho, aby ich vopred prerokovala a schválila koaličná rada. Je to nezmyselná požiadavka, ale schválili si ju sami. O niečom vypovedá, že o chystanej novele vraj nevedeli ani v samotnom klube OĽaNO. Niečo tu zjavne nefunguje.

V koaličnej zmluve okrem toho stojí, že koaličné strany nemôžu presadzovať svoje záujmy na úkor inej koaličnej strany spoločným postupom so stranami opozície. Takýto postup je považovaný za hrubé porušenie zmluvy. Táto klauzula už logiku má. A hoci Gyimesi ani Taraba nie sú strany ale jednotlivci, ako maďarský poslanec rád opakuje, tak jeho postup neobstojí. Pacta sunt servanda.

Gyimesi síce správne argumentuje, že koaličnú zmluvu predtým porušili viacerí vrátane liberálov z SaS – ktorí sú potencionálnym obmedzením dúhových vlajok najviac pohoršení – ale ani to ho neoprávňuje robiť si z nej trhací kalendár. Obzvlášť, keď obchádzanie koaličných partnerov a hľadanie zbytočných skratiek (viď Matovičov nákup vakcíny Sputnik) v minulosti viedlo ku krachu inak dobrého nápadu. Vedomá by si toho mala byť aj dvojica konzervatívcov.

Po obsahovej stránke je však nový paragraf v poriadku a existujú na to prinajmenšom tri rozumné dôvody.

Gyimesi s Tarabom nežiadajú regulovanie dúhovej symboliky používanej jednotlivcami alebo skupinami na verejnosti alebo v súkromí. Nijako neobmedzujú slobodu prejavu. Obmedziť sa má iba jej vyobrazovanie na/v budovách štátu, ktorý sa podľa ústavy neviaže na žiadnu ideológiu. Vrátane ideológie LGBT, ktorú reprezentuje dúha na vlajke.

Po druhé, návrh v žiadnom prípade nie je polarizujúci, ale práve naopak, požaduje návrat do akéhosi neutrálneho a donedávna prirodzeného stavu, v ktorom si tá či oná strana kultúrnej vojny nebude mať čo vyčítať. Koniec koncov, novela by zakazovala aj prípadné vyvesenie vlajky heterosexuálneho hnutia (áno, aj taká existuje, hoci ide najmä o recesiu a provokáciu), nielen dúhového.

Po tretie, rovnako ako kosák a kladivo dnes nereprezentuje iba proletariát, ani dúhová vlajka dnes nesymbolizuje iba homosexuálne páry s ich pôvodnými požiadavkami na registrované partnerstvá a neskoršie „manželstvá“. Každý, kto ju dnes vidí, nemôže ignorovať aj pridruženú realitu hormonálnych blokátorov pre deti, v LGBT hnutí čoraz prítomnejšiu akceptáciu sexualizovaných detských transgender celebrít, nespravodlivé deklasovanie žien v ženských športoch transgendermi alebo rastúci počet ľudí, ktorí na Západe oľutovali operácie na zmenu pohlavia.

Dúha symbolizuje útlak biológie ideológiou. LGBT hnutie sa posunulo a neustále sa radikalizuje. Dnes ich nároky kritizujú aj kovaní liberáli, ako autorka Harryho Pottera J. K. Rowlingová alebo spoluzakladateľ najväčšej britskej a európskej LGBT organizácie Stonewall Simon Fanshawe.

Brániť sa voči tomu, aby sa s vyššie spomínanými excesmi stotožnila aj Slovenská republika je naše právo. Ak nie rovno občianska povinnosť každého človeka dobrej vôle. Ak na to nestačí ústava ani doterajší zákon, treba podporiť zákon nový.