Podiely všetkých ingrediencií sú v rôznych krajinách rôzne. Preto je tiež také odlišné aj zdražovanie. Vo Švajčiarsku stúpajú ceny o 2,9 percenta, vo Francúzsku o 5,2, v Nemecku o 7,8 a v Česku o 14,2 percenta.
Čo ale vieme povedať s istotou, je, že všade zdražuje elektrina. Jej cena začala stúpať dlhé mesiace pred tým, než vošli 24. februára ruské tanky na Ukrajinu. Dá sa dokonca špekulovať, že práve prudko sa zdražujúca elektrina bola jedným z dôvodov, prečo tie tanky vošli práve vo februári.
Európa si to spôsobila sama
Zdražovanie elektriny sa Európe neprihodilo. Ona si ho sama spôsobila. Ceny idú hore, pretože je na kontinente nedostatok stabilných zdrojov elektriny. Nedostáva sa ich, pretože mnoho krajín si v rámci ťaženia za bezuhlíkovú ekonomiku svoje tradičné zdroje od uhlia až po jadro vyplo. Urobili to bez toho, aby vedeli, z čoho tú elektrinu budú brať, keď ju nebudú schopné dodať obnoviteľné zdroje, pretože práve nebude svietiť ani fúkať. Táto dilema sa nedá vyriešiť dovtedy, dokedy budeme schopní elektrinu skladovať. Tomu sa zatiaľ technologicky nepribližujeme. Keď je niečoho málo, cena ide nahor. To je aktuálna situácia s elektrinou v Európe.
A pretože aj európski politici museli uznať, že z niečoho sa elektrina do chvíle technologického objavu skladovania bude musieť vyrábať, bol medzi čisté zdroje popri bezemisnom jadre zaradený aj emisný plyn. Jeho cena ako takmer jedinej alternatívy, ktorá sa dá na rozdiel od jadra postaviť veľmi rýchlo, začala rásť. Rozhodnutie o čistom plyne padlo v januári. Vo februári vyslal Putin tanky na Ukrajinu. Dodávky plynu sú v neustálom ohrození. A tak cena letí nahor.
Je nepopierateľné, že drahá elektrina je výsledkom politického rozhodnutia. Ťaženie za bezuhlíkovou ekonomikou. Nikto z politikov to ale otvorene neprizná. Povedať, že zdraženie účtov za energie bolo cieľom, je politická samovražda.
Koniec je v nedohľadne
Guvernérka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová nie je politička, ale nezávislá centrálna bankárka. V stredu ľuďom natvrdo odkázala, nech neočakávajú koniec zdražovania. Že bude kvôli ťaženiu za bezuhlíkovú ekonomiku pokračovať. „Transformácia sveta k zelenej energetike bude v strednodobom výhľade naďalej zdvíhať ceny a prispievať k inflácii,“ vyhlásila Lagardová na konferencii Bank for International Settlements. „Tá inflácia bude vyvolaná dekarbonizáciou a zelenou transformáciou.“ Zároveň upozornila, že svet potrebuje v dekarbonizácii ešte ambicióznejšie ciele, ktoré budú ďalej zdvíhať ceny nielen energií, ale aj surovín.
Potom dodala, že Európska centrálna banka by mala využiť „svoju kapacitu pôžičiek“, aby tým k bezuhlíkovej transformácii motivovala. „Viem, že to nie je súčasťou nášho mandátu. Viem, že to nie je náš primárny cieľ. Ale to viete: keď to neskúsime, nemôžeme uspieť. Môžete so mnou počítať,“ vyhlásila guvernérka.
V tom výroku je hneď niekoľko zásadných oznámení. Zdražovanie v Európe nie je krátkou epizódou. Bude dlhodobé. Politicky živené cestou k bezuhlíkovej ekonomike. Európska centrálna banka nebude krotiť infláciu, naopak, bude do ekonomiky nalievať ďalšie pôžičky. Tie sa nemôžu skončiť inak ako ešte vyššou infláciou. A v pokoji bude robiť klimatickú politiku, na ktorú vôbec nemá mandát. Jednoducho to skúsi. Politická inflácia. Porušenie mandátu. Rezignácia na stabilitu cien. To nemôže skončiť inak ako tým, že sa z eura stane inflačná mena.
Ako jediná rozumná stratégia proti inflácii v Európe sa javí prechod na americký dolár, ktorý voči euru stále silnie. A založenie konzultačnej firmy na zelené poradenstvo a administráciu zelených pôžičiek. To bude zlatá baňa.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.