Saakašvili údajne umiera. Sedel som tri hodiny vedľa jeho matky

Martin Leidenfrost navštívil gruzínsku nemocnicu, kde vraj zomiera Micheil Saakašvili. Jeho pozornosť pritiahli dve ženy, ktoré o Saakašviliho tragédii povedali viac ako článok v Le Figaro.

Michail Saakašvili. Ilustračné foto: EPP/flickr.com

Micheil Saakašvili je blízkovýchodný, americký aj európsky fenomén: je to Gruzínec aj Ukrajinec, manžel Holanďanky a milenec žien iných národností, revolucionár, reformátor a autokrat, kedysi obdivovateľ Putina, ktorý bol potom s Putinom vo vojne (volal ho Liliputin), bič na korupčníkov, ktorý je sám podozrivý zo sprenevery, bojovník za liberálnu demokraciu so sklonom k výnimočnému stavu, pouličný tribún, usporiadateľ dlhých nočných večierkov a politický dobrodruh. Raz, krátko pred prejavom, v ktorom vyhlásil odštiepeneckému regiónu Južné Osetsko vojnu, zahryzol sa do svojej kravaty; inokedy, keď ako osoba bez štátnej príslušnosti túžil po návrate na Ukrajinu, predral sa nesený stočlenným davom prívržencov cez hraničný priechod; aby sa neskôr nechal zatknúť až na streche domu.

Denník Le Figaro napísal: „Bývalý Putinov nepriateľ č. 1 pomaly umiera vo väzení – vo veku 54 rokov.“

Rodák z Tbilisi pochádza z dobrej rodiny. Jeho otec bol riaditeľom už Puškinom ospievaných tbiliských kúpeľov, matka univerzitnou historičkou orientálnych vied, ktorá udržiavala čulé vedecké vzťahy s Istanbulom, Švédskom aj Spojenými štátmi. Nadaný syn Micheil študoval v Kyjeve, Osle, Štrasburgu, New Yorku, Washingtone, neskôr si za svoje exilové krajiny zvolil USA a Holandsko. Vodca ružovej revolúcie z roku 2003, ktorého v roku 2004 zvolilo za prezidenta 96 percent Gruzíncov, vládol s partiou mladých smart technokratov, ktorí hovorili po anglicky s americkým prízvukom, v roku 2008 bol opätovne zvolený s 53 percentami za prezidenta, aby v auguste v tom istom roku prehral krátku augustovú vojnu s Ruskom. V roku 2012 prišla jeho strana o moc, začala éra pragmaticky proruskej strany „Gruzínsky sen“, v roku 2013 mu vypršal druhý mandát. Keď stratil moc, stal sa štvancom.

„Gruzínsky sen“ ho rýchlo začal stíhať, Saakašvili rýchlo odišiel do exilu. Od roku 2015 pôsobil na Ukrajine, najprv ako poradca Porošenkovej vlády, potom ako guvernér Odeskej oblasti, napokon ako opozičník na voľnej nohe. Až novozvolený prezident Volodymyr Zelenskyj ho rehabilitoval, dokonca mu ponúkol post vicepremiéra, hviezda tohto „Ukrajinca“ na Ukrajine ale vybledla. Zelenskyj mu prevzal agendu. Dostal sa do situácií, ktoré znáša najťažšie – okolo neho nastalo ticho.

1. októbra 2021 sa prekvapivo vrátil do Gruzínska. Dodnes mi nie je jasné, čo ho k tomu viedlo. Na druhý deň sa konali v Gruzínsku ostro sledované komunálne voľby. Ak si Saakašvili predstavoval, že jeho strana „Zjednotené národné hnutie“ zvíťazí a vráti sa k moci, tak sa pekne mýlil – prakticky všetky radnice krajiny zostali v rukách „Gruzínskeho sna“. Ak sa nádejal, že jeho návrat po ôsmich rokoch rozpúta národné povstanie, musel byť sklamaný. Nejakú chvíľu sa hral s políciou na mačku a myš, keď sa niekde objavil, natočil usmiate videjko a zmizol, bol však rýchlo zatknutý.

Keďže tento politik mohutnej postavy je vo vlasti stíhaný a odsúdený za niekoľko káuz, okrem iného aj za údajnú objednávku zbitia politického rivala, je uväznený. Väčšinu času drží hladovku. Obvykle sedí vo väznici Rustavi, od polovice mája ale leží na súkromnej klinike Vivamed v Tbilisi. Žiada, aby mu bolo umožnené opustiť krajinu kvôli liečeniu, najradšej do Poľska.

Vivamed som našiel na štvorprúdovej tbiliskej dopravnej tepne. Keď sa blížila studená nárazová búrka, televízne štáby sedeli vo svojich autách. Novinári tu pracovali na zmeny, minimálne do ôsmej hodiny večer, iba v noci občas nie. „Nikto to tu nerobí zo sympatií k nemu,“ poznamenala mladá reportérka, „je to môj džob.“ Dodala, že malá obedňajšia demonštrácia solidarity so Saakašvilim mohla byť motivovaná výplatou 15 lari (5 eur) na osobu.

Môj celkový dojem bol nasledovný: Saakašviliho právnik, strana a rodina sa v každom verejnom vyhlásení obávali o jeho život, miestni novinári a samotní lekári boli o niečo menej znepokojení.

Ochrankári médiá zásadne nepúšťali do nemocnice, mňa ale nepoznali, kameru som nemal, tak som si nerušene mohol sadnúť do prijímacej haly. Vzápätí vstúpila Saakašviliho matka Giuli Alassaniaová.

75-ročná dáma bola v bielych dvojvrstvových šatách s čiernymi abstraktnými kvetmi, šaty jej siahali tesne nad holý členok. V troch prstoch jednej ruky držala svoj pas, koronatest a rúško v žlto-modrej farbe Ukrajiny. Bola agilná, svieža a bdelá, veľmi ticho sa rozprávala so svojimi tromi mladšími mužskými spoločníkmi, jej prirodzená matriarchálna autorita ma okamžite zaujala. Posadila sa na jednu z kovových stoličiek, šikmo oproti mne. V tej chvíli som ešte netušil, že ju budem celé tri hodiny pozorovať – minimálne tak dlho musela vo vestibule nemocnice čakať.

Zdalo sa, že je napätá a ustarostená, len občas nenápadne pokývala nohou – hladkou, alabastrovo bielou, závideniahodne dokonalou nohou. Pas, koronatest a ukrajinské rúško držala asi hodinu v prstoch jednej ruky. Jej sebakontrola bola absolútna, všetko bez badateľnej námahy. Raz, keď prebehla vyzývavá blond pipka v ružovej minisukničke, pohľad Saakašviliho matky ňou pohrdol bez pohnutia hlavy, s tichým vzdychnutím očí, viac verejného pohoršenia si nedovolila.

Pacienti a návštevníci kliniky pôsobili ako bežní ľudia. Po gruzínsky neviem, z rozhovorov vo vestibule som nerozumel ani slovo. Kým v centre Tbilisi počujete ruštinu na každom rohu, tu v nemocnici ani raz nezaznel iný jazyk než miestny. Prekvapilo ma, ako ostatní čakajúci reagovali na prítomnosť Saakašviliho matky – totiž vôbec nijako. Buď im bola neznáma, alebo ukradnutá.

Matka exprezidenta často telefonovala, vždy krátko a potichu. Po hodine a pol si nechala zvonku priniesť jednoduchú červenú peňaženku. Bankovky v nej boli príliš veľké, a tak podala spoločníkovi tmavozlatú kreditku, ten vytiahol z automatu limonády pre celú partiu. Sama si dopriala len Twix. A zrazu to bolo naozaj pôsobivé: počas telefonického rozhovoru si pochutnala na Twixe tak šikovne, že osoba na druhom konci telefónnej linky to nemohla ani len tušiť. Prejavil sa tu jej údajný pôvod z kráľovského rod Bagratidovcov?

Počas tretej hodiny čakania zavládla uvoľnená veselosť. Zdalo sa mi, že čím dlhšie musela čakať, tým menej na nej bolo vidieť jej strach o syna. Večer dokonca pripustila, že jej najbližší spoločník si mohol krátko ohmatať látku jej naozaj veľmi vkusných šiat. Až večer ju dvakrát oslovovala nejaká staršia pani. 75-ročná profesorka reagovala úctivo, vždy sa pritom postavila.

Keď som po troch hodinách opúšťal kliniku, v ktorej leží údajne umierajúci európsky politik Micheil Saakašvili, jeho matka ešte stále sedela vo vestibule. Vonku na parkovisku sa zrazu zbehlo šesť reportérok a dvaja reportéri a natočili krátke vyhlásenie. Poskytla ho mladá brunetka, podľa jednej novinárky „gruzínska speváčka“, ktorá mala v náručí malé dievčatko, „to je jeho nelegálna dcéra“. Pacient Saakašvili svoju milenku a svoju dcérenku práve prijal.

A svoju úžasnú mamu nechá čakať.