Podľa výsledkov prvého kola vedie koalícia prezidenta Emmanuela Macrona Ensemble! (Spolu!) v tesnom závese radikálne ľavicovej koalície NUPES Jeana-Luca Mélenchona. Ten skončil v prezidentských voľbách v prvom kole tesne na treťom mieste za Marine Le Penovou. Teraz ale jej Národné zhromaždenie valcuje. V odhadoch niektorých agentúr, ako napríklad Ifop, majú dokonca Macronova a Mélenchova koalícia rovnako.
Odhady pre druhé kolo ale jasne favorizujú Macrona, ktorému predpovedajú zisk 275 až 310 kresiel. To je výrazne slabší výsledok ako pred piatimi rokmi, keď vtedy čerstvo zvolený prezident Macron zobral so svojimi stúpencami pod menom Republika vpred! 345 kresiel. Mélenchonovi naopak odhady prisudzujú zisk 180 až 210 kresiel. Kľúčové bude, či Macron získa väčšinu 289 kresiel. Pokiaľ by zvíťazil, ale majoritu nemal, musel by si hľadať koaličného partnera. Tým by sa najskôr stali konzervatívni republikáni, ktorí podľa odhadov získajú najviac 60 kresiel.
Francúzsko už druhýkrát po májových prezidentských voľbách funguje ako akési laboratórium spoločenskej nálady v ťažkej dobe energetickej krízy a rekordnej inflácie. Životná úroveň a kúpna sila sú tiež ako v prezidentskej voľbe, tak aj teraz v parlamentnej, kľúčovou témou. Ako národná socialistka Le Penová, tak líder radikálnej ľavice Mélenchon práve tieto témy proti Macronovi hrajú.
A hoci nie príliš obľúbený Macron vedie Francúzsko cez skutočne ťažkú dobou, stále viac Francúzov verí jemu ako radikálom z oboch strán. Macronovi treba priznať, že sa so zložitou dobou vyrovnáva lepšie ako iné vlády v Európe. Inflácia je vo Francúzsku s 5,2 percentami najnižšia v celej Európe. Macron si aj s vedomím volieb za dverami už v januári uvedomil, ako je rast cien elektriny potenciálne nebezpečný, a zafixoval ju na 46 eurách za megawatthodinu. Na trhu sa v súčasnej dobe v niektorých dňoch predáva viac ako päťkrát drahšie. Žiadnej francúzskej rodine nesmie medziročne rásť účet za energie o viac ako štyri percentá. To pre nás vo chvíli, keď ľuďom chodia zálohy vyššie o desiatky percent, znie ako sci-fi. Rovnako ako fakt, že vo Francúzsku potraviny zdražujú oproti predchádzajúcemu roku o 2,9 percenta. U nás o 8,4 percenta.
To, že má Francúzsko nižšiu infláciu ako Nemecko, kde dosahuje 7,9 percenta, je unikát, ktorý musí na infláciu veľmi citlivých Nemcov šokovať.
Práve v relatívnej stabilite uprostred európskeho inflačného rozvratu je odpoveď, prečo nakoniec neobľúbený Macron tento rok na jar znovu vyhral prezidentské voľby a najskôr budúci týždeň vyhrá aj tie parlamentné. Nič moc, ale nič lepšie nemáme. Hovorí si väčšina Francúzov. A pohľad na politický terén ukazuje, že prezident skutočne nemá vážnejšiu konkurenciu.
Prudký vzostup radikálov z oboch strán ale ukazuje, že aj vo Francúzsku je spoločenská atmosféra veľmi napätá a Macron bude musieť veľmi opatrne kormidlovať, aby pomerne horkokrvná spoločnosť pod vplyvom pádu životnej úrovne nevybuchla tak ako pri demonštráciách žltých viest v roku 2018. Vtedy sa Macron veľa poučil a jeho súčasná ostražitosť voči pádom kúpnej sily má korene práve v tejto dobe.
Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.