Čo znamená vymazanie Blahu

Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha je jedným z bizarných zjavov na slovenskej politickej scéne, predovšetkým pre kolosálny zvrat v jeho vystupovaní v posledných rokoch. Platí to po obsahovej, ale aj po formálnej stránke, čím neustále podlieza latku nastavenú sebou samým.

Ešte pred niekoľkými rokmi sa premával na dúhových pochodoch, dnes bráni tradičné hodnoty. Časopis Zem a Vek priamo v parlamente nazýval „konšpiračným plátkom“, no dnes je pravidelným hosťom jeho diskusných relácií. Hlásil sa k voltairovskému chápaniu slobody slova, no v súčasnosti je najaktívnejší odstraňovač aj vecných kritických názorov v galaxii, keďže na svojej stránke zmazal desiatky tisíc komentárov.

Vytrvalo sa síce hlási k Marxovi, ale zatiaľ čo v minulosti usiloval o akademickú kariéru a rešpekt s tým spojený, teraz tvoria jadro jeho vyjadrení heslovité statusy, ktoré zameriava na široké davy a prvú signálnu sústavu. Provokatívnosť nie je problém, ale akademikovi vždy svedčí presnosť, tento poslanec však v poslednom období na tribúnach rád zatína päsť, vyvoláva pudy a blahuje. Pod tým rozumieme silené a manipulatívne preháňanie, ktorým svojim oponentom pomáha. Ako keď zostrihal video Zuzany Čaputovej, v ktorom pred voľbami nechcela vyjadriť súhlas s americkými základňami na našom území. Z jej váhania a alibizmu, čo sa dalo proti nej silno použiť, s nožnicami urobil paškvil, z čoho potom Čaputová vyšla lepšie ako Blaha.

Otázku, prečo Blaha tak degraduje, ale nechajme povolanejším.

Berme jeho rozhodnutie na vedomie, rozhodol sa predsa slobodne a vedome a tento jeho prerod mu každopádne zabezpečuje politickú moc. Na tlačovkách aj tribúnach dnes stojí vedľa Roberta Fica, z eléva je de facto jeden z najvplyvnejších mužov preferenčne druhej najsilnejšej strany.

Blahov politický charakter by nám ale nemal zahmlievať úsudok pri tom, čo v utorok voči nemu spravil Facebook. Úplné zmazanie zhruba 175-tisícovej stránky v čase, keď sú sociálnej siete novými námestiami, totiž nemôžu ospravedlniť akékoľvek osobné či politické antipatie. Dôvody musia byť nepriestrelné. Položme si teda otázku: boli?

Hoci zmes centristov, liberálov a progresívcov mylne označovaná za milovníkov slobody jasá, existujú prinajmenšom tri momenty na zdvihnutie varovného prsta.

V prvom rade, oficiálne príčiny Blahovho odstránenia sú veľmi chabé.

Blaha sa mal dopustiť porušenia pravidiel o nenávistných prejavoch tým, že prirovnal amerických občanov ku psom, pričom v skutočnosti malo ísť o nazvanie ministra Naďa americkým ratlíkom. Pravidlá o šikanovaní a obťažovaní zasa vraj nedodržal tým, že partnera prezidentky Čaputovej, ktorá s ním žije vo voľnom vzťahu, nazval „konkubínou“. Tretím problémom mal byť ironický výraz „upáľte ho“, ktorým Blaha narážal na človeka, ktorý nevyvesil ukrajinskú vlajku. A hoaxy o zdraví vraj šíril spochybňovaním vakcín a koronaskepticizmom.

Po druhé. Pozornosť treba upriamiť aj na samotné chápanie slobody slova nielen u nás, ale aj v Spojených štátoch. V USA, kde Meta ako materská spoločnosť Facebooku sídli, má extrémne široko chápaná sloboda slova hlbokú ústavnú tradíciu a tvorí jeden z pilierov americkej demokracie. V Amerike si podobný meter na amerických politikov Facebook stále nedovolí. Veď koľkí si už kopli do Trumpa za jeho údajnú podriadenosť („ratlík“) Putinovi, za jeho sexuálny život („konkubinát“) či požadovali jeho zlikvidovanie ako hrozby pre americkú demokraciu. Mnohé z toho patrí dokonca k mainstreamu, vymazaní neboli.

Do tretice, na stole je obava, že nemusí ísť primárne o slobodu slova, ale o niečo trochu iné a politickejšie. Najprv jeden Blahov citát na margo vypnutia: „Je to zásah do slovenskej politiky… máme tu reálny koalično-opozičný boj“.

Táto alternatíva naozaj nie je vylúčená. Dňa 18. mája sa na verejnosti objavila správa, že americkí kongresmani, s ktorými sa predtým stretol aj minister Naď, žiadajú túto sociálnu sieť, aby sa venovala proruskej propagande na slovenskom Facebooku a o týždeň neskôr sa premiér Heger stretol s Nickom Cleggom z Mety a firmu kritizoval ich nedostatočné úsilie v boji proti nenávisti, extrémizmu a dezinformáciám. Bloger známy aj ako vysokopostavený pracovník rezortu zdravotníctva (tiež spadajúceho pod OĽaNO) a terajší poradca Čaputovej Jakub Goda sa v utorok pochválil e-mailom, v ktorom mu pracovník Facebooku oznamoval úspešné vypnutie Blahu. Hoci to nutne neznamená, že Goda v tejto veci intervenoval, je zrejmé, že k regionálnym správcom Facebooku majú najbližšie liberáli – či už z politiky alebo médií.

Ak by sa vymazávalo na politickú objednávku, je to vážna politická téma.

Zdá sa, že prípad Blahu obnažuje dva problémy.

Prvý je užší a lokálny. Vládna garnitúra, ktorej dôvera sa dva roky od volieb prudko prepadla, sa otvorene teší zo zavretia úst svojho politického rivala, rovnako, ako sa predtým tešila zo zablokovania Hlavných správ. Otázkou je, či k tomu jej členovia priamo nepomohli. Pokiaľ je nám známe, nenašiel sa nikto z nich, kto by napísal, že takéto opatrenie nie je práve proporčné a že hoci sa Blaha častokrát správa ako hulvát a opakovane prestrelil (zoznam vlastizradcov a podobne), nemá byť na sociálnej sieti umlčaný.

Druhý je širší a globálny. Trvalé zablokovanie najsledovanejšieho slovenského politika potvrdzuje trend, že rámec akceptovaných názorov sa zužuje a spoločnosť sa represívnymi nástrojmi (ako sme tomu kedysi hovorili) „glajchšaltuje“. To, samozrejme, nič nevyrieši, ale môže to prehĺbiť polarizáciu a politický konflikt.

Facebook tu blahuje.