Ročné politické dobrodružstvo Zemmoura je na konci. Pohorel v prezidentských aj parlamentných voľbách

Vlani na jar sa začal bývalý novinár, spisovateľ a známy politický komentátor Éric Zemmour hlásiť o slovo vo verejnej debate spôsobom, ktorý mal politický podtón. Predtým roky pôsobil v pravicovo orientovanom denníku Le Figaro. Neskôr si obľúbil televízne štúdio, kde komentoval aktuálne politické dianie.

Najväčšiu pozornosť si Zemmour získal v relácii televízie CNews, ktorá bola v programe štyrikrát do týždňa. Každý večer ju sledovalo zhruba 700-tisíc divákov, čo bolo najviac spomedzi spravodajských televíznych kanálov. Preslávil sa ostrým a nekompromisným slovníkom na adresu migrantov, islamu a celkovo identitárnych tém. Niekoľkokrát preto stál pred súdom a privodil si viacero pokút.

PolitikaKto je Éric Zemmour a mohol by byť francúzsky prezident?

V relácii napokon skončil, pretože francúzsky mediálny regulačný orgán (Conseil supérieur de l’audiovisuel, CSA) rozhodol, že známy pravicový komentátor Éric Zemmour je politický aktér, a preto by sa mu mal merať čas poskytnutý vo vysielaní.

CNews najprv Zemmoura podržala a nechala ho v relácii, ale napokon sa dohodli na odchode. Komentátor avizoval, že z verejného priestoru neodchádza a spúšťa vlastný YouTube kanál. Zastal sa ho vtedy exprezident Nicolas Sarkozy s tým, že by mal dostávať priestor v médiách, aby sa mohol pred kritikou brániť.

PolitikaLe Penovej konkurent Zemmour po zásahu úradov odchádza z televíznej obrazovky

S kandidatúrou dlho otáľal, aj keď bolo zjavné, že vstúpil do politickej arény a má záujem o prezidentský palác. Po vynútenom odchode z politických obrazoviek, kde bol predtým takmer každý deň, sa potom rozhodol zverejniť svoj politický manifest online na YouTube. Aj tam narazil na prekážky. Platforma tvrdila, že video je príliš násilné a uvalila naň vekové obmedzenie. Sám si uškodil tým, že v ňom použil množstvo záberov bez autorských práv.

NázorZemmourov veľký prejav: Francúzsko treba zachrániť

Skomplikoval život Le Penovej

Kým na jar 2020 sa črtala nudná prezidentská kampaň a repete duelu Emmanuela Macrona a Marine Le Penovej, ďalšie mesiace všetko zmenili. Priamym slovníkom a kritikou Le Penovej sprava si Zemmour získal priazeň pravicovo orientovaných Francúzov.

Z hľadiska politických diskusií a konfrontácie svetonázorov sa stal vrcholom kampane duel Zemmoura s kovaným ľavičiarom Jeanom-Lucom Mélenchonom. Ani s jedným ste nemuseli súhlasiť, ale obaja sú zdatní a presvedčiví rečníci schopní umne argumentovať a odôvodniť vlastné postoje. Počas kampane už pútavejšia debata nebola, úradujúci prezident do nich nechodil vôbec (s výnimkou finálneho duelu s Le Penovou).

Na jeseň sa Zemmourovi podarilo v prieskume Le Penovú tesne predbehnúť. V tábore političky nastala mierna panika, neskôr jej nováčik prebral niekoľko straníkov a europoslancov. So súperom si nevedela dať rady, nečakala protivníka z pravej časti spektra.

Skorý a ostrý nástup do kampane sa napokon Zemmourovi vypomstil. Čím viac bol v éteri, tým zreteľnejšie sa ukazovalo, že je monotematický – stále hovoril o migrácii, islame, bezpečnosti a návrate k Francúzsku z čias generála Charlesa de Gaulla. Neskôr pridal aj čriepky ekonomického programu, ale ako rýchlo si vášnivé srdcia Francúzov získal, tak rýchlo ich aj stratil. Na lopatky ho položila ruská invázia na Ukrajinu. Starší citát „Francúzsko by potrebovalo svojho Putina“ sa mu oblúkom vrátil a v čase vojny slová musel vziať späť. Aj keď odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, vystupoval proti prijímaniu vojnových utečencov. Dva mesiace pred voľbami sa ocitol v jednociferných číslach, Le Penová z toho ťažila.

PolitikaZemmourov sen sa rozplýva, klesol pod dvojcifernú hranicu. Šancu využíva ľavicový revolucionár Mélenchon

Bumerang sa vrátil

Zemmourovi sa podarilo za menej ako rok sčeriť francúzske politické vody. Niekoľko mesiacov priamo ohrozoval Le Penovú a bezpochyby ju pripravil o pár percent v prezidentských voľbách. Ona získala v prvom kole 23, on sedem percent, dokopy oslovili viac voličov ako Macron s 28 percentami.

Po prvom kole súperi z kampane naoko zakopali vojnovú sekeru a Zemmour podporil Le Penovú, už však bolo neskoro a úradujúci prezident obhájil mandát.

Politička na tvrdú antikampaň Zemmoura nezabudla a odmietla spoluprácu pri aktuálnych parlamentných voľbách. Naopak, v každom obvode, kde jeho strana Reconquête! postavila kandidáta, nasadila vlastného protikandidáta.

Výsledkom bolo, že Zemmour pohorel vo vlastnom obvode, a rovnako nepostúpil ani jeden z jeho 550 nominantov.

Rozhovory pre médiá odvolal, pred kamery však predstúpil a priznal prehru. „Rád by som Francúzom povedal, že musíme ďalej bojovať. Súčasná politika vyzerá ako 50 odtieňov ľavice. Reconquête! bude jedinou pravicovou stranou,“ odkázal voličom s tým, že chce uspieť v ďalších voľbách o päť rokov.