Bývalý prezident pritom Zemmoura v minulosti opakovane kritizoval. Považuje ho za politicky neschopného a jeho úspech je podľa neho len dôsledkom zlyhávania štandardných politikov.
Nemožno ho považovať za spojenca a stretáva sa so Zemmourovým hlavným súperom Emmanuelom Macronom. Sarkozyho a Macrona spája špecifický vzťah. Na jednej strane sa navzájom obdivujú, ale zároveň sa podozrievajú a sú si politickými súpermi. Reprezentujú atlantizmus, zahraničnopolitické veľké ciele, dobré vzťahy s oligarchiou aj opatrnú snahu o prekročenie hranice svojho politického tábora. Priebežne sa stretávajú.
Sarkozy tvrdí, že bol sám terčom „diabolizácie“ v médiách. Niet divu, Sarkozy má za sebou sériu škandálov a súdnych procesov. Napriek tomu si zachoval priazeň mnohých straníkov v radoch pravicových Republikánov. Od jeho neúspešného pokusu o znovuzvolenie v roku 2012 nedokázala pravica predstaviť presvedčivého lídra a prezidentského kandidáta. Nádejný François Fillon pred štyrmi rokmi po kauze súvisiacej s fiktívnym zamestnávaním manželky z boja o prezidentský palác vypadol. Aj preto ešte začiatkom roka 2021 francúzske médiá špekulovali, že by sa mohol Sarkozy vrátiť. V marci ho však odsúdili za korupciu a ďalšie súdne procesy ho čakajú.
Poďakoval sa exprezidentovi
Zemmour sa Sarkozymu poďakoval. „V roku 2007 chcel jeden kandidát brániť francúzsku identitu. Médiá ho za to očierňovali. Nezmenili sa. Vďaka za tvoje slová, Nicolas.“
Bývalý komentátor, v súčasnosti prezidentský kandidát tvrdej pravice, mal donedávna vlastnú reláciu na stanici CNews a objavoval sa v spriaznených médiách. V septembri zviedol duel s ľavičiarom Jeanom-Lucom Mélenchonom v štúdiu spravodajskej televízie BFMTV.
Viaceré médiá s ním však odmietajú priamo komunikovať, dostáva nálepku fašistu a krajnej pravice. Podobným slovníkom ho častujú ľavičiari a Antifa, keď proti nemu počas jeho kampane protestujú.
Rovnako je pravdou, že Zemmour vyslovil viacero rozporuplných názorov. Presadzuje deportáciu moslimských imigrantov z Francúzska do ich domoviny, chce zakázať cudzokrajné krstné mená (osobitne moslimské) pre deti narodené vo Francúzsku a čiastočne sa zastáva maršála Pétaina i vojnového režimu vo Vichy, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. Zemmour o Pétainovi tvrdí, že sa podieľal na záchrane francúzskych Židov.
