Zákaz spaľovacích motorov po roku 2035 stále nemusí prejsť. Aký je postoj Slovenska?

Poslanci Európskeho parlamentu odklepli minulý týždeň v stredu prelomový návrh Európskej komisie, podľa ktorého má do roku 2035 prísť k zákazu predaja nových osobných a ľahkých úžitkových áut so spaľovacími motormi.

Mnoho laických pozorovateľov verdikt europarlamentu pochopilo ako definitívny. Opak je však pravdou a proces sa ešte stále môže skomplikovať natoľko, že nebude prekvapením, ak zákaz obsiahnutý v širšom balíku Fit for 55 napokon prejde so širokou škálou výnimiek alebo sa jeho účinnosť o niekoľko rokov posunie.

Na rade je totiž rokovanie zástupcov Európskeho parlamentu a Európskej komisie so zástupcami Rady Európskej únie, teda predstaviteľmi členských krajín, takzvaný trialóg. Výsledný kompromis bude znovu potvrdzovať parlament aj Rada EÚ.

Najzložitejšie budú podľa očakávania rokovania v Rade EÚ, keďže zástupcovia 27 členských štátov sa budú musieť zjednotiť na spoločnom postupe. Portál Politico ozrejmuje, že predmetné hlasovanie ministrov životného prostredia na Rade sa uskutoční 28. júna v Luxemburgu.

KomentárÚnia nás opäť posunula k povinným elektroautám. Čo sú pri nich predsudky a čo reálne obavy?

Nesúhlasia ani veľkí hráči

Odpor voči opatreniu cítiť najmä zo štátov so silnou tradíciou automobilového priemyslu, pričom zďaleka nejde o krajiny, ktoré na starom kontinente hrajú druhé husle. V nich sa za väčšiu slobodu pre automobilky postavili aj kľúčoví členovia vlád.

Pokiaľ ide o Nemecko, minister dopravy Volker Wissing skonštatoval, že od spaľovacích motorov závisí „množstvo pracovných miest“ a bojovať chce aspoň za dosiahnutie výnimky pre motory poháňané syntetickým palivom. Christian Lindner, spolkový minister financií, doplnil, že nemecká vláda by sa mala zamerať na zmenu plánov Únie.

Skepsu cítiť aj z Apeninského polostrova. Taliansky minister pre ekologickú transformáciu Roberto Cingolani tiež povedal, že budúcnosť auta „nemôže byť len plne elektrická“ a radšej skloňuje budovanie ultramoderných hybridných vozidiel.

Iná situácia nepanuje ani v Česku, ktoré je silným producentom. „Som predovšetkým proti zbytočnej regulácii a reštrikcii. Pokiaľ sa technologický vývoj sám posunie do tej miery, že budú k dispozícii pre väčšinu verejnosti autá na iný pohon, tak nech,“ povedal pred časom minister dopravy Martin Kupka.

Slovensko je za, ale…

A čo postoj Slovenska? Ako pre Štandard vysvetlilo tlačové oddelenie rezortu životného prostredia, ktorý riadi nominant OĽaNO Ján Budaj, oficiálna pozícia našej krajiny k nariadeniu zatiaľ nie je prijatá a čaká sa na Výbor pre európske záležitosti v NR SR, ktorý by k nej mal dospieť v priebehu tohto mesiaca.

Na Slovensku sa však po medzirezortnom pripomienkovom konaní zrodilo predbežné stanovisko, podľa ktorého cieľ Európskej komisie pre osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá na rok 2035 naša vláda podporuje, avšak žiada, aby bol návrh technologicky neutrálny.

„V praxi by to znamenalo, že po roku 2035 by sa zákaz nevzťahoval na iné alternatívne palivá, ako sú vodíkové pohony, biopalivá a iné syntetické palivá, ktoré by mali nulové emisie, teda aby žiadna technológia nebola preferovaná – v tomto prípade elektromobilita – pred ostatnými technológiami,“ uviedli pre Štandard z ekorezortu.

NázorPolitikaElektromobil nie je o nič zelenší ako bežné auto, uvádza štúdia európskeho programu Green NCAP

Ako hlasovali naši europoslanci?

Pripomeňme, že pochovanie spaľovacích motorov na pôde Európskeho parlamentu podporili Vladimír Bilčík a Michal Wiezik (kandidáti za stranu Spolu), Martin Hojsík a Michal Šimečka (kandidujúci za Progresívne Slovensko), Lucia Ďuriš Nicholsonová (kandidujúca za SaS), Monika Flašíková-Beňová a Robert Hajšel (kandidujúci za Smer).

Proti boli Eugen Jurzyca (kandidát SaS), Miriam Lexmann a Ivan Štefanec (KDH), Milan Uhrík a Miroslav Radačovský (z kandidátky ĽSNS).

Hlasovania sa zdržali Peter Pollák (OĽaNO) a Miroslav Číž (z kandidátky Smer-SD). Sumár hlasovania priniesol portál Autoviny.