Je na obzore dlhová kríza?

Po prvé: inflácia sa stále nezlomila, jej koniec nie je v dohľade, zostane tu dlho. A indícií, prečo tomu tak je, je viac. Ale hlavným dôvodom je jednoducho a priamočiaro to, že strojcovia a vinníci inflácie doteraz nepochopili, kde sa inflácia vzala, a ďalej pokračujú v konaní, ktoré ju spôsobilo.

Nech sa pozriete v Európe kamkoľvek, všade vidíte rovnaký obrázok: V Česku sa napríklad v zrýchlenom konaní schvaľuje príspevok 5-tisíc českých korún (vyše 200 eur) na dieťa pre rodiny s ročným príjmom do milióna korún (vyše 40-tisíc eur). Ale to ešte nie je nič proti Rakúsku. V Rakúsku vláda predstavila súbor opatrení, ktoré majú domácnostiam a podnikom „pomôcť“ s vplyvmi vysokej inflácie. Zahŕňajú okrem iného jednorazový príspevok 500 eur pre každú dospelú osobu a 250 eur pre každé dieťa. Inými slovami, toto sú úplne klasické, nespochybniteľné helikoptérové peniaze. A tak by sme mohli pokračovať.

Helikoptérové peniaze

Spomínate si, v akej súvislosti sa o nich začalo pred rokmi hovoriť? Išlo o teoretický koncept, ktorý mal prinútiť domácnosti k zvýšeniu útrat. Sami autori myšlienky priznávali, že helikoptérové peniaze síce nikoho neurobia bohatším, pretože sa iba prelejú do inflácie, ale tvrdili, že aspoň psychologicky rozhýbu spotrebu a ľudia potom už v útratách vraj budú pokračovať, čo by hypoteticky malo rozhýbať ekonomiku. Alebo vrtuľníkové peniaze mali podporiť infláciu – a ako také boli kritizované.

Dnes tu máme obrovskú infláciu – a vlády jednotlivých krajín chcú ľuďom proti inflácii „pomáhať“ helikoptérovými peniazmi, ktoré podporujú infláciu. A keby čisto náhodou takto použité peniaze zafungovali tak, ako ich tvorcovia zamýšľali, totiž že by sa síce pretavili v inflácii, a napriek tomu by zvýšili spotrebu, bolo by to ešte horšie – pretože čím viac útrat, tým viac ďalšieho prikurovania pod inflačným kotlom.

Tí, ktorí infláciu údajne chcú „liečiť“, nechápu – alebo predstierajú, že nechápu – tento fakt: Tak ako mohla infláciu vyvolať jediná vec, totiž dlhodobé zvyšovanie peňazí v obehu a zvyšovanie útrat, tak tiež infláciu môže skrotiť jediná vec, totiž dlhodobé znižovanie peňazí v obehu a znižovanie útrat.

Pridať ľuďom peniaze je úplne kontraproduktívne a vedie k presnému opaku toho, na čo má „táto pomoc“ údajne slúžiť. Pripúšťam, že je to veľmi ťažko pochopiteľná myšlienka, zdá sa byť úplne naruby, ale takto jednoducho ekonómia funguje: čím menej peňazí ľudia od vlády plošne dostanú na útraty, tým bude inflácia nižšia, a preto budú ľudia z dlhodobého pohľadu menej chudobní.

A keďže Európa túto (hoci ťažko stráviteľnú) kauzalitu odmieta pochopiť, nieto sa podľa nej riadiť, infláciu poháňa čoraz viac.

Jeden čihi, druhý hota

A teraz to druhé posolstvo. Vlády ešte stále veľmi nevedia, ktorá bije. Ale centrálne banky to už pomaličky začínajú chápať (asi tak 14 rokov s krížikom po funuse). A začínajú aspoň zo svojej strany zvyšovať úrokové sadzby, aby infláciu brzdili. A teraz dávajte dobrý pozor: centrálne banky zdražujú úvery (pretože už trochu chápu, o čo tu ide). Vlády pridávajú na dlh ľuďom peniaze (pretože doteraz vôbec nechápu, o čo tu ide). Dlhy vlád teda rastú, ale vlády musia pre zdražujúce úvery platiť zo svojich dlhov čoraz väčšie úroky, na ktoré si už nemôžu pre rastúce úroky požičiavať. Déjà vu? Áno, na spadnutie je európska dlhová kríza, podobná, aká dostihla pred pár rokmi Grécko. Akurát že v úplne inom meradle.

Zdá sa vám to ako hoax či zbytočné strašenie? Potom vedzte, že ukazovateľ strachu na kreditnom trhu, takzvaný CDX alebo swapový index úverového zlyhania, prvýkrát od roku 2020 rastie nad 100 bodov.

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.