Kurz negatívneho myslenia. Postcovidová verzia
Horúčka, kašeľ, rezignácia. Na to, že sa zoznam covidových príznakov neprestáva rozrastať, sme si zvykli. Novú položku na zoznam však nepripojili lekári, ale zamestnávatelia. Podľa amerických výskumníkov (ale aj niektorých európskych, predovšetkým nemeckých) čelíme rezignácii na pracoviskách. Pandémia nás zabrzdila, zastavila, vysadila, a keď sme sa chceli dať znova do pohybu, niečo nás zradilo. V Spojených štátoch sa táto neschopnosť prejavila najplastickejšie. Zdvihla sa vlna výpovedí, ktorá má aj svoje meno – veľká rezignácia. Názov odkazuje na veľkú hospodársku krízu, ktorá nasledovala po krachu na newyorskej burze na jeseň roku 1929. V Spojených štátoch v tej dobe chýbali milióny pracovných miest. Dnes je situácia opačná. Podľa údajov ministerstva práce podalo v minulom roku výpoveď až 47 miliónov Američanov, čo je najvyšší počet v histórii USA.
Reinhold Messner tlaèová konferencia
Reinhold Messner. Foto: TASR/Oliver Ondráš
Ale čo bolo to, čo zamestnancov zradilo? Zatiaľ máme k dispozícii iba špekulácie. Lekári sa domnievajú, že na vine môže byť „dlhý covid“. Ľudia síce prekonali akútne ťažkosti, ale doteraz sa úplne neuzdravili. Iní to považujú za neúprimnú snahu „vypomôcť si“ covidom a pripomínajú, že väčšina podnikov sa stretávala s odchodmi ešte pred pandémiou, ktorá celý proces len urýchlila.
Sociológovia z amerického think tanku Pew Research si myslia, že hlavné príčiny sú tri: nízke platy, nedostatočné príležitosti na rast, pocit nedocenenia. A iní upozorňujú, že za veľkým percentom výpovedí stoja staršie ročníky, ktoré sa rozhodli pre predčasný dôchodok. Existujú aj sociológovia, ktorí fenomén spochybňujú. Aká rezignácia? Veď ubehlo sotva pár mesiacov a nemalá časť tých, ktorí dali výpoveď, sú zamestnaní inde.