Kolíková: Neočakávam, že by sudcovia stáli v rade, aby mi ďakovali

S niekoľkými sudcami som hovoril včera (rozhovor sa uskutočnil v utorok 12. januára), mám takúto informáciu.

Overím si to, ale tak, ako si to pamätám, bolo to začiatkom roka.

Pandémia sužuje nás všetkých. Čo urobia doterajšie obmedzenia so súdnymi konaniami, aký dopad to na ne bude mať?

Samozrejme, spôsobuje to prieťahy v súdnych konaniach. Teraz nehovorím o tom, že to sú prieťahy z dôvodov na strane sudcu, že neurobil všetky úkony, ktoré mal. Teraz nemáme priestor na to, aby boli pojednávania v bežných veciach. Ak sú, tak v absolútne nevyhnutnom rozsahu. Jedná sa napríklad o prípady väzby. V ostatných veciach pojednávania v podstate vôbec nie sú.

To vyzerá ako vážny problém. Vlani v novembri som hovoril s predsedníčkou Okresného súdu Bratislava V, tá dokumentuje stovky prípadov z minulosti, ktoré súd tlačí pred sebou. Pod vplyvom epidemiologických opatrení sa bude počet všeobecne ďalej zvyšovať. Čo s tým?

Závisí od každého sudcu, ako sa k tomu postaví. Bol tu časový priestor, keď sa dalo vytýčiť čo najviac pojednávaní. Viem, že niektorí sudcovia to využili v maximálnej možnej miere. Niektorí možno čakali, ako sa situácia uvoľní. A napriek možno aj dobrému úmyslu sa im to v konečnom dôsledku vypomstilo, lebo teraz sú ešte prísnejšie opatrenia, a teda ešte menší časový priestor na to, aby vytýčili pojednávania. Vcelku možno povedať, že to má dosah na práva účastníkov v konaní.

Práve v tomto čase prichádzate s veľkou reformou súdnej mapy. Transformačný proces si vždy vyžaduje čas, hrozí ďalšie spomalenie, nárast počtu nevybavených vecí. Neuvažujete o časovom posune reformy?

Transformačný proces príde až o rok. Teraz sa zaoberáme legislatívnou úpravou, ktorá je v pripomienkovom konaní. Áno, máte pravdu, že je sťažený prístup ľudí ku všetkým bežným činnostiam, je tu zákaz vychádzania, obmedzenia v mobilite a komunikácii. Samozrejme,  vyhodnocujem to a uvažujem nad tým, že na tento kľúčový reformný materiál bude väčší priestor aj v rámci pripomienkového konania. Nevidím však dôvod, že by som úplne odložila celú reformu.

Prejdime k samotnému návrhu. Návrh zákona o súdnej mape ste v polovici decembra posunuli do pripomienkového konania. Termín na pripomienkovanie je do konca januára. Čo si sľubujete od pripomienok zo strany sudcov, ktorých sa bytostne týka?

Reforma sa týka sudcov bezprostredne, preto bude treba čítať ich pripomienky veľmi citlivo. Treba rozlíšiť tie, ktoré sa týkajú technickej stránky, teda koľko súdov bude a kde budú. Druhá vec sú pripomienky, ktoré sa budú týkať stability sudcovského stavu, aj justičného personálu. Určite budem osobitne citlivá na pripomienky, ktoré budú súvisieť s postavením sudcu, postavením justičného personálu v rámci procesu implementácie justičnej mapy. A samozrejme, budem vnímať pripomienky k implementácii. Sú tri alternatívy, ako pristúpiť k tomu, kto bude šéf nového, zväčšeného obvodu. Či napríklad spustiť nanovo výberové konania na jednotlivých súdoch. Samozrejme, dôležité je, aby ste robili reformu s tými, ktorí ju chcú spraviť. Ak máte na čele súdu človeka, ktorý reformu nechce, je veľmi zložité reformu implementovať. Som veľmi zvedavá na spätnú reakciu od sudcov.

Rozprávam sa so sudcami v Bratislave. Počúvam všade to isté. Ministerka s nami nekomunikuje.

Hneď, ako bol návrh prvej súdnej mapy na svete, stretla som sa s predsedami krajských súdov a vedením Špecializovaného trestného súdu.  Ukázala som im, ako by mohla vyzerať súdna mapa. Oni to videli prví, až potom bol rozhovor s pani prezidentkou, s verejnou ochrankyňou  práv, s predsedom Súdnej rady, ktorým som ukazovala návrh, a diskutovali sme spolu. Následne som urobila rozhovory v rámci jednotlivých krajov. Boli to rozhovory, ktoré boli online, mohli sa tam prihlásiť všetci sudcovia, kde bol priestor pre ktoréhokoľvek sudcu položiť mi otázku. Ak chceme zlepšiť justíciu, treba zväčšiť obvody. Počet sudcov máme v zásade dostatočný. Pre efektívnosť justície na Slovensku je namieste zamerať sa na špecializáciu sudcov podľa hlavnej agendy. To viete dosiahnuť len tak, že zväčšíte obvody. V rokoch 2017 až 2018, keď som bola štátnou tajomníčkou, sme vytvorili veľké pracovné skupiny, v ktorých mal zastúpenie viac-menej každý súd, malý alebo veľký. Pracovné skupiny boli zamerané na kritériá na novú súdnu mapu, ako aj na otázku, aké majú byť oblasti špecializácie.

Momentálne tie skupiny už nepracujú.

Teraz nepracujú, lebo to už nie je potrebné. Urobili svoju robotu. Z nej vyplynuli odporúčania, čo sú  hlavné agendy, v ktorých má byť urobená špecializácia. Dosiahla sa zhoda, že správna úvaha je urobiť súdnu mapu. Otázkou ostalo, aké veľké majú byť nové súdne obvody. Priebežne plynula debata, niekedy išla pružnejšie, miestami viazla. Až do momentu, keď som nastúpila v roku 2020. Vytvorila som pracovnú skupinu, kam som dala zástupcov za okresné aj krajské súdy. Áno, vybrala som si ich, to je pravda, ale boli tam zástupcovia z justície.

Tá skupina pracuje doteraz?

Áno. Na základe dát, odporúčaní, ktoré vyplynuli z tých pracovných skupín, zo CEPEJ [Európskej komisie pre efektívnu spravodlivosť, pozn. red.] aj z dát, ktoré má analytické centrum, chceme na základe hlavnej agendy urobiť špecializácie na jednotlivých súdoch. Zhodli sme sa na tom, že na špecializáciu potrebujete najmenej dvoch sudcov. Ak chceme mať naozaj flexibilný manažment a zabezpečiť plynulosť v konaní, treba ich aspoň troch. Musíte mať možnosť na náhodný výber, pretože vždy vám môže nejaký sudca vypadnúť.

Mne ide teraz v prvom rade o tú procedúru. Kto je v tej pracovnej skupine? Doteraz sa o tom nevie, je to tajomstvo?

Nie je to tajomstvo. Nemám problém uvažovať o tom, že jej zloženie zverejním. Doktorka Eva Behranová, ktorá bola gestorom projektu pri CEPEJ  a momentálne je podpredsedníčkou Krajského súdu v Trnave, sa už aj verejne postavila za súdnu mapu ako členka pracovnej skupiny. Nie je problém o nej komunikovať, ale na druhej strane vnímam aj kritiku v justícii a nechcem vystavovať členov komisie nejakým atakom. Preto vždy hovorím, že za návrhom novej súdnej mapy stojím v prvom rade ja osobne. Na druhej strane dostávam aj podporné listy od ľudí v justícii, že toto je jediná správna cesta.

Menovaná členka vašej skupiny je z Trnavy, nie je to trochu podozrivé?

Je to človek, ktorý pôsobil predtým v Bratislave. V čom to má byť podozrivé? Nerozumiem.

Vytvorí sa úplne nové sídlo odvolacieho súdu v Trnave.

Nie, to s tým absolútne nesúvisí.

Nechcete mi prezradiť okrem jedného mena, kto je v pracovnej skupine. Trochu mi to pripomína prístup predsedu vlády, presadzujúceho vlani na jeseň ako jediné správne riešenie epidemiologickej situácie plošné testovanie. Opieral sa o odborníkov, ktorí mu to odobrili, ale ich mená sme sa dodnes nedozvedeli.

Nepovedala som vám, že mi to odobrila pracovná skupina, a preto to presadzujem. Predkladám to preto, lebo to jasne vyplýva z odporúčaní CEPEJ, a že pracovné skupiny, ktoré tu boli naprieč celou justíciou povedali, že na hlavné agendy potrebujeme mať špecializáciu. Dokonca predtým, ako bola vytvorená správa CEPEJ, bol urobený prieskum medzi sudcami, ktorý manažovali experti z CEPEJ, odkiaľ vzišlo, že sudcovia by privítali špecializáciu. Hovorme o tom, čo je cieľ. Nejde o to, že ja som si vytvorila nejakú skupinu a tá rozhodla, že treba robiť špecializáciu na hlavné agendy. Tak to vôbec nie je.

Ide skôr o to ako, a nie či treba špecializáciu.

To ako bolo povedané. Máte zväčšiť obvody. To, čo som robila v rámci pracovnej skupiny, je technický proces. Požiadala som analytické centrum, na ktorých súdoch sa dá zabezpečiť špecializácia a na ktorých nie. Aby pre hlavnú agendu boli v rámci flexibility aspoň traja sudcovia. A z toho vyšlo, že niektoré súdy to nedokážu. A že treba uvažovať nad tým, ako pospájať súdy, aby to dávalo zmysel. Pracovná skupina implementovala ukazovatele na súdnu mapu, ktoré vyplynuli zo širokej diskusie v rámci justície, ktorá prebiehala do momentu, kým som nastúpila do funkcie. Ukazovatele, ktoré sa brali do úvahy, boli – špecializácia na hlavné agendy, dopravné spojenie, prístup k spravodlivosti pre ľudí. Bralo sa do úvahy, samozrejme, aj to, ako sú rozmiestnené ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústavy na výkon väzby. Bralo sa do úvahy aj rozmiestnenie ostatných orgánov. A potom som povedala, že chcem vidieť, ktoré súdy to dnes dokážu a ktoré nie. Vyšlo, že sú súdy, ktoré to nedokážu. Bolo zrejmé, že musíte brať do úvahy nápad vecí v rámci daného obvodu a aká je tam súdivosť.

Máte o tom prehľad?

Jasné. Veď z toho sa vychádzalo. Súdy, ktoré by to nedokázali, musíme nejako spojiť. Zobrali sa do úvahy ďalšie postupnosti, ukazovatele. Robili sa porovnávania dopravných spojení, keď spájate jeden obvod s druhým obvodom. Štúdia bola komplexná, vychádzalo sa z návrhov.

Kde je tá štúdia?

Na stránke ministerstva spravodlivosti.

Presne tá?

Áno. Z materiálu, ktorý som dala k dispozícii sudcom, je zrejmé, že sa vychádzalo z nej. Potom sa spracoval osobitný materiál, ktorý vysvetľoval, ako sme dospeli k návrhu na súdnu mapu. Keď sme pospájali obvody, čo sa nám javilo ako logické, a pozreli sa na stav, ktorý tu bol do roku 1996, vyšlo nám, že zhodou okolností ho takmer úplne kopíruje. Keď mi teraz niekto hovorí, že predkladám nejaký experiment, čo robili nejakí ľudia, ktorých som si sem dosadila, nie je to pravda. Len som technicky hľadala najlepšiu cestu na naplnenie odporúčaní, ktoré som mala od sudcov, od nezávislej komisie. To je všetko.

V každom prípade je to najväčšia zmena od roku 1997.

Až na výnimku dvoch súdov, kde nie je možné dosiahnuť špecializáciu, v zásade kopírujeme stav, aký bol predtým. Rovnako sa to týka krajských súdov. Zásadná zmena je, že vytvárame mestské súdy pre Bratislavu a Košice. To dáva obrovský zmysel. V rámci jedného mesta bude súd, kde absolútne využijete celý potenciál justície. To, samozrejme, znamená možnosť znížiť korupciu na minimum. Zo sudcov, ktorí sú pri obchodnej agende, vytvoríte jeden útvar. Tí všetci budú vybavovať obchodnú agendu v rámci jedného mesta.

Sudcovia, s ktorými som hovoril, tvrdia, že nemajú dostatok informácií, aby vedeli reagovať na návrh vašej reformy. Druhý problém je, že s nimi nekomunikujete.

Urobila som s nimi videokonferenciu. Súdom, ktoré mi napísali, odpisujem. Materiál je v pripomienkovom konaní. S jasným procesom, ako by sa to uskutočnilo. Čo mám podľa vás urobiť viac? Každý, kto sa chce so mnou stretnúť vie, že sú u mňa dvere otvorené. Podľa vás je nič, že som urobila tú videokonferenciu s každým krajom, dala som možnosť každému sudcovi sa so mnou porozprávať? Prešla som celé Slovensko, kým ešte nebola taká zložitá pandemická situácia. Upozorňovala som ich na to, že budem tvoriť novú súdnu mapu. Vysvetľovala som im presne na základe čoho, z akých ukazovateľov, z čoho vychádzam. Keď mi poviete, čo mám urobiť viac, tak to rada urobím. Rada predĺžim aj priestor na pripomienkové konanie. Uvažujem, že o ďalší mesiac.

Vychádzam z toho, čo počúvam. Sudcovia mimoriadne silno kritizujú spôsob komunikácie. Aj pri novembrovej videokonferencii, ktorú ste spomínali, podávali podnety iba písomne.

Ale to nie je pravda. Každý, kto chcel, mohol sa prihlásiť. Bežal tam chat, v rámci ktorého sa mohli dať vopred otázky. Ak sa chcel niekto prihlásiť, aby ho všetci počuli, mohol to urobiť. Ale veľmi málo ľudí to využilo.

Inak to vnímate vy a inak sudcovia, s ktorými som hovoril. Ukazuje sa, že hlavný problém je v komunikácii. Nestálo by za to zorganizovať stretnutie so sudcami formou nejakej konferencie alebo niečoho podobného?

Vláda vydala zákaz na zhromaždenia pre viac než šesť ľudí. Takéto stretnutie nemôžem urobiť. Musím sa priznať, že tomuto nerozumiem. Skôr si myslím, že je tu časť justície, ktorej sa, proste, nepáčia zmeny. To je veľmi jednoduchá cesta. Hneď na začiatku, bez toho, aby ste vôbec išli do obsahu, viete spochybniť všetko. A mne je z toho smutno.

Reforma, ako taká, je niektorými vnímaná ako negatívna vec, pretože znamená zmenu pre tých, ktorých sa týka. Takže v podstate ani neočakávam, že by sudcovia teraz stáli v rade, aby mi ďakovali, že idem urobiť takúto veľkú zmenu. Ale očakávala by som viac, že u väčšej časti sudcov dôjde k pochopeniu, že je to jediná cesta, ako sa posunúť ďalej. A že sa nebude zneužívať spôsob, ako spochybňovať celý návrh súdnej mapy, ktorý dáva zmysel. To napokon vyplýva z vyjadrenia Súdnej rady, ktorá vyjadrila v zásade podporu súdnej mape. Ja si myslím, že vážna debata bola. Dala som priestor aj na osobnú komunikáciu, aj s členmi Súdnej rady, bolo to online. Nemyslím si, že sa musíme stretnúť osobne. Znevažovať online komunikáciu dnes považujem za naozaj smutné. Veď každý z tých sudcov mal možnosť so mnou komunikovať, prihlásiť sa, povedať niečo.

S významnou časťou justície bola vzájomná zhoda. Zhodneme sa v princípoch. Ak sa stretávate so sudcami z Bratislavy, osobitne tu necítim veľkú podporu (a rovnako v Košiciach), kde reforma bude znamenať, že päť súdov už nebude autonómnych, ale bude jeden veľký súd. Hľadať tu podporu je veľmi ťažké. Ale som bezvýhradne presvedčená, že to je jediná cesta, aj pre Bratislavu a Košice, ako posunúť justíciu ďalej. Vedľajší efekt, protikorupčný, je obrovský. Vychodené chodníčky, ktoré niekto môže mať na súde, prestanú platiť. Ja to vnímam aj ľudsky, že to vôbec ani nemusí byť o korupcii. Že ste jednoducho zvyknutý na určité prostredie s kolegami, a to sa zmení.

Z výpovedí sudcov nemám pocit, že by vyslovene odmietali všetko, čo navrhujete. Preto sa stále pýtam na možnosti diskusie.

Súhlasím, diskusia je absolútne dôležitá.

Stále si myslím, že by bolo vhodné vytvoriť nejakú platformu, kde by sa dalo osobne vo veľkej skupine diskutovať so sudcami. Ide o vážnu reformu.

Prirodzene, rozumiem, že niektorým sudcom sa to nepáči. Dúfam, že sa mi podarí ich presvedčiť, že je to jediná cesta, ako sa posunúť o krok ďalej a vyššie v kvalite justície.

Ak ich nepresvedčíte, z reformy nebude nič.

Otázka je, či viem presvedčiť súd, ktorého sa to týka, že s ňou bude súhlasiť. Aj keby som mala rok, som presvedčená, že taký súd urobí všetko pre to, aby sa situácia nezmenila. Nechce zmeniť ani miesto výkonu justície, ani zabehaný spôsob komunikácie a spravovania vecí na súde. V tomto sa nič nezmení. Rozumiem tomu, čo vravíte, že je o tom dôležité sa veľa rozprávať a vysvetľovať. S tým absolútne súhlasím. Súčasne však platí, že ak chcete takúto reformu urobiť, musíte urobiť nielen zmenu na papieri, ale ju naozaj implementovať. Priestor na implementáciu je absolútne kľúčový.

Podľa predpokladaného časového harmonogramu sa budeme na implementáciu pripravovať rok. Bude to približne rok pre predsedu, ktorý bude ako designovaný. Teraz dajme bokom, či to budú všetci tí predsedovia, ktorí sú tam teraz, alebo bude nové výberové konanie. Ale v zásade je tu skoro rok, možno sa to zúži na trištvrte roka, počas ktorého budú bežať diskusie so všetkými sudcami v rámci toho obvodu. Akú chcú mať špecializáciu, ako to má všetko po novom fungovať, či ostanú na tom mieste, kde sú, ako bude vyzerať nový rozvrh práce. V jednotlivých fázach, ako sa budeme posúvať v rámci legislatívneho procesu, bude priestor na diskusiu.

Nečakám, že diskusia tu bude len do konca januára alebo februára. Diskusia bude permanentná. Je mi jasné, že pre každý súd bude dôležité, kde bude jeho miesto, a aké budú istoty pre sudcov a justičný personál. To je dôležité. V tomto máme zhodu. Obávam sa však, že nech by som urobila čokoľvek, proces budú napádať tí, ktorí nechceli, aby sa vôbec niečo zmenilo.

Hovoríte, že diskutovať sa bude počas implementovania. Ale zákon už bude definitívne schválený. Bude ešte o čom diskutovať?

Priestor na diskusiu je určite pri tom, aké budú obvody. A priestor pre diskusiu je tu až dovtedy, kým návrh neprejde parlamentom. Vediem diskusiu so súdmi. Píšu mi pripomienky, ja reagujem. Ak mi hovoríte, že so súdmi nediskutujem, tak potom neviem, prečo tu mám niekoľko listov a odpovedí na konkrétne dopyty zo súdov, ktorých sa to najmä týka. Súd, ktorý chce so mnou komunikovať, si cestu nájde. Ak sa na mňa obráti písomnou cestou, podľa mňa je dobre dať na stôl dôvody, prečo by to malo byť inak, a ja sa budem snažiť s tým vysporiadať. Uvažujeme nad tým, že všetky listy, ktoré mi prichádzajú, zverejním aj s odpoveďami. Zbytočne sa tu šíri hmla, že ministerstvo niečo pripravilo, s nikým nekomunikuje. To nie je pravda.

Mám tu jeden list, ktorý podpísali všetci predsedovia bratislavských súdov. Pred pár dňami mi jedna z podpísaných potvrdila, že naň stále nemá odpoveď. Je z 23. novembra 2020.

Môžem sa na to pozrieť? Určite aj na tento list bude odpoveď.

Aby ste ma pochopili, ja nie som poštár. Ukázal som vám ho, lebo hovoríte, že na listy odpovedáte. 

Viem o tomto liste. Toto nie je typický list s konkrétnym námetom, prečo treba súdnu mapu vyhodnotiť inak. Je tu zjavná nevôľa, že v rámci Bratislavy sa má vytvoriť mestský súd. Je mi ľúto, ale v tomto nemám s predsedami súdov zhodu. Asi rozumiem, že keď je niekto predsedom súdu a vie, že už nebude, pretože tu bude väčší celok, tak s tým nemôže byť spokojný. Legitímne sa niektorému predsedovi súdu nepáči, že považujem za dôležité vytvoriť väčší celok. V tomto liste mi predsedovia súdov chceli dať najavo, že s tým nesúhlasia.

To je dosť zásadné stanovisko.

Ja vám rozumiem. Hovorím, že je to päť predsedov súdov, ktorým sa nepáči, že chcem vytvoriť mestský súd. To je koncepčná záležitosť, v ktorej sa nezhodneme. Už som niekoľkokrát vysvetľovala, prečo je dobré v rámci jedného mesta spraviť jeden súd. Ak sa rozprávame o špecializácii na rodinno-právnu agendu, vytvorením jedného mestského súdu vznikne priestor na veľmi pekný rodinný súd. To je veľmi dobré aj v rámci nestrannosti, nezávislosti.

Ja mám informáciu, že čo sa týka rodinného práva, z hľadiska prístupu, blízkosti k občanovi je lepšie mať decentralizované súdnictvo.

Viete, problém v decentralizovanom súdnictve je, že nemáte súd, ktorý sa venuje rodinnému právu, alebo sa venuje rodinnému právu len sčasti.

No prípad Bratislavy to určite nie je.

Ale v rámci Bratislavy potom máte rozkúskovaných tých sudcov po jednotlivých súdoch, takto ich môžete mať koncentrovane.

Ale oni tú agendu zvládajú.

Keby ste boli advokátom a riešili by ste rodinnú agendu, dobre by ste rozumeli, čo to znamená, ak máte viacerých sudcov, ktorí pripadajú do úvahy v danej veci. Čo to znamená, keď v rámci jedného okresu máte dvoch alebo viacerých sudcov. Ak môžeme vytvoriť naozaj reálny náhodný výber, nerozumiem, prečo ho nevytvoriť. Osobitne v rámci Bratislavy je to veľmi dôležité.

Do tejto polemiky s Vami nepôjdem, nie som natoľko zdatný. Prezentujem iba niečo, čo som si vypočul pri hodnotení súčasného reálneho stavu. Vrátim sa k zákonu o súdnej mape, ktorý je v pripomienkovom konaní. Uvažujete o tom, že by sa predĺžilo pripomienkové konanie?

Áno, uvažujem.

Do akého termínu?

Uvažujem o tom, že to predĺžim o mesiac. [Rozhovor sa uskutočnil 12. januára, o deň na to, ministerka rozhodla o predĺžení pripomienkového konania do 28. februára, pozn. red.]

Ďalšia téma. Vlani sa na váš podnet prijala novela Ústavy SR. Sudcovia sú zavalení prípadmi, ide reforma a hrozia im postihy za to, akým spôsobom budú vynášať rozsudky.

Je mi ľúto, že vnímanie sudcov je takéto sploštené. Súčasne musia vnímať, že slovenská spoločnosť čelí viacerým vyšetrovacím akciám, ktoré vo veľkej miere zasiahli aj justíciu. Je tu obrovská nedôvera verejnosti v justíciu. Je nevyhnutné dať signál verejnosti, že keď sa obráti na justíciu, tak je nezávislá a nestranná, že justícia je schopná samoočisty. V tom musí existovať jasný a účinný preventívny mechanizmus, o ktorom budú vedieť sudcovia a každý, kto sa hlási do tohto stavu, že napríklad v rámci majetkových priznaní, ktoré robia sudcovia každý rok, to nebude formalita, že sa tým vážne bude zaoberať Súdna rada. Ak zistí, že sú pochybnosti, je tu riadny proces, v ktorom môžu dopytovať daného sudcu, v čom tieto pochybnosti sú. Ak v tom  sudca neobstojí, je tu ďalší proces, v ktorom sa pokračuje ďalej. O tomto sú majetkové previerky a o tom je aj ústavná kompetencia pre Súdnu radu. V tom je aj posilnená Súdna rada, aby to zvládla. 

Technické vybavenie. Sudcovia napríklad pracujú na desaťročných počítačoch, ktoré im zamŕzajú.

Justíciu treba modernizovať, treba ju vybaviť modernejšími počítačmi. Sudcovia vedia, že mi to vôbec nie je ľahostajné. Mám úprimný záujem, aby som to zlepšila. Osobitný problém je udržať personál v rámci zložitej finančnej situácie. Ja si pýtam peniaze na moderné súdy, na nový mestský súd, čo by znamenalo aj kompletnú modernizáciu. Nielenže chcem nový mestský súd v Bratislave, chcem, aby tu bolo aj pekné materiálno-technické prostredie. Ale podmienkou nemôže byť, že mestský súd v Bratislave bude nový, pekný voňavý, s novými počítačmi. Absolútne súhlasím, že by to bolo jednoduchšie, určite by sa mi o tom aj lepšie komunikovalo. Robím všetko pre to, aby sa to udialo. Ale nemyslím si, že by to malo byť podmienené. Že keď nezlepším stav pre každého sudcu, tak nemôžem robiť žiadnu reformu. Lebo reforma je cesta na zlepšenie kvality justície, je to krok k tomu, že sudcovia budú špecializovaní.

Problém nie sú len počítače, ale aj zosieťovanie systému. Má ministerstvo prehľad, aká je situácia v aktuálnom počte prípadov na jednotlivých súdoch?

Áno, pribežne sa to vyhodnocuje každý mesiac.

Viete v reálnom čase, ako súdy pracujú?

Áno. Aj teraz, keď som rozhodovala, aký počet sudcov pôjde na ktoré súdy, vychádzala som z aktuálnych informácií. Aj z počtu sudcov, ktorí sú tam aktuálne. Keď sa mi ukáže, koľko sudcov odíde do dôchodku, aktuálne to vyhodnocujem a konfrontujem to so súdmi. Robím to v pravidelných intervaloch. Nie je to tak, že si ministerka určí počet sudcov. O tom, aké dáta sú na súdoch, by nemala byť nezhoda.

A ako funguje systém spracovania prípadov na súdoch?

Súdny manažment treba obnoviť. Nepodarilo sa ho efektívne obnoviť v rámci eurofondov, kde boli pripravené projekty ešte za ministerky Lucie Žitňanskej a na ktorých som participovala. Po ministrovi Gáborovi Gálovi som ich našla v podobe verejného obstarávania, teda v stave, že to vyzeralo na ďalšie dlhé obdobie, kým by došlo k realizácii. Presvedčila som ministerstvo financií, že vytvoríme samostatné vývojové centrum na ministerstve spravodlivosti, a vytvoríme si to sami. 

Nie je toto priorita číslo jeden?

Je to absolútna priorita.

Pred súdnou mapou?

Nevidím dôvod, prečo to predsúvať pred súdnu mapu. To sú dve rozdielne veci. Komunikujem s ministerstvom financií, aby som mala dobré finančné a technické zázemie pre sudcov. Ale to nič nemení na tom, že potrebujeme urobiť reformu justície, ktorá súvisí s tým, aké máme súdy, ako zvládajú nápor, ktorý tam je. To sú dve rozdielne veci, ktoré treba robiť ruka v ruke.