Česká vláda by rada kontrolovala ceny elektriny. A možno zoštátni aj ČEZ

Inflácia, ťahaná najmä rastom cien energií, núti jednotlivé vlády hľadať spôsoby, ako zachrániť domácnosti pred energetickou chudobou. V Česku sa vláda pohráva s myšlienkou zastropovania cien energií. V ceste jej stojí niekoľko prekážok.

Ilustračná snímka, elektrické vedenie. Foto: TASR/DPA Ilustračná snímka, elektrické vedenie. Foto: TASR/DPA

Akciová spoločnosť ČEZ (České energetické závody) je u našich susedov najväčším výrobcom elektrickej energie. Pokrýva približne 76 percent hrubej spotreby elektriny v Českej republike. Štát pritom vo firme vlastní zhruba 70 percent akcií, no podľa najnovších vyjadrení má záujem odkúpiť od akcionárov zvyšok podielu. Česká vláda sa preto potichu pripravuje a zdá sa, že hrá o čas.

Len nedávno totiž mnohých prekvapila zvláštna správa. České ministerstvo financií prišlo s vyhlásením, že na nadchádzajúcom valnom zhromaždení energetickej spoločnosti ČEZ bude požadovať vyššiu dividendu, ako navrhlo vedenie spoločnosti. Ministerstvo financií ako väčšinový akcionár tvrdí, že namiesto 44 korún za akciu by malo ísť o 48 korún. Samo o sebe by na tom nebolo nič zvláštne, prekvapivé je, aké nízke je navrhované zvýšenie, keďže ČEZ má vďaka vysokým cenám rekordné zisky.

„Vláda, respektíve ministerstvo financií, by mohlo od spoločnosti ČEZ požadovať dividendu, ktorá by bola o 30 percent vyššia ako návrh predstavenstva, bez toho, aby akokoľvek zasiahlo do súčasnej a schválenej dividendovej politiky,“ hovorí kvalifikovaný akcionár Michal Šnobr.

Český portál Echo 24 píše, že pre vysoké zisky spoločnosti ČEZ a vyhliadky na pokračovanie vysokých cien energií poukazujú akcionári na možnosť pokojne aj desaťnásobného zvýšenia. Teda nie o štyri koruny, ale o štyridsať korún. Podľa denníka tento návrh vláde veľmi nepomôže, keďže oproti pôvodne plánovaným 16,5 miliardy Kč by do rozpočtu natieklo približne 18,1 miliardy Kč.

Čo vláda požiadavkami sleduje?

Ministerstvo financií však okrem zvýšenia dividend žiada aj predĺženie lehoty na vyplatenie dividend o tri mesiace z 1. augusta na 1. november pod zámienkou, aby mala spoločnosť dostatok času na nahromadenie hotovosti potrebnej k vyplateniu dividend. Mnohí však poukazujú na to, že spoločnosť nemá žiaden problém s tokmi peňazí [cash flow, pozn. red.] a že tento odklad nemá žiaden zmysel. Čo za tým teda stojí?

Skutočnosť, že ministerstvo financií odkladá výplatu dividend na november, vyvoláva podľa denníka Echo 24 dojem, že sa snaží udržať v spoločnosti čo najviac peňazí dovtedy, kým nezačne vykupovať podiely menšinových akcionárov. Štát by to zo svojho rozpočtu pravdepodobne neurobil, keďže pri súčasnej cene by odkúpenie od všetkých menšinových akcionárov stálo približne 240 miliárd Kč. Samotný ČEZ by teda začal odkupovať akcie, aby vláda neprehĺbila deficit štátneho rozpočtu. Energetická spoločnosť si na to bude musieť požičať a čím viac peňazí bude mať k dispozícii, tým menšiu pôžičku bude potrebovať. Preto sa jej oplatí vyplatiť dividendu až v novembri.

Vláda chce vlastniť ČEZ, aby mohla zastropovať ceny

Premiér Petr Fiala aj minister financií Zbyněk Stanjura už nejaký čas naznačujú, že vláda plánuje znárodniť zvyšných 30 percent energetickej spoločnosti, ktorá je v rukách súkromných akcionárov. Práve kvôli nim nemôže vláda stanoviť pevnú cenu elektriny, ako to urobili napríklad Francúzi. S veľkým počtom malých akcionárov je takmer nemožné dohodnúť sa na fixnej cene, ktorá by ich pripravila o zisky z drahej elektriny. Ak by štát vlastnil 100 percent akcií ČEZ, mohol by si určovať cenu elektrickej energie.

Celá operácia sa zároveň pripravuje v tajnosti, pretože akákoľvek informácia o nej by prudko pohla cenou akcií a mohla by výrazne zvýšiť cenu, za ktorú by štát musel odkúpiť akcie ČEZ, píše ďalej český denník Echo 24. Ich cena sa už dlhší čas pohybuje okolo 1 200 Kč za kus. Investori však očakávajú, že štát ponúkne odkúpenie akcií ČEZ. V takomto momente sa zvyčajne ponúka prémia vo výške približne 10 až 15 percent aktuálnej trhovej ceny. Za jednu akciu by mohli dostať približne 1 500 Kč.

Z politického hľadiska je znárodnenie ČEZ pre kabinet obrovskou príležitosťou na spomalenie alebo úplné zastavenie inflácie. Len vláda bude môcť rozhodnúť, za akú sumu bude ČEZ dodávať elektrinu na trh. A keďže energetická spoločnosť lacno vyrába 37 percent spotreby Českej republiky z jadra a uhlia, cena by sa mohla ľahko pohybovať okolo francúzskej ceny 46 eur za megawatthodinu. To je päťkrát menej ako súčasná cena 220 eur, za ktorú sa na trhu elektrina obchoduje, uzatvára Echo.

Ako je to u nás?

Na Slovensku sú najväčším výrobcom elektrickej energie Slovenské elektrárne, ktoré produkujú približne 66 percent u nás vyrobenej elektriny.

Napriek tomu, že je štát menšinovým vlastníkom [vlastní zhruba 34 percent akcií, pozn. red.], dokázal ceny energií zafixovať. Rozdielom oproti situácii u našich susedov je to, že zvyšné akcie drží iba jeden vlastník. Vláda sa tak so Slovenskými elektrárňami dokázala ešte vo februári dohodnúť na regulovanej cene energií. Slovenské elektrárne by mali do roku 2024 pre slovenské domácnosti dodávať elektrinu za cenu 61,21 eura za megawatthodinu.

Téma však bola kontroverzná, keďže spoločnosť bola do veľkej miery k dohode dotlačená. Na stole bol totiž vtedy návrh zákona o dani z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením, o ktorom sa vravelo, že by mohol byť pre spoločnosť likvidačný. Ten bol po zastropovaní cien následne stiahnutý.