Veľkému množstvu ukrajinských jednotiek bezprostredne hrozí, že sa ocitnú hneď v niekoľkých kotloch.
Hoci sa o osude Ukrajiny momentálne rozhoduje na štyroch frontoch (Záporožský front je momentálne relatívne pokojný), najdôležitejším bojiskom je už niekoľko týždňov Donbas, konkrétne Ukrajincami kontrolovaný výbežok medzi mestami Sloviansk a aglomeráciou Lysyčansk – Severodoneck.
Dôležitosť tohto výbežku vyplýva hneď z niekoľkých faktorov. Prvým z nich je skutočnosť, že ide o oblasť, ktorú pred ruskými silami na začiatku operácie chránila miestna topografia. Na severe a juhu je to rieka Siverskyj Donec a na juhu relatívne hornatý terén.
Ukrajinci taktiež tento výbežok po roku 2014 mimoriadne dobre opevnili sofistikovaným systémom zákopov a betónových bunkrov, čím z neho urobili faktickú rozsiahlu pevnosť.
A lot has happened today around Popasna and the Severodonetsk kessel. @emilkastehelmi talked about it in finnish, and now I’ll do it in english.
— John Helin (@J_JHelin) May 24, 2022
It’s time for another look at topographic maps, this time at the entire Kramatorsk – Severodonetsk bulge.
A thread 1/? pic.twitter.com/cIjmXCQTf5
V danej oblasti sú tiež koncentrované jedny z najskúsenejších a najlepšie vycvičených ukrajinských jednotiek.
Úspech ruskej ofenzívy v danej oblasti by tak Ukrajinu pripravil o jednu z najlepšie obrániteľných oblastí a ohrozil by jej najskúsenejšie jednotky. Ukrajinské sily by sa tak museli pravdepodobne stiahnuť k najbližšej obrannej línii, ktorá je až pri mestách Sloviansk a Kramatorsk. Na Sloviansk ruská armáda už teraz tlačí od severu.
Naopak, ak by dokázali Ukrajinci sily útočníka v dobre obrániteľnej pozícii vyčerpať, pravdepodobne by si vybojovali operatívnu prestávku v bojoch. Tento čas by mohli využiť na ďalšie opevnenie svojich pozícií a získanie väčšieho počtu západných zbraní, zbraňových systémov a munície. Moskvu by tento neúspech zároveň mohol prinútiť k vyhláseniu vojny a začatiu mobilizácie. Takýto krok by bol ponižujúci a zároveň nepopulárny v ruskej spoločnosti.
Nebezpečný ruský postup
O podrobnejšej situácii na bojiskách Donbasu sme naposledy informovali v článku denníka Štandard dňa 15. júna. Ruský postup bol vtedy výraznejší v oblasti na sever od mesta Sloviansk, kde do rúk útočníkov padli prakticky všetky obce na ľavom brehu rieky Siverskyj Donec.
Situácia na tomto úseku frontu sa podľa dostupných informácií za posledný týždeň zásadnejšie nezmenila. Informácie o tom, že Rusi dokázali dobyť a udržať obce Pryšib a Sydorove na pravom brehu rieky, sa nakoniec nepotvrdili. V okolí oboch dedín sa konajú boje.
Naopak, frontová línia sa zásadne posunula v okolí obce Popasna. Pred týždňom tam bol ruský postup už dlhodobejšie zaseknutý na hlbokej línii ukrajinských opevnení, pričom útočníkom sa nedarilo ani po niekoľkých týždňoch bojov úplne ovládnuť ani strategicky dôležité mesto Toškivka.
V priebehu niekoľkých dní sa však na tomto úseku pod tlakom ruského delostrelectva ukrajinské obranné línie zrútili. Na severozápad od Popasnej definitívne padla Toškivka a krátko nato aj obce Myrna Dolyna a Pidlisne. Ruská armáda sa tak z juhu prebojovala len na päť kilometrov ďaleko od strategicky dôležitého mesta Lysyčansk.
Na severozápad od obce Popasne boli Ukrajinci v rovnakom čase vytlačení z obcí Viktorivka, Vrubivka, Lypove, Nyrkove, Vasylivka, Trypilla, Volodymyrivka aj Nova Kamianka. Rusi tak fyzicky obsadili časť trasy T-1302. Tá až donedávna predstavovala životodarnú tepnu, cez ktorú prúdili zásoby do aglomerácie Severodoneck – Lysyčansk, v ktorej sa podľa dostupných informácií nachádza niekoľko tisíc skúsených ukrajinských vojakov.
Situácia ukrajinských síl v regióne sa však v stredu zhoršila ešte viac. Ruským silám sa podľa informácií, ktoré potvrdil aj Kyjev, podarilo obsadiť obce Loskutivka a Rai-Oleksandrivka. Rusi tak obkľúčili dobre opevnené mestečká Zolote a Hirske.
V momentálne prebiehajúcej materiálnej vojne nie sú rozhodujúcim faktorom územné zisky, ale schopnosť opotrebovať a čo najviac poškodiť protivníka. Podstatné preto je, či sa Rusom podarilo v týchto dvoch mestách vytvoriť kotol, alebo sa ukrajinské sily dokázali včas stiahnuť.
Zatiaľ čo ukrajinské zdroje hovoria o včasnom taktickom ústupe, Rusi tvrdia, že v kotle uviazlo viac než 2 000 ukrajinských vojakov. Ak by sa aj Ukrajincom ústup podaril, išlo by len o zmiernenie negatívnych dôsledkov. Veľká koncentrácia ukrajinských síl na menšom a málo zalesnenom území z nich môže urobiť ešte ľahší cieľ pre ruské delostrelectvo. Ich situácia bude dodatočne ešte horšia, ak sa Rusom podarí udržať priamu fyzickú kontrolu nad trasou T-1302.
Chersonský a charkovský front
Na juhu Ukrajiny je frontová línia momentálne pohyblivá, pričom boje sa najviac koncentrovali na dvoch miestach pri obciach Davydiv Brid a Kiselivka.
Prvá menovaná obec bola centrom tuhých bojov v prvej polovici tohto mesiaca, keď sa tam ukrajinskej armáde podarilo vytvoriť predmostie, ktoré bezprostredne ohrozovalo dôležitú zásobovaciu trasu T-2207. Podľa analýzy amerického think tanku Institute for the Study of War sa Rusom toto predmostie podarilo ešte okolo 6. júna zničiť a vytlačiť ukrajinské sily na druhý breh rieky Inhulec.
Naopak, Ukrajinci zaznamenali úspech na juhu, kde podľa dostupných informácií čiastočne alebo úplne obsadili obec Kiselivka. Tá sa nachádza len 15 kilometrov od Chersonu.
Na sever od Charkova síce podľa dostupných informácií prebiehajú bojové operácie, avšak bez toho, aby došlo k zásadnejšiemu posunu frontovej línie. Možným vysvetlením je snaha oboch strán sústrediť maximálne možné množstvo síl a pozornosti na oblasť aglomerácie Severodoneck – Lysyčansk.
Možné vyrovnanie skóre, nie však víťazstvo
Ak by sa Rusku podarilo zlomiť odpor ukrajinských síl vo výbežku medzi Slovianskom a aglomeráciou Severodoneck – Lysyčansk, neznamenalo by to podľa väčšiny expertov v žiadnom prípade víťazstvo Ruska vo vojne. Moskva by tým dokonca nedosiahla ani len svoj vlastný oficiálny cieľ, ktorým je obsadenie celého územia Luhanskej a Doneckej oblasti. Rozsiahla a dobre opevnená časť Doneckej oblasti vrátane dvoch veľkých miest by aj naďalej ostala pod kontrolou Ukrajiny. Rusko by však po porážke v prvej etape vojny, ktorej cieľom, zdá sa, bolo zvrhnutie ukrajinského režimu, pravdepodobne vyhralo etapu druhú.
Po tejto druhej fáze bude podľa slov vojenského analytika Michaela Kofmana bez ohľadu na jej výsledok nasledovať nevyhnutná operatívna prestávka, počas ktorej utíchnu boje a obe strany sa budú aktívne pripravovať na ďalšiu etapu vojny.
Kofman súhlasí s väčšinou ostatných expertov v tom, že ruská invázia na Ukrajinu sa z mobilnej vojny o teritóriá zmenila na vojnu materiálnu. V nej už nie sú primárne rozhodujúce územné zisky, ale schopnosť opotrebovať a vyčerpať protivníka. Podľa Kofmana sa preto frontové línie v tejto etape budú hýbať len veľmi pomaly, a to až do okamihu, kým sa jedna z bojujúcich strán nezrúti. Vtedy sa front začne pohybovať bezprecedentne rýchlo.