Cenová bublina praská. Je už prepad búrz na konci?

Hoci ide o rôzne sektory finančného trhu, všetky majú spoločného menovateľa. A vo všetkých prípadoch aj rovnakého vinníka. Spoločným menovateľom je zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnymi bankami v rámci boja proti inflácii. Vyššie úroky sú totiž nepriateľom prakticky všetkých investícií, od akcií cez dlhopisy, reality až po kryptomeny. Predražujú totiž úvery, za ktoré je možné tieto investície financovať.

Však to poznáte v malom: čím drahší úver, tým menej sa vám chce do novej hypotéky. A teraz túto logiku aplikujte v obrovskom meradle na správanie všelijakých fondov a bánk a ďalších inštitucionálnych investorov, ktorí prostredníctvom úveru financujú nákupy cenných papierov. Vinníkom sú teda centrálne banky, ktoré najprv svojím neuváženým konaním infláciu vyvolali a nízkymi úrokovými sadzbami cenné papiere aj kryptomeny hlúpučko prehriali. A teraz sa infláciu zase neobratne pokúšajú schladiť, a tým cenné papiere aj kryptomeny, naopak, zrážajú.

Reakcia investorského publika sa delí v zásade na dve časti. Jedna časť nemá ďaleko k hystérii. Je to tá časť, ktorá v minulosti bezmála podľahla dojmu, že nás čaká už len storočie nepretržitého rastu (zn.: sarkazmus, irónia). Možno najlepšie je to vidieť na trhu kryptomien, kde aj takzvaní hodleri (teda skalní zástancovia krypta, rozhodnutí dlhodobo držať a nepustiť, či kurz kryptomien rastie, alebo klesá) začínajú pochybovať a v mnohých prípadoch sa kryptomeny zbavujú. Podobne to funguje aj pri akciách, len u nich to nie je na prvý pohľad tak priezračne vidieť. Druhá veľká časť sa raduje, že už trh upustil paru, a je teda ten správny okamih začať nakupovať.

Akokoľvek sa môže zdať, že prvá skupina sú takzvaní noise traders (tí, čo sa splašia), ktorí idú s davom a väčšinou sa pri špekuláciách spália, a druhá skupina sú takzvaní smart money, teda sofistikovanejšia a informovanejšia časť investorského publika, ktorá včas predvída a máva zisky, ja zatiaľ považujem za noise traders obe skupiny. Aktuálne len prispievajú k väčšej volatilite trhu. Čas nákupov totiž zrejme ešte zďaleka neprišiel.

Hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky (ECB) Philip Lane vyhlásil, že vraj „je dôležité zohľadniť nežiaduce sprísňovanie (menovej politiky) v dôsledku rozširovania rôznych druhov rizikových prémií“. Šifrovaná to veta, ktorá pre monetárneho ekonóma vysiela jasný signál. ECB dostala strach, je akoby v kliešťoch. Vie, že inflácia ešte porastie, a tiež vie, že ak bude proti inflácii bojovať, budú sa prepadať ceny dlhopisov najmä juhoeurópskych krajín, porastú úroky, ktoré juhoeurópske krajiny budú musieť platiť za chod štátu, neustoja to a môže sa to skončiť ich bankrotom. Úplne patová situácia, ktorá sa skončí zle tak či tak. Isto-iste hoci aj samotná ECB (už teraz) vie, že sa to skončí nejakým fiaskom, stále ďalej hovorí o sprísňovaní menovej politiky. A to je tá kľúčová informácia, od ktorej sa odvíja všetko.

V Spojených štátoch, ako aj v Európe úroky jednoducho porastú. Bodka. A pokiaľ úroky porastú, bude sa znižovať peňažná zásoba. A pokiaľ to tak bude, v oboch zónach ešte navyše hrozí recesia, a tak je jednoducho nemysliteľné, aby rástli ceny akcií, dlhopisov alebo kryptomien. Nemajú z čoho. Chýba viera v lepší zajtrajšok (pretože recesia) a chýbajú peniaze, ktoré by to financovali (pretože peňažná zásoba).

Aby akcie rástli, bolo by nutné aspoň jedno, alebo lepšie oboje. Buď kupujem akcie, pretože im verím, alebo kupujem akcie, pretože im síce neverím, ale myslím si, že centrálna banka ich ceny vyženie ešte vyššie a chcem sa na tom zviezť. Alebo ich kupujem, pretože mám veľa peňazí a nemám ich kam „zaparkovať“. Nič z toho nie je na obzore.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.