Problém väčší ako Igor Matovič

Bez nich by bol tento trnavský eskamotér len bezvýznamnou figúrkou. S ním však aj tí racionálnejší členovia koalície strácajú možnosť uskutočňovať niečo prospešné pre spoločnosť a ich vina teda nespočíva iba v tom, že Matovičovi umožňujú opakovane páchať všemožné hospodárske a morálne škody.

V tom podstatnom totiž, v spravovaní spoločnosti, táto partia nie že nespolupracuje, ale ona sa chová k sebe nenávistne. Príkladom je slávny miliardový balíček, jedna z ďalších Matovičových atómoviek, ktorý bol najprv vydávaný za meškajúce protiinflačné opatrenia, potom za revolúciu v rodinnej politike, aby sa napokon celá táto paráda zvrhla na veľké pohoršenie z toho, že balíček prešiel v parlamente hlasmi ĽSNS a niektorými jej odídencami. A tým sa čiastočne zahmlila vecná stránka veci (napríklad negatívny dopad na samosprávy), lebo problémom už zrazu nebolo to, čo poslanci schválili, ale kto to schválil, respektíve že veto prezidentky by koalícia neprelomila bez hlasov kotlebovcov.

A tak nasledovali na jednej strane hysterické reakcie o hnedej koalícii a na druhej napríklad Bittó-Cigánikovej pohodové ubezpečenie, že to nič extra neznamená, lebo sa to (hlasovanie s kotlebovcami) nestalo prvýkrát. Svojím spôsobom táto naša údajne najväčšia odborníčka na zdravotníctvo v parlamente povedala pravdu, pretože naozaj ani podstatou, ani príčinou našej biedy nie je to, že nejaký zákon prešiel v parlamente pomocou hnedej opozície. To je len dôsledok niečoho iného.

Naším najzávažnejším problémom je dnes táto rozhádaná, amatérska, nezodpovedná koalícia. Koalícia, ktorá sa môže ešte nazývať koalíciou iba preto, že znaky spolupráce vykáže vždy len v momente, keď sa jedná o udržanie si moci, napríklad tým, že v parlamente, či už aktívne, alebo pasívne, zabráni odvolaniu nejakého člena vlády, väčšinou takého, ktorý sa nikdy členom vlády nemal stať.

Ak sa však už jedná o to, urobiť niečo užitočné alebo dokonca hasiť požiar, ako je to v otázke platov učiteľov či zdravotných sestier, ktorých nedostatok zatvára celé nemocničné oddelenia, tam koalícia preukazuje trestuhodnú nezodpovednosť.

Realita teda dozrela a spoločenský dopyt si vyžaduje, aby táto koalícia skončila. A to vôbec nie preto, že si to želá opozícia, ani preto, že dôveryhodnosť koalície je rekordne nízka. Jednoducho jej pokračovanie ohrozuje vitálne, existenčné funkcie štátu.

Chápem, že zo strany tých pár svetlejších zjavov koalície je ťažké priznať si zlyhanie, a to, že sú spoluautormi chaosu a reprezentantmi amaterizmu. Na druhej strane im snáď dochádza, že sa to nedá usedieť na dvoch stoličkách, na tej deklarovanej stoličke svojej teoretickej odbornosti (čím sa najmä v SaS radi chvália) a zároveň na stoličke úbohých výsledkov a spôsobu vládnutia, ktorý uvrhuje čoraz väčšiu časť spoločnosti do zúfalstva a hnevu. Ak si uvedomujú, že sú v rukách narcistického psychopata a nedouka, malo by ich to priviesť k racionálnemu rozhodnutiu – opustiť koalíciu. A nemali by sa nechať pomýliť jeho najnovším kúskom, priam učebnicovým príkladom z psychopatológie, keď psychopat ponúka zruinovanému partnerovi ruku na zmierenie, pritom tvrdí, že on je ten, ktorý odpúšťa viac a v duchu sa už teší na ďalšie kolo týrania. Opustiť koalíciu by pre SaS určite nebolo bezbolestné, ale za chyby sa platí. Ich nekonanie však naozaj vážne poškodzuje celú spoločnosť.

Pri dnešnom poznaní jednotlivých aktérov sa nedá očakávať, že sa zmení Matovič, ktorý sa v deštrukcii vyžíva. On už v tomto zmysle nie je problémom. Zopakujem to: Problémom sú tí politici, ktorí s ním spolupracujú a udržujú ho pri moci. Ako sa totiž ukazuje, proti koaličnému tandemu narcis Matovič a obchodník Kollár ťahajú ostatní za kratší koniec. A kým toho prvého to teší, druhému sa to vypláca a strane SaS zostáva čoraz častejšie na ruke čierny Peter (strane Za ľudí, ktorá je bez ľudí, nie je potrebné sa venovať). Učiteľky a učiteľov totiž nezaujímajú Sulíkove tvrdohlavé daňové červené čiary. Oni oprávnene žiadajú zvýšenie svojich biednych platov a vyššie zdanenie hazardu, cigariet a alkoholu im určite nepripadá ako prekážka, naopak, nechápu, prečo to kaderník na poste ministra školstva vetuje. A takýchto pascí majster Matovič nepochybne ešte niekoľko svojim partnerom (sic!) nastraží, pretože ako minister financií, ktorý má pod palcom „charizmatického“ premiéra, má silnejšie karty v rukách.

Viem si predstaviť, že taká SaS sa môže utešovať tým, že sa preferenčne drží. Dnešné preferencie sú však veľmi vratký zisk. Títo naši kilečkoví liberáli by mali menej chodiť do Dubaja a viac uvažovať o tom, či platí za každých okolností tradovaná poučka, že tie strany, ktorých vláda sa rozpadne, utrpia porážku v najbližších voľbách. Vždy ide totiž o to, aká koalícia sa rozpadla a za akých okolností a akým spôsobom tá-ktorá strana odíde.

Odísť práve v tejto chvíli z koalície vedenej Matovičom totiž vôbec nemusí byť v očiach voličov zrada, ale naopak, chvályhodné vykúpenie. O tom by mali v SaS podumať, kým ich nepredbehne pragmatický Boris Kollár, ak mu to tak bude v obchodníckych počtoch vychádzať. Skrátiť súčasné vládne obdobie nie na základe tlaku opozície, ale z vlastnej vôle, to by mohli aj mnohí voliči koalície oceniť. Napokon, SaS by si to mohla dať za úlohu aj ako splatenie morálneho dlhu. Keď už raz Matoviča politicky stvorila, mala by ho aj politicky pochovať. A popri chválení sa svojou odbornosťou, doručiť konečne niečo užitočné tejto spoločnosti. Nechodiť na koaličné rady nestačí.