Najvyšší súd USA zrušil verdikt v kauze Roe verzus Wade z roku 1973, ktorý znemožňoval zákaz umelého potratu a uznal právo ženy na zabitie dieťaťa, ktoré rastie v jej lone.
Čo znamenal Roe vs. Wade?
Verdikt z roku 1973 bol nepredstaviteľne radikálny. Pred jeho vydaním bol v 30 štátoch USA potrat nelegálny, v 16 bol legálny za špecifických podmienok (znásilnenie, incest, ohrozenie života matky), tri štáty povoľovali potrat na požiadanie pre svoje občianky. New York povoľoval potrat pre všetkých.
Verdikt z roku 1973 v zásade povedal, že v prvom a druhom trimestri je potrat legálny na požiadanie. V prvom trimestri je to len vecou matky a zdravotníka. Nasleduje štádium od konca prvého trimestra po bod, keď je už plod životaschopný mimo matkinho tela (viability). I v tomto štádiu je potrat na požiadanie, ibaže štát môže trvať na tom, aby osoba vykonávajúca potrat mala vyššiu kvalifikáciu alebo aby bol potrat vykonaný v zariadení vyššej odbornej úrovne. Čo sa týka schopnosti plodu prežiť mimo matkinho tela, v americkej praxi sa za tento moment viability (životaschopnosti) považoval 24. – 28. týždeň tehotenstva, teda v zásade koniec druhého trimestra.
Najvyšší súd vtedy povedal, že štáty môžu potraty obmedziť až v treťom trimestri. Môžu, nie musia. A tak v siedmich štátoch USA sa doteraz potraty vykonávajú na požiadanie až do narodenia. Potrat v Amerike sa stal po „Roe“ nesmierne krvavou záležitosťou.
Text verdiktu bol nesmierne voluntaristickým počinom. Odmietal zrejmú biologickú pravdu, že ľudský život sa začína počatím a tvrdil, že to je len jedna z viacerých teórií. Z ústavného hľadiska sa odvolával na právo na súkromie, ktoré ústava nepozná.
Vľavo: Jane Roe (Norma McCorvey). Vpravo: sudca Harry Blackmun, autor väčšinového rozhodnutia Roe vs. Wade. Foto: Lorie Shaull/wikimedia, CC BY-SA 2.0 a Robert S. Oakes/wikimedia
Ochrancovia života postupne začali chápať, že pár sudcov dokáže svojím rozhodnutím poprieť morálku, ktorú uznávala väčšina národa, a napokon vymeniť národu jeho hodnoty za ich pravý opak. Že tu nastupuje súdny aktivizmus, lepšie povedané justičná tyrania. Mnohí začali chápať, ako dôležité je personálne obsadenie súdov. V prezidentských voľbách sa ľudia začali zaujímať o to, akých sudcov by ten či onen prezidentský kandidát vymenoval.
Čo znamená zrušenie Roe
Dnešné zrušenie Roe vs. Wade neznamená koniec potratov v Amerike. Znamená, že štáty môžu slobodne schvaľovať legislatívu o potrate na svojom území. Denník New York Times dnes odhaduje, že po dnešku asi polovica zo všetkých štátov USA schváli úplný zákaz potratov. V iných štátoch určite ostane veľmi liberálna úprava.
Zápas o život bude pokračovať. Už sa objavili politici z Demokratickej strany, ktorí pozývajú ženy na potrat do ich štátu s liberálnou potratovou legislatívou, napríklad starosta New Yorku Eric Adams. Ohlásili sa firmy, predstavujúce „woke kapitalizmus“, sľubujúce, že zamestnankyniam budú hradiť náklady na cestu za potratom.
Naopak, bývalý republikánsky viceprezident Mike Pence povedal, že zvíťazil život a verdikt z roku 1973 bol „poslaný do popola histórie“, a vyzval štáty, aby bojovali proti potratovej legislatíve.
Amerika zvíťazila v jednom zo svojich veľkých duchovných zápasov
Najvyšší súd USA dnes ešte nepovedal, že nenarodený ľudský život je nedotknuteľný. Ale už nič nebude ako doteraz. Súd totiž povedal, že potrat nie je žiadne ľudské právo. A práve to, že to vraj ľudským právom je, sa snažili roky nahovoriť cez globálny vplyv americkej superveľmoci nespočetní predstavitelia jej médií, kultúry a politici Demokratickej strany.
Všetci títo mohli polstoročie šíriť propotratové cítenie a zákonodarstvo po celom svete pod heslom o „reprodukčnom zdraví“ a „reprodukčných právach“ a mohli sa pritom odvolávať na verdikt z roku 1973. Už sa naň odvolávať nemôžu.
Prvým štátom v histórii ľudstva, ktorý zlegalizoval umelý potrat, bolo sovietske Rusko pred vyše sto rokmi. Po zániku sovietskeho komunizmu to bola prekvapujúco Amerika, ktorá prejavovala revolučný zápal a nadšenie pri globálnom šírení legalizácie potratu. Bolo to znamenie onoho rozšírenia bludov boľševického Ruska do celého sveta, ako o tom hovorilo fatimské proroctvo?
Amerika je superveľmocou nielen v zmysle ekonomickom a vojenskom, ale i v zmysle kultúrnom. Svoje hodnoty i pseudohodnoty vyžaruje do celého sveta. Dnešný deň si preto všimne celý svet.
Takzvaný Robertsov súd v apríli 2021. Foto: wikimedia
Amerika dnes zvíťazila v jednom z veľkých morálnych zápasov, ktoré sa v nej vedú. Prinajmenšom čiastočne sa zbavila morálneho bremena. Nie, nie je to posledný zápas. Ale za toto môžeme pokojne, bez pátosu zvolávať na ňu požehnanie. Nech Boh žehná Ameriku!
A napadá mi: kedy podobné víťazstvo dosiahne Rusko?
Čas ďakovať
Je čas kontemplovať, je čas i na dojatie a je čas ďakovať. Treba ďakovať Bohu za tých nenarodených, i za to, že sme sa tohto dňa dočkali. Je zvláštne, že sa to stalo v čase, keď zažívame vojenský konflikt medzi dvomi bývalými republikami Sovietskeho zväzu, superveľmocami potratu, ktorý hrozí prerásť v globálny politický konflikt hroziaci nedoziernymi následkami. Keďže to, čo urobil Najvyšší súd, akosi pripomína pokánie, i keď neúplné, za sto rokov veľkého prenasledovania nenarodených, môžeme dúfať, že Boh nám to všetkým pripočíta k dobrému a bude k nám v týchto nebezpečných časoch milosrdný.
S vďakou si treba spomenúť na milióny neznámych ľudí, ktorí sa za dnešný deň modlili. Boli to milióny ružencov. Treba poďakovať všetkým bojovníkom za život, ktorí desaťročia neochvejne žiadali ochranu nenarodených, nielen v Amerike, ale na celom svete. Za všetkých, ktorí sa zúčastňovali pochodov za život.
Myslíme na všetky obetavé mamičky, ktoré prijali svoje deti, i keď boli v ťažkej materiálnej a emočnej situácii. Na všetkých otcov, ktorí im boli oporou. Na všetkých, ktorí tým mamičkám a deťom pomáhali.
Treba si spomenúť na všetkých predstaviteľov verejného života, laikov, kňazov, ktorí verejne hovorili vždy veľmi jasne, že ľudský život je nedotknuteľný a treba ho chrániť zákonom. A nechali si za to nadávať do bigotov. A prijali i tú obeť, že boli za svoj názor vytlačení na okraj.
Treba poďakovať všetkým, ktorí za dobrou myšlienkou desaťročia s námahou putovali po pomyselnej púšti.
A ešte jedno poďakovanie. Hriešnikovi, škriepnemu nedisciplinovanému politikovi, ktorý nezvládol odchod z úradu prezidenta. Donaldovi Trumpovi. Bol prvým americkým prezidentom, ktorý sa zúčastnil pochodu za život a prehovoril na ňom. Zo šiestich sudcov, ktorí dnes zrušili „Roe“, troch menoval Donald Trump a stačili mu na to štyri roky. Duch Svätý vanie, kade sa mu zachce, vyberá si na zázraky nepravdepodobné nástroje, a nás do jeho vanutia nič nie je.
Posledné závažné rozhodnutie prezidenta Trumpa v úrade: Sudkyňa Coney Barrettová. Foto: TASR/AP
Čas spytovať si svedomie
A je čas trochu sa zahanbiť a spytovať si svedomie. Akí maloverní sme boli. Spomínam si, koľkokrát som si vo verejnom živote povedal: áno, vždy bez výnimky, bez akéhokoľvek vykrúcania treba povedať, že nenarodený život treba vždy zákonom chrániť, za také zákony vždy hlasovať a aj ich predkladať. Aj som tak vždy robil. Ale že by som bol veril, že náš cieľ naozaj dosiahneme? Príliš som neveril. Bol by to zázrak.
A začali sme veriť, keď pred pár týždňami unikol z Najvyššieho súdu už pripravený verdikt, napísaný sudcom Alitom? Ani nie.
A keď už pred pár rokmi v Poľsku dokázali potraty takmer úplne obmedziť, pocítili sme radostnú nádej, že to sa môže stať aj inde, trebárs v našej krajine? Ani nie.
Ale zázraky sa dejú.
Spomeňme si, koľko politikov, vrátane kresťanských, sa v Amerike, Európe, na Slovensku lámalo, keď prišlo na to, aby nenarodených chránili. Koľkokrát hovorili, že teraz na to nie je čas, lebo sú iné problémy. Že možno niekedy v budúcnosti. A mali na mysli, že to nebude nikdy.
Spomínam si na jednu kresťanskú stranu, v ktorej sa začalo rozprávať, že členmi strany by mali byť i takí, ktorí schvaľujú potrat.
Spomeňme si na tú hanbu, keď SNS presadzovala, aby si tehotné mamičky žiadajúce potrat pozreli záznam tlkotu srdca ich dieťatka, a ako sa z kresťanských politických kruhov ozýval nesúhlas.
A Pane Bože... Už dvakrát neprešiel návrh poslankyne Anny Záborskej, ktorý oproti súčasnému stavu nestaval žiaden potrat mimo zákon a prinášal len drobné zmeny k lepšiemu, ale ani toto slovenský parlament nebol schopný odsúhlasiť. Ani toto.
Koľkí konzervatívni politici celého Západu sa za posledné polstoročie vnútorne rozpoltili a v záujme získania politického úspechu tvrdili, že oni sú osobne proti potratu, ale vždy za jeho legálnosť budú hlasovať? Koľko kresťanskodemokratických strán sa z pro-life zmenilo na pro-choice?
Spomeňme si, ako sme si zvykli. Ako sme otupeli.
Ale zázraky sa dejú
Ale zázraky sa dejú. Aby sme boli posilnení. Všetci ľudia dobrej vôle, veriaci, neveriaci, ktorí sme cítili nenormálnosť súčasného stavu, môžeme teraz pochopiť, že sa dá víťaziť i v tomto zápase.
Toto je deň, ktorý nám dal Pán. Máme z toho radosť.