Slovák, ktorý organizuje výlety do Černobyľa: Pandémia a vojna nás takmer pripravili o firmu

Pôvodne ste pracovali ako novinár. Ako ste sa dostali k Černobyľu, čím vás tak opantal?

Písať do novín som začal počas vysokej školy, keď som toho vtedy postíhal veľmi veľa, až sa čudujem, ako som ten časopriestor vtedy natiahol (úsmev). Bol som členom študentského parlamentu, robil som rôzne akcie, konferencie a študentské veselice a beánie. Zároveň som chcel všetko vidieť a všetko zažiť. Na jednej akcii som sa zoznámil s jedným Rusom z ambasády, ktorý organizoval výlet do Černobyľa a pozýval ma. Neprišlo mi to ako nebezpečné. Oslovil som kamarátov, dohodli sme sa asi desiati, že tam pôjdeme. Napokon z nás zostali len traja, ostatným to zakázali babky, mamy či frajerky (úsmev). Bol to jeden z najväčších zážitkov v mojom živote. Bolo to v zime v roku 2008. Do toho miesta som sa zamiloval.

A ako sa z toho stala organizovaná záležitosť?

Vtedy som si povedal, že sa tam chcem vracať. A keďže tie povolenky a všetky náklady boli vysoké, povedal som si, že to budem organizovať aj pre iných ľudí, ktorí mi tak zaplatia moju cestu. Neskôr som k tomu urobil webstránku, ale rovno v štyroch jazykoch, v angličtine, nemčine, ruštine a slovenčine. Chcel som to hneď „na šupu“, nech sa o tom dozvie čo najviac ľudí. Dával som tam rôzne termíny, kedy som si ten výlet naplánoval, štvrť roka alebo pol roka dopredu. Zohnal som sprievodcu a ja som vlastne robil prekladateľa.