Zelená agenda posilňuje autokracie, ničí demokracie

Energetická suverenita je bezobsažný výrok, taký politický. Je ľúbivé vykrikovať o potravinovej suverenite, ale aj o suverenite energetickej. Ani jedno z toho nie je v praxi dosiahnuteľné. Dokonca ani KĽDR nie je potravinovo suverénna. Jej uzavretie sa pred svetom, hoci neúplné, tam však vedie k hladomoru. Uzatváranie sa pred svetom teda nie je ani žiaduce, ani výhodné. V prípade energií ani v prípade potravín.

Energetická racionalita

Česko nemôže byť energeticky suverénne už len preto, že v zásade nemá ropné a plynové náleziská. Takže v jeho prípade má zmysel hovoriť oveľa skôr o spomínanej energetickej racionalite.

Bohužiaľ, vojna na Ukrajine a jej dôsledky naplno odhaľujú, že česká energetika teraz jednoducho racionálna úplne nie je. Takže namiesto energetickej suverenity sa usilujme práve o energetickú racionalitu.

Prečo majú Nemci, Rakúšania alebo Taliani [aj Slováci, pozn. red.] dlhodobé kontrakty na plyn s Ruskom, zatiaľ čo Česko nie? Prečo nie, keď podiel ruského plynu na celkovej spotrebe je v Česku ešte vyšší ako v uvedených krajinách? Naozaj sú Nemci či Rakúšania takí hlúpi, že majú s Ruskom dlhodobý kontrakt, zatiaľ čo Česi majú krátkodobý kontrakt, plne odrážajúci burzovú cenu? Buď teda zbytočne prerábajú Nemci, Rakúšania a Taliani, alebo zbytočne prerábajú Česi. Kto to asi bude?

Energetická racionalita je pritom kľúčom k lacnejším energiám pre domácnosti a firmy bez toho, aby sa pritom musel prehlbovať tuzemský verejný dlh. Aby mohlo Česko nastúpiť cestu k energetickej racionalite, musí prestať zvádzať drahé energie na vonkajšie sily. Za energetickú krízu vo svojej podstate nemôže pandémia či Putin a jeho februárová invázia na Ukrajinu. Môže si za ňu samotný Západ. Putin len využil našu iracionalitu. Nevnútil nám ju.

Vydať sa napospas autokraciám

Putinova invázia na Ukrajinu plne obnažila, aká nebezpečná je závislosť Západu od energií a ďalších zdrojov a surovín z Ruska a ďalších autokracií. „Niekoľko desaťročí napĺňania zelenej agendy v demokratických krajinách pridusilo produkciu spoľahlivej fosílnej energie, takže Západ sa musí v rastúcej miere spoliehať na nespoľahlivé zelené zdroje,“ napísal minulý týždeň Joseph Sternberg, člen redakčnej rady Wall Street Journal.

Súčasnosť obnažuje aj iracionalitu až bizarnosť zelenej agendy. Minulý týždeň sa k nej „povinne“ prihlásili lídri krajín skupiny G7. Prisľúbili však utlmovanie výroby elektriny z uhlia práve v čase, keď najvyspelejšie krajiny sveta, vrátane Nemecka či Británie, naopak produkciu v uhoľných elektrárňach citeľne zvyšujú. „Ak nedôjde k pokroku v akumulácii energie, priemyselné ekonomiky skrátka nemôže v dostatočnej miere poháňať veterná alebo solárna energia,“ uvádza Sternberg.

Politici vyspelých západných krajín sa tak – stále celkom iracionálne – utešujú aspoň nádejou. Nádejou, že sa nakoniec podarí vyvinúť technológie, ktoré umožnia uhlíkovo neutrálnu prosperitu. Túto nádej sú ochotní podporiť masívnymi dotáciami, teda len ďalším dlhom. A nakoniec aj ďalšou infláciou.

Kým Západ nevyvinie potrebné technológie v akumulácii energie – a otázkou tiež je, či ich vôbec niekedy vyvinie –, bude sa aj tak nakoniec vždy musieť „plaziť“ pred autokratmi Putinovho typu, ktorí sa na rozdiel od Západu nerozpakujú ďalej vyťažovať lacné fosílne zdroje.

Mimochodom to, že autokrati sa od fosílnych zdrojov nemienia až tak vehementne odkláňať, znamená, že globálne emisie oxidu uhličitého nijako významne neklesnú, aj keby sa samotná EÚ stala uhlíkovo úplne neutrálna – za cenu jej obrovských ekonomických strát, a teda pochopiteľne za cenu vzostupu Ruska, Číny a ďalších autokracií.

Napriek tomu, že Putin nepochybne prispieva k roztočeniu rapídnej inflácie, ktorej Západ čelí, jej podstata tkvie podľa Sternberga v niečom úplne inom. A síce v pumpovaní miliárd a biliónov nových peňazí, ktoré počas pandémie uskutočnili centrálne banky a vlády Západu. Prestali s tým vlastne len teraz. Neskoro. Inflačná skaza už podľa Sternberga prebieha. A zabíja obchod aj investície. Zabíja Západ, ako ho poznáme. Nezabúdajme, že vytlačené miliardy sa pumpovali a pumpujú práve aj na zelené dotácie.

Pokiaľ sa Západ nevráti k energetickej racionalite a neopustí zelenú agendu v jej vyhrotenej podobe, západná demokracia ďalej stratí, najmä v dejinnom zápase s východnými autokraciami.

V stávke je príliš veľa na to, aby sme si mohli dovoliť byť ďalej iracionálne zelení, iracionálne bezjadroví. Bezjadroví a bezradní. Bezradne sa vydávajúci napospas autokraciám.

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.