Nové dielo režiséra Baza Luhrmanna Elvis nie je tak celkom o Elvisovi. Možno tým chcel režisér priniesť do filmu s Elvisom niečo nové a vzdialiť sa od už natočených kusov. Predsa len životopisné filmy o ikone rokenrolu Elvisovi Presleym sa nakrútili už dva. Jeden len dva roky po jeho smrti v roku 1979 a druhý v roku 2005.
Snímka sa viac ako na Elvisa zameriava na plukovníka Toma Parkera. Zahral si ho Tom Hanks, ktorý bol zmenený na nepoznanie. Dokonca si pre väčšiu dôveryhodnosť oholil hlavu. Postava hudobníkovho manažéra sa už objavila aj v predchádzajúcich filmoch.
Rozprávačom diela je Parker a snímka sa začína počas jeho staroby v nemocnici. Hovorí o tom, že práve on je ten muž, ktorý dal svetu Elvisa Presleyho. No stále sa nájdu ľudia, ktorí ho označujú za zloducha. Aj divák po zhliadnuti tohto filmu bude k tejto myšlienke inklinovať a nadobudne pocit, že Parker sa na Elvisovi naozaj priživoval.
Elvisove pohyby sa stali legendárnymi
Retrospektívne sa snímka vracia na začiatky Elvisovej cesty k sláve. Tie siahajú do roku 1953, keď sa postavil pred publikum. Na tú dobu pôsobil vo farebnom oblečení s ofinou a namaľovanými očami nanajvýš výstredne. Publikum si získal nielen spevom, ale aj svojimi pohybmi, ktoré najmä v jeho ženskej časti spôsobovali ošiaľ až sexuálne napätie.
Jeho vystupovanie sa však nepáčilo všetkým. Mal aj odporcov, ktorí mu chceli jeho "sexistické" pohyby na pódiu zakázať. Na veľmi krátky čas sa im to aj podarilo, ale Elvis so sebou nenechal manipulovať. Teda iba v tomto ohľade. Manipulovali s ním celú jeho kariéru, v čom mal prsty práve Tom Parker.
Do filmu sa trochu mieša aj politická rovina, pretože práve mnohým jej predstaviteľom sa nepáčilo Presleyho vystupovanie. Chceli ho umlčať aj povolávacím rozkazom do armády. V tom období sa musel na dva roky stiahnuť, no jeho kariére to vôbec neuškodilo. Po návrate pokračoval ako spevák aj pri natáčaní filmov.
Elvis chcel patriť medzi špičku aj ako herec, čo sa mu nepodarilo. Nakrútil síce až 33 filmov, väčšinou muzikálov, z čoho však nebol nadšený, pretože sa v nich stále nezbavil nálepky speváka.
Nezrovnalosti vo filme
Vo filme však nájdeme aj pár nezrovnalostí. Parker podľa scenáristu filmu poberal 50 percent z provízií, ktoré získal Presley. V skutočnosti to bolo len 25 percent. Ďalšou časovou nezrovnalosťou bolo odhalenie jeho pravej identity. Tom Parker sa v skutočnosti volal Andreas Cornelis van Kuijk. Vo filme to zistil aj Elvis, ktorý sa to dozvedel niekedy medzi rokom 1973 až 1975. No v skutočnosti sa na jeho identitu prišlo až po smrti Presleyho v roku 1982.
Na tom by nebolo nič zlé, ak to malo prispieť k tomu, že to bude pre diváka zaujímavejšie. Ak to bol zámer tvorcov filmu, mali sa tomu viac venovať, aby sa divák dozvedel, prečo k tomu došlo. Tom Parker pochádzal z Holandska, kde ho ako osemnásťročného obvinili z vraždy. Pred väzením utiekol do Spojených štátov, kde si zmenil meno a začal sa venovať cirkusu. V roku 1948 mu guvernér štátu Louisiana Jimmie Davis udelil čestný titul plukovník za zásluhy v oblasti kultúry.
To bol aj dôvod, prečo Elvis nikdy nekoncertoval za hranicami USA, hoci takéto ambície mal. Parker však nemal pas a vedel, že by sa už potom do Ameriky nemusel vrátiť.
Ďalšou drobnou chybou vo filme je, že v skutočnosti mal Elvis hnedé vlasy, až neskôr si ich prefarbil na čierno. V tejto snímke a tiež vo filme z roku 2005 je Elvis od začiatku čiernovlasý. Iba vo filme z roku 1979 sa objavil tak, ako to bolo v skutočnosti.
Druhý Bohemian Rhapsody?
Ak mali tvorcovia diela ambíciu vytvoriť podobný kus ako Bohemian Rhapsody, ktorý mal veľký úspech a získal niekoľko ocenení na Oscaroch, šliapli trochu vedľa. Film je síce fajn, ale neprináša skoro nič naviac. No pri takých ikonách, ako je Elvis Presley, je už ťažké priniesť niečo nové, ale nie nemožné. Veľa ľudí z jeho okolia ešte žije.
Život Elvisa je spracovaný identicky, ako píše Wikipédia. Jeho väčšej dramatickosti nepomohlo ani zameranie sa na Toma Parkera a skvelý výkon Toma Hanksa. Film Elvis z roku 2022 je podobný predchádzajúcim aj svojou rozsiahlosťou. Všetky tri snímky sú dlhé viac ako dve a pol hodiny. Režiséri sa asi zhodli na tom, že obsiahly život Elvisa sa nedá stihnúť v klasickej hodine a pol.
Väčší priestor by si žiadala aj Elvisova najväčšia láska Priscilla, s ktorou sa zoznámil, keď mala len 14 rokov. Tento fakt tvorcovia snímky nejako opomenuli. Ich vzťah vo filme prezentovali ako ukážkový a zo začiatku veľmi krásny. V skutočnosti to bolo práve naopak. Elvis nemal problém Priscillu udrieť, ak sa mu nepáčilo, čo robila. Ich manželstvo napokon stroskotalo.
Spoločne mali jednu dcéru Lisu Marie Presleyovú, ktorá kariérne kopírovala svojho otca a je z nej speváčka. Jeho úspech sa jej však nepodarilo ani zďaleka napodobniť.
Elvisova hviezda zostala svietiť aj po jeho predčasnom odchode z tohto sveta. Tento film môže byť lákadlom hlavne pre mladšie ročníky, ktoré kráľa rokenrolu a jeho skladby nemajú až tak zažité. I keď sa po svete potuluje dodnes veľa dvojníkov Elvisa, jeho hlas je nezameniteľný. Tvorcovia filmu sa preto rozhodli ponechať skutočné pesničky naspievané Elvisom.