Jadro je jedna z mála ciest, ako si pre budúcnosť zaistiť prijateľné ceny energií. Počiatočné investície sú vysoké, ale samotná prevádzka už potom nemá veľké ekonomické riziká, že s ňou náhle zalomcuje výkyv v cenách, ako napríklad pri plyne. Jadrová energia sa dá vyrábať za stabilné ceny. Preto ich má Francúzsko, ktoré vyrába z jadra 75 percent svojej elektriny, dlhodobo medzi najnižšími v Európe.
Jedna vec je elektrinu za rozumnú cenu vyrábať, druhá ale ju za rozumnú cenu aj predávať. To znamená, že za ňu budú ľudia a firmy platiť extrémne ceny len preto, že jej je v Európe nedostatok.
V tejto chvíli je zjavné, že trh s elektrinou v Európe sa fakticky so všetkými reguláciami skončil. Alebo presnejšie povedané: ten pseudotrh ženie elektrinu ku 300 eur za megawatthodinu (MWh), čo je cena, ktorá je úplne likvidačná nielen pre domácnosti, ale aj pre schopnosť firiem konkurovať. To je dlhodobo nemožné, ak bude mať napríklad Amerika ceny násobne nižšie, čo aktuálne má. Ťažko môžete cenou súťažiť s niekým, kto má elektrinu za zlomok toho, čo máte vy.
A už vôbec nedáva zmysel relatívne lacno vyrábať a veľmi draho to predávať. Mnoho európskych krajín už pochopilo, že tejto ekonomickej samovražde zabráni len fixáciou ceny elektriny. Francúzsko ju má od januára na 46 eurách. Slováci na 61 eurách. Nemci, ktorí k tomu ani nesmerujú, v horších dňoch platia aj 300 eur za MWh.