Blízky Putinov spojenec, bieloruský prezident Alexander Lukašenko, môže čeliť významnému vzdoru z radov vysokých predstaviteľov armády. "Ak Bielorusko vstúpi do vojny proti Ukrajine, bude vysídlené zo spoločenstva civilizovaných štátov. Na mnoho rokov sa stane medzinárodným vyvrheľom," znie ich naliehavý apel hlave štátu s desiatimi miliónmi obyvateľov. Obávajú sa o suverenitu svojej domoviny.
Vyšší dôstojníci piatej brigády špeciálnych síl bieloruskej armády naliehavosť požiadavky, aby sa vojaci Bieloruska nezúčastnili vo vojne na Ukrajine, zvýraznili tým, že svoje obavy Lukašenkovi vyjadrili formou otvoreného listu. Rétorika listu je vyhranená, dôstojníci sú proti možnosti pripojenia sa bieloruských vojakov k aktivitám ruskej armády na území Ukrajiny. V liste sa píše, že ak by sa mali Bielorusi zapojiť do bojov proti Ukrajincom po boku Rusov, išlo by o „čistú samovraždu“.
Bielorusko umožnilo Rusku na svojom území rozmiestniť svoje jednotky a uskutočniť v krajine rozsiahle vojenské cvičenia ešte pred začiatkom vojny, ktorá sa začala koncom februára. Bielorusko medzitým v máji podľa bieloruského ministerstva obrany spustilo rozsiahle cvičenia svojich vojenských síl, aby otestovalo bojovú pripravenosť svojej armády.
Susednú Ukrajinu označili spomínaní dôstojníci za priateľa bieloruského štátu. Píšu, že Rusko okupuje medzinárodne uznané územie Ukrajiny. Ďalej tvrdia, že pokus Moskvy zatiahnuť Bielorusko do nevyprovokovanej vojny proti suverénnemu štátu možno považovať len za likvidáciu suverenity Bieloruskej republiky.
Alexander Lukašenko, ktorého svet dlhodobo vníma ako Putinovho tradičného spojenca, ešte začiatkom tohto mesiaca vyzval bývalé sovietske republiky, aby sa od Ruska po začiatku jeho invázie vo februári neodklonili. Varovnú výzvu spojil s presvedčením, že „len spoločne dokážeme odolať globálnym výzvam“.
Zo správy bieloruskej tlačovej agentúry BelTA vtedy vyplynulo, že bývalé sovietske štáty by mali mať úprimný záujem o zbližovanie sa. Majú tak urobiť, ak si chcú zachovať svoju suverenitu a nezávislosť. Tieto slová odzneli v piatok 1. júla z úst Lukašenka. V ten deň sa stretol so svojím ruským náprotivkom Vladimírom Putinom v bieloruskom Grodne.
Americký spravodajský týždenník Newsweek pripomenul slová Putina, ktorý zdôraznil, že sankcie Západu urýchľujú zjednocovací proces Ruska a Bieloruska.
Predstaviteľov piatej brigády bieloruských síl vidina straty suverenity ich štátu nenecháva chladných. Ich list sa odvoláva na bieloruskú ústavu a pokračuje slovami: „Dôstojníci z piatej brigády špeciálnych síl zaznamenali v súčasnosti najzávažnejšie porušenie článku jeden bieloruskej ústavy najvyšším politickým vedením Ruska. Podľa tohto článku si Bieloruská republika zachováva zvrchovanosť a plnú úradnú moc na svojom území.“
„Okrem toho má (Bielorusko) nezávislosť vo svojej vnútornej a zahraničnej politike,“ kontrastujú slová dôstojníkov s vyjadreniami Lukašenka, ktorý okrem iného v spomínaný júlový deň vyhlásil, že bez posilnenia medzištátnych väzieb s Ruskom „možno zajtra Bielorusko nemusí existovať“. Niektoré média predpokladajú, že bieloruský prezident môže čeliť vzbure vo vlastnej armáde, ďalšie zasa hovoria o hneve na vlastného prezidenta.
Nedávny prieskum britského think tanku Chatham House naznačuje, že Lukašenkov výrazne proruský naratív môže byť v otázke podpory Kremľom živenej vojny na Ukrajine protichodný s presvedčením bežných Bielorusov. Prieskum totiž ukázal, že iba necelá štvrtina populácie Bieloruska podporuje ťaženie Moskvy proti svojmu susedovi. Iba päť percent si myslí, že by sa ich vojaci mali do vojny na Ukrajine zapojiť, dodáva riaditeľ bieloruskej iniciatívy Chatham Houseu Rygor Astapenya.