Postpandemické zotavovanie ekonomík zatiaľ nevychádza podľa pôvodných odhadov a medzinárodné inštitúcie postupne znižujú svoje predikcie hospodárskeho rastu. Už v prvých týždňoch po začatí vojny na Ukrajine sa v médiách skloňovala hrozba inflácie v kombinácii s ekonomickou stagnáciou či dokonca recesiou. Dnes to prvé sužuje mnohé štáty, k tomu druhému sa podľa mnohých ekonómov západné ekonomiky čoraz viac približujú.
„Vojna na Ukrajine, lockdowny v Číne, narušenie dodávateľských reťazcov a riziko stagflácie brzdia rast. Pre mnohé krajiny bude ťažké vyhnúť sa recesii," uviedol na začiatku júna prezident Svetovej banky David Malpass.
Predikcie ekonómov a analytikov nadnárodných korporátov sú rôzne. Niektorí hovoria o malej pravdepodobnosti, iní zase vidia ekonomický prepad ako hotovú vec. Platí však, že od vypuknutia vojny riziko stále rastie a predpovede sú čoraz černejšie.
Predseda Federálneho rezervného systému (Fed) Jerome Powell sa pár týždňov dozadu vyjadril, že centrálna banka je ochotná tolerovať recesiu, ak to bude znamenať, že dostane pod kontrolu infláciu. „Väčšou chybou by bolo, keby sa nepodarilo obnoviť cenovú stabilitu,“ skonštatoval koncom júna Powell.
Spojené štáty balansujú na okraji priepasti
Len nedávno vyrukoval Joe Biden s názorom, že recesia v USA nie je nevyhnutná. V týchto vyjadreniach je však skôr osamelým bežcom. Štátmi sa šíria správy o blížiacom sa hospodárskom prepade, keďže Federálny rezervný systém (Fed) podniká tvrdé kroky proti najvyššej inflácii za posledné desaťročia.
Akcie sú od začiatku roka takisto pod tlakom. Vysoká inflácia a agresívna kampaň Federálneho rezervného systému napomohli tomu, že sa index S&P 500 v tomto roku prepadol a dosiahol najhorší výsledok v prvom polroku od roku 1970, píše Politico.
Takisto ochladla spotrebiteľská dôvera a klesli výdavky, keďže Američania sa vyrovnávajú s vysokými cenami energií a potravín, informuje Wall Street Journal. Silný dolár navyše spôsobuje, že americké výrobky sú v zahraničí cenovo menej dostupné a konkurencieschopné, čo znižuje medzinárodné tržby a negatívne ovplyvňuje hrubý domáci produkt.
Ekonómovia sa podľa Politica čoraz viac obávajú, že k hospodárskemu poklesu nielenže dôjde, ale že k nemu dôjde čoskoro. Britský denník Financial Times zasa koncom minulého mesiaca informoval o tom, že odborná verejnosť je čoraz pesimistickejšia ohľadom hospodárskeho vývoja po rozhodnutí Fedu zvýšiť úrokové sadzby a po júnovom znížení objemu dodávok plynu.
Podľa ľudí je recesia za dverami
Podľa prieskumu, ktorý minulý mesiac uskutočnila spoločnosť CivicScience, sa viac ako tretina Američanov domnieva, že ich ekonomika je už teraz v recesii, informuje Bloomberg.
Obavy majiteľov malých podnikov, spotrebiteľov a ďalších osôb ilustrujú aj takzvané indexy mizérie, ktoré spájajú mieru nezamestnanosti a inflácie. Bloomberg poukazuje na to, že ukazovateľ pre USA je už na úrovni 12,2 percenta, čo je podobná úroveň ako na začiatku pandémie a po finančnej kríze v roku 2008. Podobne vysoká je aj v Spojenom kráľovstve a tento pochmúrny pohľad potvrdzujú aj ďalšie ukazovatele.
„Ľudia sú čoraz chudobnejší,“ povedal Ludovic Subran, hlavný ekonóm spoločnosti Allianz SE. „Takže to nie je recesia, ale naozaj to vyzerá a chutí ako recesia," dodal, pričom narážal na to, že v USA niektoré indikátory, ako napríklad nezamestnanosť, ktorá je aktuálne na nízkej úrovni, zatiaľ nevykazujú známky recesie, no pri miznúcich peniazoch to tak hlavne spotrebitelia môžu vnímať.
Kríza v eurozóne?
V Európe je situácia trochu odlišná. Európska centrálna banka (ECB) sa dlho zdráhala bojovať s infláciou a zvyšovať úrokové sadzby. Stojí za tým viacero faktorov, ale ako už písal Juraj Karpiš, to, čo sa javí ako hlavný cieľ ECB, nie je krotenie inflácie, ale prežitie politického projektu eurozóny, keďže krajiny, ako Taliansko a Grécko, sú veľkými dlžníkmi a vysoká inflácia požiera ich dlh. Prudké zvyšovanie sadzieb by tieto krajiny mohlo zložiť na kolená.
Po dlhom období váhania však Christina Lagardová, šéfka ECB, avizovala zvyšovanie sadzieb v júli o 0,25 percentuálneho bodu.
Aj pre nízke a nezmenené úrokové sadzby v eurozóne sú zatiaľ oficiálne predikcie hospodárskeho rastu pomerne pozitívne. Podľa nedávnych projekcií centrálnej banky má HDP eurozóny v tomto roku vzrásť o 2,8 percenta a v rokoch 2023 a 2024 o 2,1 percenta.
Nadmerný optimizmus
Viacerí ekonómovia však dvíhajú varovný prst a upozorňujú na príliš optimistické predpovede. Prudký nárast cien zemného plynu v Európe na prelome posledných mesiacov zvýšil obavy z možného príchodu recesie.
Ekonóm spoločnosti Berenberg Holger Schmieding očakáva, že HDP eurozóny v budúcom roku klesne o 0,8 percenta. „ECB si je dobre vedomá zhoršujúcich sa rizík. Zdá sa však, že tvorcovia politiky sú stále ďaleko od toho, aby považovali recesiu za najpravdepodobnejší výsledok, ako to robíme my,“ skonštatoval. Uviedol tiež, že rovnováha sa naklonila v prospech budúcoročného hospodárskeho poklesu v USA aj v Európe. „To, čo bolo predtým rastúcim rizikom, sa teraz zmenilo na základný scenár."
Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová minulú stredu uviedla, že inštitúcia v najbližších týždňoch už tretíkrát v tomto roku zníži svoju prognózu na rok 2022, podľa ktorej by mal globálny hospodársky rast dosiahnuť 3,6 percenta. Výhľad globálnej ekonomiky sa podľa nej od poslednej prognózy zhoršil a vzhľadom na zvýšené riziká nemôže vylúčiť možnú globálnu recesiu v budúcom roku.
Európania, pripravte sa
Recesiu v Európe naznačuje aj silnejúci dolár. Ten v utorok dorovnal euro, pričom je oproti euru najsilnejší za posledné dve dekády. Nálada na trhoch má smerom k doláru býčí charakter.
„V Európe očakávame recesiu skôr," povedala Sonja Laudová, hlavná investičná riaditeľka spoločnosti Legal & General Investment Management. „Spojené štáty sú vývozcom energií, Európa je ich dovozcom, a to v súčasnom prostredí cien energií rozhoduje," uviedla.
Na skutočnosť blížiacej sa recesie v eurozóne a dôležitosť energetickej nezávislosti upozorňuje už dlhší čas aj Robin Brooks, ekonóm Inštitútu medzinárodných financií. Poukazuje na to, že ceny ropy mali v minulosti pozitívnu koreláciu s eurom. Súčasný rast cien ropy je však podľa neho neprirodzený. Pretrvávajúca ruská invázia na Ukrajinu spôsobuje šok v dodávkach ropy a zároveň tlačí eurozónu do recesie.
Oil prices (orange) historically have a positive correlation with the Euro (white). But the current rise in oil prices is due to Russia's invasion of Ukraine, which is causing an oil supply shock and also pushing the Euro zone into recession. The positive correlation has ended... pic.twitter.com/qVL4Tm5pDx
— Robin Brooks (@RobinBrooksIIF) July 10, 2022