Západ musí dokončiť projekt, ktorý začal v roku 1991. Musí sa snažiť o úplnú dekolonizáciu Ruska. Po vojne bude krajina nahradená malými, demilitarizovanými a bezmocnými republikami, ktorých neutralita bude vpísaná do ich ústav. Podobná rétorika čoraz častejšie zaznieva medzi západnými analytikmi a novinármi, pričom si už našla cestu aj do oficiálnych kruhov. Je to zrejme ten najlepší spôsob, ako Rusov presvedčiť, že vedú vlasteneckú vojnu, v ktorej musia vydržať. Píše Peter Števkov.
Vo svojom staršom článku som písal, že Ukrajina má v boji proti Rusku jednu zásadnú výhodu. Vedie „veľkú vlasteneckú vojnu“ o holé prežitie. Veľká časť Ukrajincov je očividne odhodlaná brániť vlasť, vďaka čomu Kyjev dokázal bez väčších dezercií či prejavov neposlušnosti zmobilizovať milión vojakov. Ukrajina má vďaka tomu voči Rusku výraznú prevahu v živej sile. Jej sebavedomie a odhodlanie v stredu znova vyjadril prezident Zelenskyj, ktorý o ruskej armáde povedal: „Nemajú už strategickú silu a nechápu a nerozumejú tomu, čo robia v našej krajine. Nemajú tiež ani štipku odvahy na to, aby priznali porážku a stiahli svojich vojakov z ukrajinského územia.“
Že útočiaca ruská sila sa do veľkej miery unavila, je očividné. Na druhej strane, Moskva stále nepristúpila ku všeobecnej mobilizácii a ruské hospodárstvo sa ani zďaleka nepodobá na vojnovú ekonomiku. Argument znie, že mobilizácia by bola extrémne nepopulárna a ohrozila by Putina samotného. To je možno pravda, ale len dovtedy, kým bežný Rus nenadobudne presvedčenie, že Západ chce Rusko zničiť a premeniť ho na chaotickú mozaiku slabých štátov. Súčasná vojna by sa tak veľmi rýchlo aj pre Rusov mohla stať vlasteneckou. A tiež veľmi, veľmi veľkou. V takom prípade by ruskú armádu mohli posilniť milióny mužov a žien, či už ako dobrovoľníci, alebo cez všeobecne prijatú mobilizáciu. Na Západe sa už množia hlasy, ktoré o tom Rusov presviedčajú.