Profesorka z Berkeley odmieta, že rodiť môžu len ženy. Je to vraj transfóbne

Pred týždňom sa v americkom Senáte odohrala bizarná situácia. Khiara Bridgesová, profesorka práva na univerzite v Berkeley, odmietla používať v súvislosti s tehotenstvom slovo žena. Podľa nej rodia osoby so schopnosťou otehotnieť. Otázky, či rodia iba ženy, označila za transfóbne. Útokom pritom v tomto období nečelia transsexuáli, ale pro-life centrá.

V americkom Senáte v týchto dňoch prebieha vypočúvanie s názvom Post-Roe Amerika: právne dôsledky rozhodnutia Dobbs, ktoré zisťuje, aký dosah malo na spoločnosť vynesenie rozsudku, ktorým Najvyšší súd USA zrušil federálne právo na potrat a vrátil jednotlivým štátom možnosť regulovať potraty.

V rámci neho najviac zarezonovali dve výpovede – svedectvo Heidi Matzkeovej, riaditeľky pro-life centra v meste Sacramento v Kalifornii, ktorá popisovala útoky na ich centrum i to, v akej situácii fungujú pro-life centrá pre útoky potratových fanatikov, a výpoveď Khiary Bridgesovej, ktorá sa zasa snažila poukázať na škodlivosť tohto rozhodnutia pre osoby so schopnosťou otehotnieť. Áno, čítate správne.

Bridgesovej výpoveď pôsobila ako pokračovanie slávneho futuristického románu 1984 od spisovateľa Georgea Orwella, v ktorom sa hovorilo newspeakom, teda jazykom, ktorý menil význam slov. Asi tak vyznelo vystúpenie Bridgesovej, mladej profesorky práva na univerzite v Berkeley, ktorá vo svojej správe ani raz nepoužila slovo žena. Namiesto toho hovorila o osobách so schopnosťou otehotnieť.

To vzbudilo záujem republikánskeho senátora Josha Hawleyho (Missouri), ktorý jej povedal, že si nie je istý, čo myslí frázou ľudia so schopnosťou otehotnieť, a opýtal sa jej, či tým myslí ženy. Bridgesová odpovedala, že mnohé cisgender ženy majú schopnosť otehotnieť a mnohé nie. „Existujú aj trans muži, ktorí sú schopní otehotnieť, ako aj nebinárni ľudia, ktorí sú schopní otehotnieť,“ pokračovala Bridgesová.

Ak ste slovo cisgender ešte nepočuli, buďte radi, znamená to, že ešte stále žijete v normálnom svete. Tento pojem používajú gender aktivisti na označenie osoby, ktorá sa stotožňuje s pohlavím, s akým sa narodila. Ich slovník nepozná pojem muž a žena. Namiesto neho používajú výrazy ako cis muž a cis žena a trans muž a trans žena, poprípade ešte hovoria o nebinárnych osobách, čo sú ľudia, ktorí sa neidentifikujú so žiadnym pohlavím alebo svoje pohlavie menia podľa aktuálnej nálady.

Koniec jazykového okienka, poďme späť k profesorke Bridgesovej. Senátor Hawley jej na to odpovedal: „Takže toto (potrat) naozaj nie je problém práv žien?“

„Môžeme uznať, že to ovplyvňuje ženy, a zároveň, že to ovplyvňuje aj iné skupiny. Tieto veci sa navzájom nevylučujú,“ odpovedala Bridgesová s úsmevom.

Senátor sa jej vzápätí opýtal, čo je teda podľa nej jadrom práva na potrat. Bridgesová však opäť prekvapila: „Myslím, že línia vašich otázok je transfóbna a otvára cestu k násiliu na trans ľuďoch,“ odpovedala.

„Ak sa pýtam, či ženy sú alebo nie sú ľuďmi, ktorí môžu otehotnieť, otváram tým cestu k násiliu na trans ľuďoch?“ opýtal sa prekvapený Hawley. „Jeden z piatich transrodových ľudí sa pokúsili o samovraždu,“ začala svoju odpoveď Bridgesová, na čo ju senátor prerušil a opýtal sa jej: „Kvôli otázkam, ktoré kladiem? Takže o tom nemôžeme hovoriť?“

„Pretože popieranie existencie trans ľudí a predstieranie, že nevieme, že existujú, je nebezpečné,“ začala svoju odpoveď Bridgesová. Hawley ju však znova prerušil a opýtal sa jej: „Popieram existenciu trans ľudí tým, že sa vás pýtam na to, či hovoríte o tehotenstve žien?“

Bridgesová sa ho vzápätí opýtala, či verí, že muži môžu otehotnieť. Keď Hawley odpovedal, že nie, Bridgesová skonštatovala: „Potom popierate existenciu trans ľudí. Ďakujem.“

„A to vedie k násiliu?“ odpovedal Hawley, ktorý sa jej následne opýtal, či takto vedie aj svoju triedu a či svojim študentom dovoľuje pýtať sa, alebo s nimi zaobchádza rovnako, lebo kladenie otázok vedie k násiliu. „V mojej triede sa dobre bavíme – mali by ste sa pridať. Možno sa veľa naučíte,“ odpovedala Bridgesová.

Táto bojovná profesorka, ktorá pôsobila skôr ako preafektovaná gender aktivistka, sa neskôr dostala do konfrontácie aj s republikánskym senátorom Johnom Cornynom (Texas), ktorý sa jej pýtal, či podľa nej má hodnotu dieťa, ktoré sa ešte nenarodilo.

„Verím, že osoba so schopnosťou otehotnieť, má hodnotu. Že je inteligentná, že má váhu (have agency).“

„Nie, ja hovorím o dieťati,“ prerušil ju senátor. „A ja hovorím o osobe so schopnosťou otehotnieť,“ odpovedala s úsmevom Bridgesová.

„Vy ale neodpovedáte na otázku,“ namietol Cornyn. „Odpovedám na otázku, ktorá je pre mňa viac zaujímavá,“ odvetila Bridgesová.

„Myslíte si, že dieťa, ktoré sa ešte nenarodilo – povedzme deň pred pôrodom –, myslíte si, že toto dieťa má hodnotu?“ skúsil to znova Cornyn.

„Myslím si, že osoba schopná otehotnieť má hodnotu a mala by mať moc rozhodnúť sa, kam sa bude uberať jej život,“ odpovedala Bridgesová, ktorá okrem toho, že odmietla odpovedať na senátorovu otázku, nepoužila počas celej svojej výpovede ani raz slovo žena.

Útoky na pro-life centrá

V ostrom kontraste s jej bizarnou výpoveďou bola výpoveď Heidi Matzkeovej, riaditeľky Alternatives Pregnancy Center zo Sacramenta v Kalifornii, jedného z tritisíc pro-life centier, ktoré poskytujú pomoc matkám po celých Spojených štátoch. Toto centrum sa už dvakrát stalo terčom útokov potratových teroristov.

Prvý z nich sa odohral pred niekoľkými týždňami, keď sa istá žena snažila ukradnúť mobilnú kliniku, teda vozidlo, s ktorým zamestnanci tohto centra jazdia za svojimi klientmi a kde ich ošetrujú. Incident sa odohral počas toho, ako zdravotná sestra v zadnej časti vozidla ošetrovala pacientku. Krádeži našťastie zabránil ochrankár, ktorý bol na výjazde spolu so zdravotnou sestrou.

Druhý útok sa odohral 8. júla o 8:15 ráno, keď sa k ich centru priblížil muž ozbrojený mačetou. Našťastie v tom čase prechádzal okolo ochrankár, ktorý útočníka oslovil a ten vzápätí ušiel. Incident sa odohral len 45 minút pred otvorením centra, vďaka čomu tam ešte neboli pacientky ani personál. Matzkeová sa však aj napriek tomu vyjadrila, že je „alarmujúce a desivé“, že útočníci sa už neboja prísť aj počas dňa. Útočníka zachytila bezpečnostná kamera. Zábery z nej je možné vidieť na tomto mieste.

„Boli sme nútení najať si 24-hodinovú bezpečnostnú službu. Museli sme vystužiť dvere a steny, aby boli nepriestrelné. Budovu nášho centra sme museli natrieť antigraffiti náterom. Zvýšili sme počet kamier, náš personál sme vyzbrojili paprikovým sprejom a pre násilné hrozby sme prestali prevádzkovať našu mobilnú kliniku,“ uviedla Matzkeová, pričom doplnila, že táto ochrana ich vyšla približne na 150-tisíc dolárov, ktoré mohli použiť inde.

„Prečo (sme museli minúť toľko peňazí na ochranu nášho centra)?“ pýtala sa Matzkeová. „Pretože ponúkame bezplatnú starostlivosť ženám.“  

CNA pritom uvádza, že len samotné Alternatives Pregnancy Center poskytuje ročne pomoc tehotným ženám a ich rodinám vo výške približne 1,5 milióna dolárov. Toto centrum ponúka lekárske služby, čo zahŕňa tehotenské testy, ultrazvuk, testovanie a liečbu pohlavne prenosných chorôb, služby zvrátenia potratových piluliek, prenatálnu starostlivosť, gynekologickú starostlivosť, vyšetrenia prsníkov, poradenstvo pri obnove potratu a rodičovské kurzy. Pre ženy, ktoré potrebujú materiálnu pomoc, centrum ponúka potreby, ako sú plienky, obrúsky, dojčenská výživa, detská výživa, detské oblečenie a dokonca aj hotelové izby, ak ženy potrebujú ubytovanie.

CNA s odvolaním sa na štúdiu Charlotte Lozier Institute tvrdí, že pro-life centrá poskytli ženám v USA len v roku 2019 služby a materiálnu pomoc vo výške 266 miliónov dolárov.

Organizácia CatholicVote pritom spočítala, že odkedy portál Politico zverejnil predbežné rozhodnutie Najvyššieho súdu, čelilo útokom už takmer šesťdesiat pro-life centier. Na ich stránke je možné pozrieť si zoznam útokov a tiež prehľadnú mapu, ktorá ukazuje, kde sa útoky odohrali a čo pri nich bolo poškodené. Samotní tvorcovia tohto zoznamu pritom pripomínajú, že útokov môže byť ešte viac, keďže ich mapa ukazuje len tie, ktoré boli medializované.

CatholicVote pritom upozorňuje aj na to, že v rovnakom čase sa odohralo viac ako päťdesiat útokov na katolícke kostoly (spolu s útokmi na nekatolícke chrámy by toto číslo bolo omnoho vyššie). Od začiatku protestov známych ako Black Lives Matter, ktoré odštartovali v roku 2020, to bolo dokopy už viac ako 180 útokov na katolícke kostoly, pričom viaceré z nich boli spojené s podpaľačstvom, ktoré vážne poškodilo viaceré historické chrámy. Najviac útokov sa odohralo v meste New York, kde ich bolo až 21. Nasledujú Los Angeles (9), Seattle, Denver, Portland, Oregon (všetky po 7); Boston (6), oblasť Washingtonu DC (5), Miami, Južná Florida a Houston (po 4). Niektoré z kostolov boli napadnuté viackrát. Aj v tomto prípade si možno pozrieť na stránke organizácie prehľadnú mapu zobrazujúcu miesta útokov, čo bolo pri útoku poškodené aj fotografie z miesta útoku.

Jeden z posledných takýchto útokov sa odohral v nedeľu 10. júla vo Farnosti svätej Jany Frances de Chantal v meste Bethesde v štáte Maryland. Neznámi útočníci tam vtrhli do kostola, prevrátili sochy, zničili krížovú cestu a znesvätili svätostánok, ktorý podpálili. Nedeľné omše preto museli byť presunuté do telocvične miestnej cirkevnej školy. Samuel Giese, správca tejto farnosti, verí, že za útokmi stoja fanatickí potratoví teroristi. Je možné, že za útokom stojí radikálna potratová organizácia s názvom Ruth sent us, ktorá sa ešte v máji na Twitteri vyhrážala, že v reakcii na zvrátenie rozhodnutia v prípade Roe vs. Wade zapáli eucharistiu. Len deň predtým pritom niekto podpálil neďaleký kostol patriaci metodistickej cirkvi.