Európa, alebo aspoň jej podstatná časť, na čele s Nemeckom ako najväčšou ekonomikou je v zjavnom úpadku. Ako inak popísať stav, keď drvivej väčšine spoločnosti klesá alebo poklesne životná úroveň? Dá sa okolo toho krúžiť so všelijakými interpretáciami, aké ponúkajú všetky dostupné dáta. Tvrdý fakt je ale ten, že veľká časť Európy chudobnie a schudobnie. Za to, čo si dokáže zarobiť, dostane kvôli rastúcim cenám nižšiu životnú úroveň.
Nemalá časť obyvateľov druhého najbohatšieho kontinentu sveta cíti pred zimou vážne obavy, či si bude môcť dovoliť zaplatiť tie úplne základné potreby, o ktorých sa v západnej civilizácii posledných desaťročí vôbec nepochybovalo a nediskutovalo. Pretože sa považovali za samozrejmé. Teplo, elektrina, teplá voda. Civilizácia, ktorá má s niečím takým problém, je v zjavnom úpadku.
Iste sa objavia kazatelia dobrovoľnej skromnosti, ktorí nás budú presviedčať, že ten nedostatok je tá cnosť, ktorá prichádza z núdze. A že tá núdza nám vlastne pomohla žiť lepšie. Že už sme boli dosť rozmaznaní a „rozožraní“. Také filozofovanie sa určite predovšetkým z nemeckého myšlienkového okruhu kazateľov dobrovoľnej skromnosti ozve.
Otázkou je, koľko svojich spoluobčanov dokážu pre tento nový masochizmus v štýle, že chudobnenie je vlastne cnosť, nadchnúť.
A koľko ľudí sa, naopak, začne proti chudobneniu, ktoré nie je dielom prírody, ale konkrétnych politických rozhodnutí, búriť. A to veľmi divoko. Je dosť pravdepodobné, že prinajmenšom niektoré časti Európy čaká jeseň nepokoja. Ostré náznaky už teraz vidím v Holandsku, kde sa farmári búria proti novým pravidlám pre emisie dusíka, ktoré budú pre mnohé z nich likvidačné.
Čo to znamená, nie je ťažké si domyslieť. Ďalšie zvýšenie už aj tak prudko zdražujúcich potravín. Takže ďalší pád životnej úrovne. Holandsko je druhým najväčším agrárnym exportérom v Európskej únii. Niektorí členovia vládnucej koalície už varujú pred občianskou vojnou. Nepokoje poľnohospodárov, ktorí vyrážajú s traktormi do miest, už teraz ostro rozháňa polícia, ktorá už minimálne v jednom zdokumentovanom prípade strieľala ostrými nábojmi.
Nasledujúce mesiace rozhodnú, či sa Európania úpadku a chudobneniu podvolia. Alebo či sa rozbehne vlna sociálnych búrok, aká zasiahla s hnutím Žltých viest v roku 2018 Francúzsko. Práve tam si nie náhodou dáva prezident Macron, ktorý to vtedy čerstvo po svojom zvolení zažil, veľký pozor na to, aby Francúzi nechudobneli. On už na rozdiel od kolegov z iných krajín nepotrebuje test, či to občania budú tolerovať. Vie, že nebudú. Veľkým otáznikom je, ako budú na chudobnenie a obmedzenie niektorých úplne základných potrieb, ako je teplo, reagovať poslušní Nemci.
Každá kríza je zároveň šancou a dáva veľký priestor na tvorivosť. Svoju šancu chápu veľmi dobre Gréci. Srdečne pozývajú nemeckých seniorov, aby pred energetickou biedou a chladnými bytmi vyrazili k nim do Stredomoria. Že u nich im zima rozhodne nebude. Budú mať príjemnú južnú klímu, pestrú zdravú a cenovo výrazne dostupnejšiu stredomorskú stravu a pokoj od úzkostí, ktoré sa na nich hrnú z domáceho verejného priestoru.
Export seniorov a všetkých, ktorí si môžu dovoliť svoju prácu robiť na diaľku, na zimu do Stredomoria vyzerá atraktívne a ekonomicky veľmi výhodne. Lepšie ako štátmi dotovaný plyn a elektrina. Ani na to nebudú potrebné žiadne nové európske dotácie. A potom že kríza nie je šanca. Prečo sa triasť pred rozmarmi Vladimira Putina vo vymrznutej strednej Európe?
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.