Lenka Zlámalová

Nemalá časť obyvateľov druhého najbohatšieho kontinentu sveta cíti pred zimou vážne obavy, či si bude môcť dovoliť zaplatiť tie úplne základné potreby, o ktorých sa v západnej civilizácii posledných desaťročí vôbec nepochybovalo a nediskutovalo. Pretože sa považovali za samozrejmé. Teplo, elektrina, teplá voda. Civilizácia, ktorá má s niečím takým problém, je v zjavnom úpadku.

Iste sa objavia kazatelia dobrovoľnej skromnosti, ktorí nás budú presviedčať, že ten nedostatok je tá cnosť, ktorá prichádza z núdze. A že tá núdza nám vlastne pomohla žiť lepšie. Že už sme boli dosť rozmaznaní a „rozožraní“. Také filozofovanie sa určite predovšetkým z nemeckého myšlienkového okruhu kazateľov dobrovoľnej skromnosti ozve.

Otázkou je, koľko svojich spoluobčanov dokážu pre tento nový masochizmus v štýle, že chudobnenie je vlastne cnosť, nadchnúť.

A koľko ľudí sa, naopak, začne proti chudobneniu, ktoré nie je dielom prírody, ale konkrétnych politických rozhodnutí, búriť. A to veľmi divoko. Je dosť pravdepodobné, že prinajmenšom niektoré časti Európy čaká jeseň nepokoja. Ostré náznaky už teraz vidím v Holandsku, kde sa farmári búria proti novým pravidlám pre emisie dusíka, ktoré budú pre mnohé z nich likvidačné.