Sulík ako ruský špión

Žijeme v čase tragických udalostí. Niet tam o čom žartovať. Na druhej strane je horúce leto a dovolenky, ľudia si musia oddýchnuť. Venujme sa teda udalostiam, ktoré sú iba tragikomické.

Spomínate si na zoznamy proruských osôb?

Prvé týždne po ruskej invázii na Ukrajinu prebiehali v našich médiách v znamení tvorby a publikovania zoznamov proruských osôb (ostýchavo nepoužili slovo agent). Boli to však podľa môjho úsudku dosť netalentovaní udavači, lebo veľká ryba tam nebola. Koho zaujíma, že boli pomenovaní nejakí bývalí politici, bezvýznamní blogeri alebo novinári z pokútnej alternatívnej scény?

Mysleli sme si, že je s odhaľovaním už koniec, netušiac, že po odmlke z ničoho nič bude pomenovaná najväčšia ryba. Ako keď v závere televíznej epizódy prst Hercula Poirota ukáže na nečakaného vraha, ktorý chvíľu protestuje, ale nie je mu to nič platné.

A stalo sa.

Prst predsedu Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Petra Kremského neúprosne ukázal na ministra hospodárstva Richarda Sulíka.

Kremský demaskuje Sulíka

Čítam status predsedu Kremského na Facebooku z 11. júla 2022. Postupne v ňom rozmotáva globálne príčiny súčasnej slovenskej vládnej krízy. Otázkami nás núti k premýšľaniu: „Je hrozba rozpadu slovenskej vlády pomstou za rozhodný postoj Slovenska voči ruskej agresii na Ukrajine? Odkiaľ fúka vietor destabilizácie politickej situácie?“

Hromadí dôkazy. Bol to Sulík, ktorý povedal, že Rusi Krym nevrátia. No nevrátia, ale ako to môže niekto povedať len tak?

Sulík vyzýval k dokončeniu plynovodu Nord Stream 2, aby bol lacnejší plyn. Sulíkovi sa nepáčilo rušenie webov, napríklad proruských. Sulík bol za natiahnutie širokorozchodnej električky až do Viedne.

Teraz ide povaliť vládu a tvári sa, že pre nejakého Matoviča. Predsedu výboru neoklame. Ten nám postupne otvára statusom oči a zasadzuje slovenské vládne spory do rámca Putinovej destabilizácie Európy.

Ponúkam pánu predsedovi ešte jeden dôkaz navyše. Významným sovietskym agentom bol Richard Sorge. Sulík je Putinov Sorge. Sorge bol Stalinov Sulík. A obaja sú Richardovia…   

Status sa končí slovami: „Keď však vidím, čo všetko sa tu okolo nás deje, ako sa Putin snaží destabilizovať Európu, najmä vlády, ktoré Ukrajinu otvorene podporujú… nepríde mi to ako náhoda. Že práve teraz, práve takto a práve Richard Sulík. A bol by som šťastný, ak by toto bola iba konšpirácia. Ale už som asi starý pes na to, aby som naivne veril, že sa takéto veci dejú len tak.“

Pozeráme sa na to a nevieme, čo na to povedať. Vynárajú sa otázky. Ako to, že sme na to neprišli sami? Ako to, že na to musel prísť obyčajný človek a nezávislá osobnosť?

O hlúposti v politike

Niečo by sme mali k predsedovi výboru povedať. Ale čo? Spomenieme 50. roky, keď sa takéto obvinenia hovorili a znamenalo to, že orgány z obvineného to priznanie dostanú, až nakoniec odvisne? Nesedí mi to, veď to teraz naozaj nehrozí. Všimnite si, že SIS sa nevyjadruje, prokuratúra a polícia nekoná. Ešte aj Sulík mlčí. Čím vlastne svedčí, všakáno.  

Odbavíme to skonštatovaním, že je to hlúposť, sprostosť, somarina a obrátime list? Či sa dokonca uspokojíme s vyloženým eufemizmom, že pán predseda výboru sa mýli? Nebolo by to poctivé. Hlúpostí sme v politike počuli už dosť, ale toto je predsa len čosi mimoriadne. Je to iný level. A vždy, keď sa v niečom prekoná istá latka, zdanlivo neprekonateľná bariéra, treba sa pritom pristaviť. Je to, ako keď Gagarin obletí Zem, Američania pristanú na Mesiaci či vesmírna sonda opustí hranice slnečnej ústavy

Možno by to chcelo skutočného filozofa. Japonský profesor Nobutaka Otobe napísal knihu Hlúposť v politike. Jej neodvratnosť a potenciál.

Všimnite si to slovo v názve – neodvratnosť. Toho som sa bál. A druhé slovo, potenciál hlúposti. Toho sa bojím ešte viac. To si možno len naivne myslíme, že už sme dosiahli vrchol (alebo dno?). Potenciál nepustí.

Ale nie som filozof a neviem, čo mám pri prekonaní tejto bariéry povedať. Sebakriticky priznávam, že neviem a bezmocne úpiem spolu so žalmistom: „Hrdlo mi vyschlo ako črepiny a jazyk sa prilepil na podnebie.“ 

A tak pokorne hľadám príčinu v sebe samom. Možno je to tak, že musieť počúvať drísty je tiež forma Božieho trestu za naše hriechy. Hospodin to vo svojom milosrdenstve zariadil, že počúvať to je síce bolestné, ale v zásade sa nám nič nestane.

Idem na dovolenku

Po tomto všetkom pociťujem akúsi malátnosť a tak som sa rozhodol, že idem na dovolenku. Zrejme si aj trochu vypijem. Po tomto to treba.

Pekné leto, priatelia!