Pozor na rýchle závery. Ešte k debate o Somewheres a Anywheres

Deliť ľudí na rôzne skupiny je obľúbené a snáď aj užitočné. Pomáha nám to zorientovať sa v komplexnom svete, kde je síce každý človek iný, ale my nie sme schopní obsiahnuť toľko rôznych kategórií. Delenia však môžu niekedy zavádzať.

Dlhšie ma znepokojuje delenie na „Anywheres“ a „Somewheres“. Prvá skupina má predstavovať vzdelanú globálnu elitu schopnú žiť kdekoľvek (anywhere) na svete, druhá menej vzdelaných lokálne zakorenených ľudí, ktorí sú viazaní na nejaké územie (somewhere). Tí prví tvoria menšinu s výrazne nadproporčným politickým a kultúrnym vplyvom. Tí druhí sú väčšinou, ktorá má potenciál politiku zmeniť, ako sa to stalo v prípade Brexitu.

Zdá sa mi, že toto delenie je zvlášť obľúbené u našich konzervatívnych komentátorov, pre ktorých „Anywheres“ reprezentujú viac-menej problém dnešného sveta. A záchranou majú byť „Somewheres“. Narážky na toto rozdelenie sa objavujú aj v nečakaných súvislostiach ako v ostatnom článku Martina Leidenfrosta na tému jeho mexickej aféry.

Prečo ma toto delenie znepokojuje? Vždy, keď počujem o zlých „Anywheres“, vybavujú sa mi ľudia, ktorí by si označenie „Anywheres“ zrejme zaslúžili, a pritom ide o obdivuhodné osobnosti, ktoré utvárali našu civilizáciu. Zdá sa mi, že problém „Anywheres“ nie je to, že sú „Anywheres“. Problémom je, že v tejto skupine sú dnes dominantne ľudia s určitým hodnotovým nastavením. No nemuselo by to tak byť.

Veľkí kresťanskí „Anywheres“

Tých mien z histórie by mohlo byť veľa. Napríklad svätý Albert Veľký, Nemec vzdelaný v talianskej Padove, ktorý urobil veľkú kariéru na nemeckých univerzitách i parížskej Sorbonne. Alebo jeho žiak svätý Tomáš Akvinský, Talian vzdelaný v Bologni i na Sorbonne, ktorý pôsobil v Kolíne nad Rýnom i na rôznych miestach v Taliansku. Alebo ich predchodca svätý Dominik Guzmán, Španiel (Kastílčan) putujúci po Francúzsku a bojujúci proti tamojším herézam.

Stredoveká Európa bola pomerne integrovaným prostredím – samozrejme, s ohľadom na vtedajšie technologické možnosti. A rovnako ako dnes mala svojich „Anywheres“. Boli to ľudia aristokratického pôvodu, elitného vzdelania a často mimoriadnych talentov. Neboli doma na jednom mieste, ale kdekoľvek v komunite podobných ľudí, v kláštoroch, na univerzitách či na šľachtických dvoroch.

Stredovekom to nekončí. Napríklad taký svätý Ignác z Loyoly – opäť Španiel (Bask), ktorý putoval do Ríma i Jeruzalema, študoval v Paríži a založil od počiatku mnohonárodnú jezuitskú spoločnosť, keďže medzi zakladateľmi boli okrem Španielov aj Savojec Peter Faber a Portugalec Simão Rodrigues. Pozoruhodná je osoba svätého Františka Xaverského, ktorá činnosť jezuitov i celej katolíckej cirkvi skutočne globalizovala. Aj títo ľudia boli „Anywheres“.

Kresťanskí misionári podstatným spôsobom určovali podobu začínajúcej globalizácie. Vďaka misionárom – dominikánskym, jezuitským aj iným – nebola kolonizácia nových území len ekonomickým vykorisťovaným, ako by to niektorí radi prezentovali. Práve misionári boli často obrancami dôstojnosti a práv domorodých obyvateľov a práve vďaka nim títo ľudia dostávali podiel na dobrách západnej civilizácie, a to nielen v náboženskej oblasti.

Byť „Somewhere“ nie je samo osebe cnosť

Neznamená to, že by všetci kresťanskí svätci boli automaticky „Anywheres“. Svätý Ján Mária Vianney nech je príkladom opačného prístupu. Bol nízkeho pôvodu, málo talentovaný, slabo vzdelaný a jeho činnosť bola viazaná na jedinú vidiecku farnosť – dodnes je titulovaný ako svätý farár z Arsu. Alebo, aby sme sa vrátili do stredoveku, vedľa mobilných a vzdelaných dominikánov či františkánov existovali usadení poľnohospodárski benediktíni, cisterciáni či trapisti. Oba prístupy mali v kresťanskom svete svoje miesto.

Fenomén „Anywheres“ a „Somewheres“ sa teda nezdá byť nijako nový. Ani sa nezdá, že by jedna či druhá skupina bola pre svoj životný štýl zvlášť cnostná či, naopak, spoločensky problematická. Problém dnešných „Anywheres“ zrejme nie je to, že sú „Anywheres“, problém musí byť inde. No ak je to tak, delenie ľudí na „Anywheres“ a „Somewheres“ nás nemusí viesť k správnym záverom.

Ako teda naložiť s týmito analytickými kategóriami? Skôr než prisudzovať ľuďom v týchto skupinách dané charakteristiky, mali by sme sa pýtať, prečo ich dnes typicky majú. Prečo dnešní „Anywheres“ nie sú ako Tomáš Akvinský či František Xaverský? Prečo dnes v tejto skupine prevažujú liberáli či progresívci a chýbajú konzervatívci?

Tento prístup znamená byť náročnejší na seba a prevziať zodpovednosť. Namiesto sťažností, že nám vládnu liberálni „Anywheres“, treba pomenovať, prečo spoločnosť neformujú tí konzervatívni. Nie je to náhodou, že dnešní „Anywheres“ majú hodnoty, ktoré majú?

A nie je to ich problém, ale náš.